Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203506
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, v konaní zast. JUDr. Miroslavom
Vilímom, advokátom so sídlom Bratislave, Michalská 9, 811 01, proti žalovanej: A.. V. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. Š. XXXX/X, XXX XX W., štátna občianka SR, o zaplatenie 15.052,65 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti nad sumu 14.726,65 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy
15.052,65 eur od 1.12.2015 do 17.2.2016, s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 15.042,65
eur od 18.2.2016 do 12.1.2017, s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 14.884,65 eur od
13.1.2017 do 12.4.2017, s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 14.726,65 eur od 13.4.2017
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.052,65 eur od 1.12.2015 do
17.2.2016,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy15.042,65eurod18.2.2016do12.1.2017,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.884,65 eur od 13.1.2017 do 12.4.2017, s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.726,65 eur od 13.4.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 14.726,65 eur spolu s riadnym úrokom vo výške
6,99 % ročne zo sumy 15.052,65 eur od 1.12.2015 do 17.2.2016, s riadnym úrokom vo výške 6,99 %
ročne zo sumy 15.042,65 eur od 18.2.2016 do 12.1.2017, s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne
zo sumy 14.884,65 eur od 13.1.2017 do 12.4.2017, s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy

14.726,65 eur od 13.4.2017 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15.052,65 eur od 1.12.2015 do 17.2.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.042,65
eur od 18.2.2016 do 12.1.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.884,65 eur od
13.1.2017 do 12.4.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.726,65 eur od
13.4.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 100 eur vždy do 28. dňa toho ktorého
mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia,
pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania čo len jednej splátky.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov.

Poučenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 2. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia
sumy 15.052,65 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne z istiny od 1. 12. 2015 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 1. 12. 2015 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX

uzatvorenej na cieľovú sumu 15.000 eur a žiadosti o poskytnutie úveru, uzatvoril žalobca so žalovanou
úverovú zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX a poskytol jej medziúver v zmysle všeobecných obchodných
podmienok pre stavebné sporenie vo výške 15.000 eur pri úrokovej sadzbe 6,99 % ročne. Žalovanása zaviazala poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami najneskôr do šestnásteho dňa
v príslušnom mesiaci. Podľa čl. VII predmetnej úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených
termínoch mešká so zaplatením troch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky

po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takom
prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 5 % ročne. Nakoľko žalovaná
poskytnutý úver nesplatila, bola písomnou výzvou upozornená a nakoľko naďalej poskytnutý úver
nesplatila, písomnou výzvou zo dňa 26. 10. 2015 bola vyzvaná na úhradu celého zostatku úveru.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nerešpektovala ani túto písomnú výzvu, žalobca ju požiadal dňa

30. 11. 2015 na okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 15.052,65 eur. Súčasne sa od
uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba o 5 %.

3. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, a to úverovú zmluvu zo dňa 29. 1. 2014, súhrnný prehľad
podmienok splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a potvrdila, že jej na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/
XXXX bol poskytnutý medziúver vo výške 15.000 eur. Doposiaľ na predmetný úver uhradila 2.360
eur. Požiadala o možnosť uhradenia nesplatenej sumy v splátkach a uviedla, že keďže ide o zmluvu
spotrebiteľskú, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, napr. poplatok za poskytnutie medziúveru vo
výške 180 eur, rozhodcovskú doložku.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 10. 2016 a
uviedol, že finančné prostriedky boli žalovanej poukázané na základe písomnej požiadavky žalovanej
na čerpanie finančných prostriedkov, ku ktorej boli pripojené doklady preukazujúce účel použitia
požadovaných finančných prostriedkov v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre stavebné

