Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415204399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415204399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s, Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovaným: l. E. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. K. F. M. XXXX/X, t. č. bytom O. K. K. 3, 2. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O. K., F. M. XXXX/X, o zaplatenie 3.787,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. októbra 2017 č. k. 5C/142/2015-118 vo výroku o zročnosti
priznanej pohľadávky takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd povolil splácať priznanú

istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi túto sumu do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanýchv1.a 2.radespoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.787,23 eura, úrok vo výške 148,04 eura, úrok z omeškania vo výške
5,39 eura, úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy 3787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 148,04 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia v mesačných
splátkach po 100 eur až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok na účet žalobcu, vedený
v spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s, číslo účtu: XX XXX XXXXX/XXXX s tým, že prvú splátku
zaplatia žalovaní žalobcovi do 30. 11. 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 232 ods. 3, 4, § 282 a
§ 285 CSP. Uviedol, že žalovaní na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 uznali dlh voči žalobcovi v plnom
rozsahu a požiadali súd o povolenie splatiť dlh v splátkach. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je zamestnaný
v autoservise Autobolt centrum a zarába mesačne okolo 600 eur. Má vyživovaciu povinnosť voči Y.
X., nar. XX. XX. XXXX a W. X., nar. XX. XX. XXXX, pričom výživné platí vo výške 300 eur, ktoré bolo
určené súdnym rozhodnutím. Okrem uvedeného má výdavky na bývanie vo výške 150 eur. Býva sám
v rodičovskom dome. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je zamestnaná ako zapisovateľka na Notárskom

úrade a mesačne zarobí do 450 eur. Má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a výdavky
spojené s bývaním vo výške 250 eur mesačne.3. Súd bol toho názoru, že explicitný výklad ust. § 232 ods. 3 (veta druhá) CSP umožňuje súdu,
aby rozhodol o splnení finančnej povinnosti uloženej súdom aj v splátkach. Dlhšia lehota, o ktorej
zákon hovorí, nemusí byť nutne ohraničená konkrétnym dátumom, ku ktorému je nevyhnutné finančnú

povinnosť plniť. Je toho názoru, že finančná situácia žalovaných neumožňuje, aby zaplatili žalobcovi
dlh naraz. Vzhľadom na ich príjem, vyživovacie povinnosti a náklady spojené s bývaním by bolo
jednorazové plnenie dlhu žalobcovi zo strany žalovaných likvidačné. Splátky, ktoré žalovaným povolil
súd (100 eur mesačne pre každého žalovaného, teda výška celej splátky je mesačne 200 eur) sú
pre žalovaných, vzhľadom na ich príjmové a majetkové pomery, prijateľné a nebudú im spôsobovať

problémy. S poukazom na zverejnené základné imanie žalobcu, na jeho výnosy, ako aj aktíva mal za
to, že ak žalovaní zaplatia svoj dlh v splátkach, tak ako určil súd, hospodárenie žalobcu tým neutrpí.
Zároveň uviedol, že aj výška mesačnej splátky, ktorú majú žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi, teda 200 eur mesačne, je vyššia ako pôvodne dohodnutá splátka, ktorá bola vo výške 159 eur
mesačne. Navyše, ak žalovaní nezaplatia čo len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh a žalobca ho
bude môcť exekučne vymáhať. Súd dal teda žalovaným poslednú šancu na zaplatenie dlhu v splátkach -

takétosplneniedlhužalovanýmpomôžepriichriadnomplnenívyhnúťsaexekučnémukonaniuažalobcu
neprimerane nezaťaží.

4. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. 1 CSP
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej súd povolil zaplatiť priznanú sumu žalovaným v
1. a 2. rade v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, ktorý sa domáhal v zmysle § 388 CSP zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazania
žalovaných zaplatiť mu dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň si uplatnil aj trovy

odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku považuje za nesprávny a odvolanie
odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za náležite neodôvodnený a dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo
vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí - uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo
201/2010 zo dňa 09. 11. 2010. Namietal, že súd výrokom umožnil žalovaným splácať dlh v splátkach

po 100 eur mesačne spoločne a nerozdielne, hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že výšku mesačnej
splátky určuje na 200 eur. Žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o svojej majetkovej a sociálnej situácii a
súdnevykonalnapreverenieichtvrdenížiadnedokazovanie.Súdsvojvoľne,bezdoloženiarelevantných
dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaných nedostatočne zistil skutkový stav, a
tak nebola naplnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu

na plnenie.

Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 100 eur postupoval v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Žalovaní, ktorí si neplnili svoje povinnosti zo zmluvy, priznaním splátok po 100 eur mesačne opätovne

získali možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy,
pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 100 eur budú žalovaní splácať iba istinu viac ako 3
roky. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou
ochranou porušených práv zakotvenej mu Civilným sporovým poriadkom. Poukázal aj na platobnú
disciplínu žalovaných od podania žaloby, pričom počas celého súdneho konania trvajúceho 33 mesiacov

neuskutočnilianijednuúhradu.Vtejtosúvislostipoukázalnaaktuálnujudikatúru,atorozsudkyviacerých
krajských súdov.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania po prejednaní veci

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zročnosti
prisúdenej sumy je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu
zákona č. 160/2015 Z. z.8. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 10. 03. 2015 voči
žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3.787,23 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok
odvodzoval od uzatvorenej úverovej zmluvy č. 51/304/03, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1.

a 2. rade peňažné prostriedky vo výške 6.790 eur na účet žalovaných. Žalovaní prestali splácať úver
v pravidelných mesačných splátkach, a preto listom zo dňa 16. 10. 2012 boli vyzvaní na predčasné
splatenie poskytnutého úveru v lehote do 29. 10. 2012. Keďže žalovaní si svoju povinnosť nesplnili,
domáhal sa svojho nároku na súde. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak,
že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu vo výške 3.787,23

eura, úrok vo výške 148,04 eura, úrok z omeškania vo výške 5,39 eura, úrok vo výške 14,52% ročne zo
sumy 3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 148,04
eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnanía pod hrozbou
straty výhody splátok na účet žalobcu, pričom prvú splátku žalovaní zaplatia žalobcovi do 30. 11. 2017.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 uznali dlh

voči žalobcovi v plnom rozsahu a požiadali súd o povolenie splatiť dlh v splátkach.

9. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal rozsudok vo výroku, v ktorom súd povolil žalovaným
splácať dlh v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania, keď žalobca v tejto časti namietal
nesprávne právne posúdenie.

10. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak;súdmôžerozhodnúť,žeomeškaniesplnenímjednejdávkyalebosplátky,mázanásledoksplatnosť

celého plnenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, je stanovená zákonná 3-dňová lehota na
plnenie; v odôvodnených prípadoch však súd môže určiť aj dlhšiu lehotu; napokon ods. 4 citovaného
ustanovenia hovorí o dávkach a splátkach, ak je uložená povinnosť.

11. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri pominutí okolností zistenia žalovaným nespornej výhody (odkladu) až prakticky

donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

12. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe je pri úvahách o určení lehoty na plnenie povinnosti
alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať vždy z okolností
konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na samotný uplatnený nárok, výšku priznaného plnenia,

doterajšiu platobnú (ne)schopnosť žalovaných v konaní, ako aj na snahu o plnenie záväzku žalovanými.
Ďalej je potrebné zohľadniť osobné a majetkové pomery oboch sporových strán, ako aj dobu, po ktorej
by umožnením a povolením splátok došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala
neúmerné zvýhodnenie dlžníkov na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich
zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do

majetkových pomerov veriteľa. Súd musí teda v prípade rozhodovania lehoty na plnenie túto určiť tak,
aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami.

Záversúduotom,žejenamiestepriznaťlehotunaplneniedlhšiuako3dni,tedapovoliťplneniepriznanej

sumy v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (R 126/1966, R 67/1966).

