Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/556/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114210239
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114210239.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania,
Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AENEA Legal,
s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. Bc. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej opatrovníkom: Mesto Nitra, Štefánikova 60, 949 01 Nitra, a 2. A. A.,

nar.XX.XX.XXXX,bytomV.XXXX/XX,XXXXXZ.,ozaplateniesumy11.172,50euraspríslušenstvom,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/632/2015-136 zo dňa 19.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.714 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 26.01.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jednej
zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatnej žalovanej až do výšky poskytnutého plnenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania
tak, že žalované 1/, 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov k rukám jeho právneho zástupcu v
sume 399,39 eura s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatnej žalovanej
až do výšky poskytnutého plnenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku

súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.894,38 eura so 4% úrokom od 12.03.2014 do
zaplatenia ako aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013
do zaplatenia, ďalej poistného v sume 10,09 eura a ďalšieho poistného z titulu neuhradenia záväzku na
základe zmluvy o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu zo dňa 29.12.2011, pričom žalovaná 1/
bola dlžníčka a žalovaná 2/ bola ručiteľka. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre
nedoručenie do vlastných rúk žalovanej 1/, ktorej následne súd ustanovil opatrovníka.

2. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 29.12.2011 zmluvu o
pôžičkezoŠtudentskéhopôžičkovéhofondu,vktorejžalovaná1/vystupovalaakodlžníčkaažalovaná2/
akoručiteľka.Výškapôžičkybola2.655,52euraanajejsplatenieboladohodnutámesačnásplátka29,53
eura. Žalovaná 1/ sa dostala do omeškania so splácaním dlhu a ku dňu 25.01.2013 sa stal splatný celý
dlh vo výške 2.714 eura (istina 2.655,52 eura, poplatky 34,83 eura, úrok 23,65 eura). Medzi žalobcom

a žalovanými teda vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o pôžičke ako občianskoprávny vzťah.
Na všetky právne vzťahy strán sporu sa podľa názoru súdu prvej inštancie majú použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Žalobu, čo sa týka nesplatenej istiny 2.655,52 eura, poplatku v sume 34,83
eura a vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 23,65 eura súd považoval za dôvodne podanú. S
plnením dlhu sa žalované dostali do omeškania, a tak súd zaviazal žalované na úhradu sumy 2.714
eura s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013 do zaplatenia s odkazom na

ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení rozsudku
súd ďalej uviedol, že nárok žalobcu v časti úroku, poplatkov a poistného i do budúcnosti, po splatnostidlhu, považoval za taký, ktorý bol v rozpore so zákonom. Totiž podľa záveru súdu výzvou na predčasné
splatenie dlhu zmluva ako celok zanikla a zanikla teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých
čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Po dátume splatnosti si žalobca už nemohol

uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, ktorý mu súd aj priznal. Podľa bodu V. ods. 1 zmluvy si však
strany dohodli úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy), a tak
ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie zmluvného vzťahu.

3. V časti vyčísleného úroku v sume 124,52 eura a 4% úroku zo sumy 2.894,38 eura od 12.03.2014 do

zaplatenia, poplatkov v sume 65,95 eura, poistky v sume 10,09 eura a vo výške 3,5% zo zostatku istiny
ročne do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok a ostatné zmluvné
dojednaniaposplatnosticeléhodlhu,pretožepodľaustálenejsúdnejpraxe(uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/527/2015-63
zo dňa 02.12.2015) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po splatnosti dlhu zmluvné dojednania zanikajú. Veriteľ ďalej

nemá nárok na poplatky a na iné nároky vyplývajúce zo zmluvy ako je poistné a je nelogické, aby
sa po skončení zmluvy platilo poistné. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku
dňu povinnosti splatenia dlhu (25.01.2013). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky
z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú

nerovnováhu vo vzťahoch. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru
ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie
skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie vo veci
samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 51, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2,
§ 546, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania

súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“
alebo „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilsodkazomnaustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP a poukázal na to, že poskytnutú pôžičku nemožno kvalifikovať ako
spotrebiteľský úver a zmluvu o pôžičke č. 5268/2011 nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely
podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie
ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré
nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Zákonodarca týmto negatívnym

vymedzením subsumoval zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ŠPF“) do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované
pôžičky nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“. Študentský pôžičkový fond podľa § 1 ods. 1
zákona o ŠPF je neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a túto činnosť
vykonáva vo verejnom záujme, preto Študentský pôžičkový fond nemôže byť považovaný v zmysle

§ 52 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka za dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Činnosť Študentského
pôžičkovéhofonduniejeobchodnéhoanipodnikateľskéhocharakteru,čojezrejméajz§9ods.1zákona
o ŠPF, v zmysle ktorého prostriedky fondu možno použiť na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých
škôl a na správu fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri

obchodných spoločnostiach.