sporenie FLEXIBIL, pričom finančné prostriedky vo výške 12.000 eur boli poukázané zo strany žalobcu
dňa 14. 2. 2014 prevodom na účet žalovanej, čo bolo žalovanej oznámené. Druhá časť finančných
prostriedkov vo výške 3.000 eur bola poukázaná zo strany žalobcu dňa 17. 4. 2014 prevodom
na účet žalovanej. Podpisom zmluvy sa žalovaná zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky
mesačnými splátkami, pričom v súlade s článkom III. bod 2. zmluvy splátka bola splatná vždy 1. deň

kalendárneho mesiaca a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na účet do 20. dňa v
príslušnom mesiaci, pričom počiatok splácania bol v súlade s článkom III. bod 2. určený na 1. 3.
2014, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 20. 2. 2014 označeným ako „začiatok splácania úveru“.
Zo strany žalovanej došlo v priebehu roku 2015 k porušeniu zmluvných podmienok a napokon v súlade
s § 12 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok požiadal žalobca dňom 30. 11. 2015 žalovanú o

okamžité splatenie úveru v celkovej výške 15.052,65 eur a zároveň zvýšil úrokovú sadzbu o 5 % ročne
nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Z predložených výpisov účtu vyplynulo, že žalovaná vykonala
do zosplatenia úveru úhrady v celkovej výške 2.360 eur. Žalovanej bol zo strany žalobcu poskytnutý
medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia od pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny
stavebný úver. Preto poukázal na špecifickosť produktu medziúveru v tom, že v tejto fáze sa nehovorí

o istine, pretože istina nie je vytvorená. Splátka medziúveru žalovanej vo výške 158 eur bola v zmysle
ustanovenízmluvyzapočítanávsúladesustanovenímčl.IV.bod2.zmluvy0,47%zcieľovejsumystým,
že bude použitá na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na sporiaci účet (pre účely vytvorenia
kapitálu na dosporenie cieľovej sumy a pridelenie cieľovej sumy), t.j. vzniku nároku na riadny stavebný
úver a 0,58 % v súlade s ustanovením čl. III. bod 3. zmluvy z cieľovej sumy použitých na úhradu úrokov

z poskytnutého medziúveru a poplatkov súvisiacich s medziúverom. Časť splátky žalovanej bola teda
použitá na úhradu úrokov a poplatkov medziúveru a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia
cieľovej sumy (spotrebiteľský účet). V ďalšom okrem iného poukázal na to, že po podaní žaloby došlo
zo strany žalovanej k čiastočnej úhrade dňa 17. 2. 2016 vo výške 10 eur a preto v tejto časti zobral
žalobný návrh späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 15.042,65 eur ako istinu, riadny úrok vo

výške 6,99 % ročne zo sumy 15.052,65 eur od 1. 12. 2015 do 17. 2. 2016, riadny úrok vo výške 6,99 %
ročne zo sumy 15.042,65 eur od 18. 2. 2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 15.052,65 eur od 1. 12. 2015 do 17. 2. 2016, a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15.042,65 eur od 18. 2. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

6. Podaním doručeným súdu dňa 20. 3. 2017 zobral žalobca čiastočne opäť žalobu späť, a to vo vzťahu
ku zaplatenej sume 158 eur s príslušenstvom, nakoľko po podaní žaloby dňa 12. 1. 2017 žalovaná
uhradila sumu 158 eur. Podaním doručeným súdu dňa 2. 5. 2017 žalobca opäť zobral žalobu späť o
sumu 158 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaná uhradila dňa 12. 4. 2017 ďalšiu sumu 158 eur, vzmysle vyššie uvedených dôvodov navrhol preto súd žalobu v časti nad sumu 14.726,65 eur spolu s
príslušenstvom čiastočne zastaviť, ako to vyplýva z výroku uvedeného pod číslom I.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Podľa § 470
ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď
nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočným späťvzatiam žaloby, nakoľko k nim došlo

pred otvorením pojednávania.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými stranami, súd
pojednávalvneprítomnostižalovanej,ktorásvojuneprítomnosťospravedlnilapracovnýmipovinnosťami,

pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca ako veriteľ, žalovaná ako dlžníčka - poberateľ úveru, uzavreli dňa 29. 1. 2014 v
Bratislave a dňa 11. 2. 2014 v Prešove úverovú zmluvu k číslu účtu stavebného sporenia XXXXXXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 15.000 eur pri úrokovej sadzbe 6,99 %

p.a.. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou viacerých splátok a neuhradila ich ani na výzvu zo
dňa veci do 6. 10. 2015, žalobca listom zo dňa 30. 11. 2015 „vyhlásil“ predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 30. 11. 2015.