13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie povolil žalovaným zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v
100-eurových mesačných splátkach s prihliadnutím na ich príjmové a majetkové pomery s tým, žeprvú splátku žalovaní zaplatia do 30. 11. 2017. Zohľadnil tvrdenia žalovaných, že žalovaný v 1. rade
dosahuje mesačný príjem okolo 600 eur a má dve vyživovacie povinnosti v celkovej výške 300 eur
mesačne a výdavky spojené s bývaním 150 eur mesačne. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je zamestnaná

s priemerným mesačným zárobkom do 450 eur a má vyživovaciu povinnosť k 2 deťom. Výdavky na
bývanie má vo výške 250 eur za mesiac. Súd prvej inštancie, napriek zisťovaniu stanoviska žalobcu
k návrhu žalovaných o umožnenie splácať dlžnú sumu v splátkach, k tomuto neprihliadol. Žalobca s
povolením splátok splácať dlh v splátkach nesúhlasil, pričom poukazoval aj na platobnú disciplínu (resp.
nedisciplínu) žalovaných, pričom v podanom odvolaní poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaní od

podania žaloby (2/2015) mohli prejaviť snahu a uhrádzať dlh, pričom počas celého súdneho konania
trvajúceho 33 mesiacov neuskutočnili ani jednu úhradu. Súd prvej inštancie pri skúmaní majetkových
pomerov sa uspokojil iba s tvrdeniami žalovaných, pričom tieto tvrdenia neboli komplexne preskúmané;
majetkové, ako aj zárobkové a osobné pomery na strane žalovaných neboli preukázané listinnými
dôkazmi.

14. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 232 ods. 2 CSP, ako aj odvolacích dôvodov žalobcu,
odvolacísúdvychádzalzosituácie,žežalobcaspovolenímsplátokuhradiťdlžnúsumunesúhlasil,očom
zaslal súdu aj písomne stanovisko a dôvody a žalovaní napriek tomu, okrem svojich tvrdení o majetkovej
a finančnej situácii, neprodukovali pred súdom prvej inštancie (ani v odvolacom konaní) žiadne dôkazy,
ktoré by objektívne preukazovali ich (hlavne) finančné pomery. Odvolací súd však zohľadnil aj ďalšie

významné skutočnosti. Žalobca v dôsledku porušenia povinností žalovaných pristúpil dňa 29. 10. 2012
k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovaní od tohto obdobia (okrem úhrady v zanedbateľnej sume
- 59,83 eura) absolútne neprejavili snahu zaplatiť dlh, nerealizovali ani splátky v takej výške, ktorá
by zodpovedala ich finančným možnostiam. Ani počas súdneho konania trvajúceho viac ako tri roky
nepristúpili k splácaniu zostatku úveru, napriek tomu, že im súd prvej inštancie určil nižšie mesačné

splátky ako sa zaviazali v zmluve. Žalobca má tiež nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola
zaplatenávprimeranejlehoteasamotnérozhodovaniesúdubymaloviesťamotivovaťdlžníkovkplneniu
si zmeškaných povinností. Opak by bol v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany porušených práv.
Odvolací súd pre vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené
odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj dlhodobý

ľahostajný prístup žalovaných k plneniu si svojich zmluvných povinností. Pri zohľadnení výšky dlhu však
odvolací súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie dlhu - 90 dní, počas ktorej si žalovaní budú mať možnosť
zabezpečiť finančné prostriedky.

15. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu voči samotnému výroku rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým súd povolil priznanú sumu splácať žalovaným v splátkach po 100 eur až do úplného
vyrovnania, pričom ich záväzok je spoločný a nerozdielny. V dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetľuje, že
v podstate každý zo žalovaných bude povinný zaplatiť po 100 eur mesačne, takže splátka bude mesačne
predstavovať 200 eur. Vychádzajúc z formulovania samotného výroku rozsudku súdu prvej inštancie je
potrebné konštatovať nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť, v akej výške žalovaní v 1. a 2. rade majú

povolenú splátku.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd
povolil zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).