5. V odvolaní žalobca k otázke zákonného, resp. zmluvného úroku a úroku z omeškania uviedol, že
ku dňu 11.03.2014 predstavovala dlžná suma poskytnutej splatnej pôžičky vrátane príslušenstva sumu
2.894,38 eura, pričom tá pozostávala z istiny - 2.655,52 eura, poplatkov a náhrad - 90,69 eura a

zmluvného úroku - 148,17 eura. Žalobca zaslal žalovanej 1/ upomienky na uhrádzanie jednotlivých
splátok a aj výzvu na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky, ktorá bola zaslaná aj žalovanej 2/.
Na základe tejto výzvy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a z toho dôvodu nedošlo k zániku, resp.
neplatnosti zmluvy. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že nebol oprávnený žiadať zmluvné úroky ajpo splatnosti celej dlžnej sumy. Žalovaná 1/ sa dostala ku dňu 26.01.2013 do omeškania so zaplatením
viac ako dvoch splátok, a tak sa celý dlh stal k uvedenému dátumu splatným. Nezaplatenú časť pôžičky
úročil zmluvným úrokom 4 % ročne aj po zosplatnení celého dlhu, pretože zmluvný úrok plynie až do

splatenia celého dlhu. V zmysle § 14 ods. 4 zákona o ŠPF a čl. V. ods. 1 zmluvy mu prináleží 4% úrok
ročne aj po splatnosti celého dlhu. Aj keď sa jeho výška mení, ide stále o ten istý úrok, ktorý si zmluvné
strany dohodli. V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/95/2014 zo dňa
28.08.2014. K poistnému dlžnej čiastky pôžičky žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy bola žalovaná 1/
skupinovo poistená pre prípad smrti alebo trvalých následkov spôsobených úrazom. Podľa č. VI. ods. 6

zmluvy sa poistné pripisuje na ťarchu účtu dlžníka raz do roka až do splatenia celého dlhu. Vzhľadom
na ustanovenie čl. VI. ods. 1, 2, 5 a 6 zmluvy žalobca v petite uviedol poistné vo výške 10,09 eura za rok
2014 a ďalej v sume 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia. Čo sa týka
výroku rozsudku o trovách konania, žalobca zotrval na ich priznaní v ním uplatnenej sume 573,05 eura .

6. Žalované 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po

prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého
rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej
vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku. Je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanou 2/ ako ručiteľkou
zmluvu o pôžičke č. 5268/11 zo Študentského pôžičkového fondu, žalovaná sa zaviazala pôžičku riadne

splácať, avšak zmluvné podmienky nedodržala a splátky riadne a včas neplatila. Žalobca ju preto vyzval
na jednorazovú úhradu zostatku pôžičky. Ku dňu 25.01.2013, kedy sa stal splatný celý dlh, predstavoval
dlh 2.714 eura (istina 2.655,52 eura, poplatky 34,83 eura, úrok 23,65 eura). Ku dňu 11.03.2014 bola
dlžná suma poskytnutej pôžičky a splatnej pôžičky vrátane príslušenstva suma vo výške 2.894,38 eura,
pričom tá pozostávala z istiny v sume 2.655,52 eura, poplatkov a náhrad v sume 90,69 eura a 4%

zmluvného úroku v sume 148,17 eura. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí priznal žalobcovi sumu
2.714 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol.