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom nie sú:a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ) - Spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.27.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 11. 2. 2014 ) - Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

27. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba
je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. OBZ a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb..

Hoci je úverová zmluva ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, pokiaľ je jej účastníkom
spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv prednosť
pred ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky
zákonník považovaný za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo
vzťahu k všeobecnej úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov,

tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak
spravujeObchodnýmzákonníkom.Tovšakneznamená,žebybolcelýzmluvnývzťahpodriadenýrežimu
Občianskeho zákonníka, a že by úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie.

28. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje
ustanoveniamiotomtozmluvnomtype,akoajďalšímiustanoveniamitretejčastiObchodnéhozákonníka,
avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech
spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 OZ).

29. Hoci strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ, medzi stranami sporu vznikol uzavretím
úverovej zmluvy právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušnýchustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže úverová zmluva
je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z dôvodu omeškania žalovanej s plnením

jednotlivých splátok, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30. 11. 2015, čím žalovanej
vznikla povinnosť splatenia celého zostatku úveru vo výške 15.052,65 eur s príslušným úrokom z úveru
a úrokom z omeškania. Nakoľko po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila dňa 17. 2. 2016
sumu 10 eur, dňa 12. 1. 2017 sumu 158 eur, dňa 12. 4. 2017 sumu 158 eur, súd ju zaviazal zaplatiť
žalobcovi zostávajúcu časť istiny vo výške 14.726,65 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,99 %
ročne a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru (30. 11. 2015) do zaplatenia, a to z príslušných súm s prihliadnutím na čiastkové úhrady
zo strany žalovanej.

31. Vzhľadom k uvedenému považoval súd žalobu, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom
zastavení konania, za dôvodnú, a preto jej vo výroku II. vyhovel.

32. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej vo vzťahu k poplatku za poskytnutý medziúver, súd poukazuje
na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 11C/56/2013 zo dňa 10. 6. 2015, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím súdu druhej inštancie sp.zn. 18Co/311/2015 zo dňa 23. 3. 2017 - v predmetom
rozhodnutí bolo konštatované, že: „bolo potrebné posúdiť, či sporné poplatky (jednorazový za

poskytnutie úveru a mesačný za správu úveru a vedenie účtu) sú vylúčené zo súdneho prieskumu
ich primeranosti. Pri posúdení primeranosti tohto poplatku nie je možné prehliadnuť, že v prípade
prvej zmluvy pri úvere v celkovej výške 1.699.999 Sk tento poplatok predstavoval len 6.351 Sk a pri
druhom úvere poskytnutom vo výške 15.000 eur predstavoval len 200 eur. Rozhodne teda nemožno
dospieť k záveru o neprimeranosti výšku tohto poplatku. Vylúčenie súdnej kontroly oboch druhov

zmluvných podmienok však nastáva len za predpokladu splnenia ďalšej zákonnej podmienky, ktorou
je, že sú formulované jasne a zrozumiteľne (hlavný predmet zmluvy a cena). Rozhodujúce pri tomto
probléme je to, či zmluva transparentným spôsobom uvádza dané zmluvné podmienky, či spotrebiteľ
bol riadne o nich informovaný pred uzavretím zmluvy, či spotrebiteľ mohol na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z neho pre neho vyplývajú (rozsudok

C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Aprád Kásler proti OTPJlzalogbank Zrt). Žalobca spochybňoval
určitosť a zrozumiteľnosť poplatku za správu úveru a to, že žalovaný nevysvetlil, aké služby sú za neho
poskytované. Prejav vôle pri uzavretí úverovej zmluvy je potrebné vykladať podľa § 35 OZ, podľa ktorého
prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Záver o neplatnosti právneho úkonu

pre jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť je opodstatnený iba vtedy, ak pochybnosti o jeho obsahu nie je
možné odstrániť ani výkladom za použitia interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 2, 3 OZ.
Žiada sa zdôrazniť, že podľa súdnej praxe má prioritu taký výklad, ktorý nevedie k záveru o neplatnosti
zmluvy, ak je takýto výklad možný (nález Ústavného súdu ČR I. US 625/03 zo dňa 14. 4. 2005). Poplatky
za vedenie účtu alebo správu úveru sú úplne bežnou praxou v bankovom svete. Význam pojmu „správa

úveru“alebo„vedenieúčtu“jevšeobecneznámyamuselbyťznámyajžalobcovizvlášť,akmáprávnické
vzdelanie. Je to zrejmé a kladná odpoveď by nasledovala vtedy, ak by príslušné zmluvné podmienky
týkajúce sa spomínaných poplatkov boli individuálne dojednané, čo však rozhodne nie je tento prípad.
Zmluva totiž bola formulárová, vopred pripravená bankou, bez možnosti spotrebiteľa (žalobcu) meniť
stanovené zmluvné podmienky. Prípady vylúčenia súdnej kontroly nekalosti zmluvných podmienok sú

konkretizované v §53 ods. 1 vete druhej OZ, ktorý je transpozíciou článku 4 ods. 2 smernice 93/13/
EHS. Pojmom „hlavný predmet zmluvy“ sa už zaoberali viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora, ktoré ho vyložili tak, že ide o zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané a opisujú
základné plnenia zmlúv uzavretých medzi podnikateľom a spotrebiteľom (rozsudok C-484/08 Caja De
Ahorroz y Monte DePiedad De Madrid).Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby vzhľadom na povahu,

všeobecnú štruktúru a ustanovenia úverovej zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti posúdil, či
preverovaná zmluvná podmienka predstavuje podstatný prvok plnenia dlžníka spočívajúceho vo vrátení
sumyposkytnutejveriteľom(rozsudokC-26/13zodňa30.4.2014voveciArpadKásler,HajnalkaCaslerne
Rabai proti OTP Jlzalogbank Zrt).Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd preto vyhodnotil spornépoplatky ako nie podstatný prvok plnenia dlžníka z úverovej zmluvy a teda dospel k záveru, že tieto
poplatky nepredstavujú hlavný predmet zmluvy. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly sú zmluvné
podmienky týkajúce sa primeranosti ceny. Žalobca síce jasne nenastolil otázku neprimeranosti, keďže

vytýkal len neurčitosť poplatkov a to, že za poplatky za správu úveru nedostal žiadne protiplnenie.
Napriek tomu súd a to v kontexte s európskou judikatúrou sa zaoberal primeranosťou poplatkov za
poskytnuté služby ako protiplnenie. Poplatok za poskytnutie úveru jasne definuje protiplnenie banky -
poskytnutie úveru, pričom daný poplatok je súčasťou odplaty za úver. S uvedeným poplatkom počíta aj
Obchodný zákonník v § 499, podľa ktorého za dojednanie záväzku zo skutočnosti, že žalobca niekoľko

rokov tento poplatok platil bez výhrad. Požiadavku určitosti konkrétneho zmluvného dojednania pritom
nie je možné posudzovať izolovane, ale len v kontexte celej zmluvy. Správu úveru možno vykladať
ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dohodnutými platbami (úrokom ako cenou
poskytnutého kapitálu a ostatnými poplatkami so záverom súdu, že taxatívna špecifikácia služieb, ktoré
sú poskytované za paušálny poplatok nie je potrebná. Ide totiž o bežný paušálny poplatok hradený vedľa
dohodnutých úrokov v rámci komplexného právneho vzťahu a nie je možné požadovať, aby ku každej

jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Je potrebné si
uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a paušálnym poplatkom, ak by počítala iba s príjmom z úrokov, nepochybne by sa to premietlo do výšky
úrokovej sadzby. V danom prípade boli oba sporné poplatky žalobcovi známe pri uzatvorení zmluvy,
keďže boli zreteľne a prehľadne uvedené medzi najdôležitejšími údajmi úveru, čo napokon potvrdil

vo svojej výpovedi aj sám žalobca a teda nemohlo dôjsť k jeho oklamaniu ako spotrebiteľa. Žalobca
napriektransparentnostispomínanýchpoplatkovsarozhodolpreuzavretieúverovejzmluvyaakceptoval
konkrétne podmienky, za ktorých mu bol úver ponúknutý. Nemožno preto považovať za poctivé, ak po
niekoľkýchrokochtentopoplatokspochybňuje,keďžemožnopredpokladať,žeakbypoplatkydohodnuté
neboli, banka by stanovila vyšší úrok. Oba poplatky súd považuje za primerané, pričom nemožno

dospieť k záveru, že úver s vyšším úrokom a s nulovými poplatkami by bol pre spotrebiteľa ekonomicky
výhodnejší ako úver s nižším úrokom a poplatkami.za konkrétne služby), a ktorú veriteľ poskytuje
na základe úverovej zmluvy - napr. poradenstvo, klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu,
zmeny zmluvy, vydávanie rôznych potvrdení a pod. Výklad výrazu „správa úveru“ a paušálny charakter
poplatku za správu úveru nevyžadujú pre naplnenie požiadavky určitosti právneho úkonu taxatívny

výpočet činností, za ktoré je poplatok dohodnutý(stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu ČR CPJN 200/2014 zo dňa 23. 4. 2014).Pri vyslovení tohto právneho názoru možno
poukázať, že je v súlade so zásadami „vigilantibusiura scripta sunt“ (práva patria bdelým) ako aj „pasca
sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). Je potrebné si uvedomiť, že aj ochrana spotrebiteľa má
svoje hranice a požiadavku zvýšenej starostlivosti pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov nie je možné

zamieňať s požiadavkou meritórneho rozhodovania v prospech spotrebiteľov. Spotrebiteľské právo má
za cieľ umožniť spotrebiteľovi sa na základe jasných a úplných informácii rozhodnúť a nie chrániť ho
pred neuváženým rozhodnutím. K problematike bankových poplatkov zaujal názor aj Ústavný súd ČR
v náleze III. US 3725/13 zo dňa 10. 4. 2014, ktorým bola zamietnutá ústavná sťažnosť neúspešného
spotrebiteľa, ktorý sa domáhal od banky vrátenia poplatkov za správu úveru. Ústavný súd poukázal na

to, že postavenie „silnejšej“ strany právneho vzťahu (v danom prípade banky) nemožno považovať za
niečo protiprávne, je tiež založené právom v zmysle ústavy, konkrétne úsilím o dosiahnutie zisku pri
poskytovaní úveru. Dôležitá je totiž zmluvná sloboda a princíp autonómie vôle chránený v článku 2 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd“.

33. Vyššie uvedená citácia rozhodnutia je plne aplikovateľná aj v danej právnej veci, preto súd na ňu
poukazuje.

34. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za
to, že je dôvodné povoliť žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 100 eur mesačne (mesačná splátka
medziúveru mala byť 87 eur) so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k
omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.36. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovanej uhradený žalobkyni v primeranom čase,
pričom na ochranu žalobkyne slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s plnením

čo i len jednej splátky.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
- Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v časti a
zároveň žalobkyňa bola vo zvyšnej časti žaloby plne úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov

konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

42. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.