9. Zmluva o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanými bola uzavretá ešte za účinnosti zákona o ŠPF, ktorý bol zrušený zákonom č. 396/2012
Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, účinným od 01.01.2013, ktorý v ustanovení § 23 ods. 2 a 3
ustanovuje,žeprávnymnástupcomŠtudentskéhopôžičkovéhofonduod01.01.2013jeFondnapodporu
vzdelávania a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril Študentský pôžičkový fond
vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke, alebo vznikli

na základe takýchto zmlúv, prechádzajú na Fond na podporu vzdelávania s účinnosťou od 01.01.2013.
Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona o spotrebiteľských úveroch v tomto prípade nejde o spotrebiteľský
úver. Na základe tohto ustanovenia pôžičku poskytnutú Študentským pôžičkovým fondom nemožno
považovať za spotrebiteľský úver a rovnako Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5268/11 za spotrebiteľskú
zmluvu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad vyslovene neaplikoval

osobitný zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov
ku dňu uzavretia spornej zmluvy, resp. ku dňu vzniku rozhodujúcich právnych skutočností, ktorý je v
predmetnej veci kľúčový a na základe ktorého bola uzavretá zmluva medzi stranami sporu. V tomto
smere bolo potrené v konaní aplikovať ustanovenia uvedeného zákona, a to aj pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného príslušenstva pohľadávky, ktoré je upravené v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o ŠPF, podľa

ktorého sa pôžička spláca s úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne počas splácania, a v ustanovení § 14
ods. 4 zákona o ŠPF, podľa ktorého v prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods.
6 zákona alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stanesa celá pôžička alebo jej časť splatnou; nezaplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku
omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4 zákona.

10. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu v časti zmluvných úrokov po splatnosti
celej dlžnej sumy odvolací súd hodnotil ako nesprávny. Právny názor, z ktorého súd vychádzal, bol len v
niektorých ojedinelých prípadoch použitý najmä v prípadoch spotrebiteľských úverov a ich predčasnou
splatnosťou, pričom nejde o „ustálenú“ súdnu prax, v zmysle ktorej po zosplatnení úveru veriteľovi
nevzniká právo ďalej žiadať zmluvné úroky zo zosplatnenej časti úveru odo dňa, kedy k zosplatneniu

došlo.Vprejednávanejvecijedanéprávožalobcužiadaťúrokyajpodohodnutejdobesplatnostipôžičky,
pričom je osobitne upravené v zákone o ŠPZ. V tomto prípade podľa obsahu spisu nedošlo k uzatvoreniu
dohody o splátkach pôžičky, pretože žalovaná 1/ dohodu nepodpísala a žalobcovi ju nedoručila a
následne prvá mesačná splátka pôžičky bola stanovená na mesiac november 2012. Zákon pamätá na
prípady, keď dlžník neuzavrie dohodu o splátkach, lebo podľa § 14 ods. 4 zákona, ak dlžník neuzavrie
dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 zákona, alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok

podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička, alebo jej časť splatnou a nesplatená pôžička alebo
jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu
podľa 13 ods. 4 zákona. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tomto smere prijaté v rozpore so
zákonom. Ani v prípade ďalších uplatnených nárokov, ktoré súd prvej inštancie ako nedôvodné zamietol,
sa súd dôsledne nevysporiadal so zmluvnou úpravou týkajúcou sa uvedených nárokov, pretože v zmysle

čl. III. bod 4. predmetnej zmluvy o pôžičke mal veriteľ právo pripisovať úroky, poplatky a náhrady podľa
platného sadzobníka poplatkov a náhrad a podľa čl. VI. bod 6. tejto zmluvy; rovnako poistné sa malo
pripisovať na ťarchu účtu dlžníka raz do roka až do splnenia celého dlhu.

11. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v napadnutej časti vecne nesprávne a že sú splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní preto
súd prvej inštancie bude musieť nanovo rozhodnúť a znovu sa prípadom zaoberať v časti, v ktorej
žalobu zamietol. Prvý výrok rozsudku bol totiž vydaný v prospech žalobcu, ktorý v podstate odvolaním
napadnúť ani nemohol, a ktorý v dôsledku absencie odvolania žalovaných nadobudol právoplatnosť.

Žalobcapodalodvolanielenprotivýrokurozsudkuozamietnutízvyškužaloby,ktoréodvolacísúdposúdil
ako opodstatnené. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná a rozhodne o zvyšku žaloby žalobcu na podklade právneho
predpisu, ktorým je zákon o štátnom pôžičkovom fonde. Nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby bolo
podľa § 220 ods. 1 CSP dostatočne presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov

konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP), s ohľadom na celkový výsledok sporu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).