Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ján Bzdúšek
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/157/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417204911
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417204911.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so
sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 730 564, proti
žalovanému: SOTEX, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 80, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 547 069,
zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 56 Nové
Zámky, IČO: 47 237 023, o zaplatenie 495,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III.
výroku rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/38/2017-73 zo dňa 11.07.2017, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/38/2017-73 zo dňa 11.07.2017 v časti
II. a III. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi120,-eurs
úrokmi z omeškania 9,25 % ročne od 12.12.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok).
V zostávajúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 51,54 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 489, § 580 Občianskeho zákonníka, § 269 ods. 2, §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od
01. 01. 2013, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a v časti trov konania s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, ods. 2,
§ 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 495,24 eura s úrokmi z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 120,- eur od 12.12.2013 a zo
sumy 375,24 eura od 18.06.2014, v obidvoch prípadoch do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 80,- eur z dôvodu úhrady faktúry č. 3308972 zo dňa
26.11.2013 splatnej 11.12.2013 na sumu 120,- eur a faktúry č. 3406165 zo dňa 02.06.2014 splatnej
17.06.2014 na sumu 375,24 eura.
Faktúrou č. 3308972 žalobca vyfakturoval žalovanému vykonanú kontrolu merača - poplatok za
vykonané preskúšanie dňa 12.11.2013, o čom bol spísaný kontrolný zápis č. 2091. Kontrola bola
vykonaná na základe žiadosti žalovaného zo dňa 31.10.2013 a predmetnou kontrolou bolo zistené, že
merač bol správne kalibrovaný a nevykazuje žiadne odchýlky nad rámec tolerovaných hodnôt. Žalovaný
uvedenú faktúru neuhradil.
Faktúrouč.3406165žalobcavyfakturovalžalovanémuodpojenietrafostanice,ktorésiobjednalžalovaný
listom zo dňa 28.04.2014 na odbernom mieste M. R. Štefánika 80, Nové Zámky, a to z dôvodu výmeny
hlavného ističa. Poukázal na to, že z obsahu listu žalovaného vyplýva, že tento si bol vedomý svojejpovinnosti znášať náklady za vykonanú službu. On objednanú službu vykonal dňa 25.05.2014, žalovaný
dodací dokument z uvedeného dňa na znak súhlasu podpísal, ale faktúru neuhradil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu podľa faktúry č. 3308972 na sumu 120,- eur
čo do jeho vzniku nenamietal. Namietal však to, že jeho záväzok zanikol započítaním s jeho nárokom
podľa faktúry č. 20140076 zo dňa 26.05.2014 na sumu 9 600,- eur. Uviedol, že z opatrnosti započítal
s týmto nárokom aj nárok žalobcu podľa faktúry č. 3406165 na sumu 375,24 eura, ale tento neuznával
a ani ho neuznáva. Poukázal na to, že má dôvodné podozrenie, že žalobca ho donútil k úkonu, ktorý
nebol potrebný - prinútil ho k výmene ističov uvedením nepravdivých údajov. Listom zo dňa 25.03.2014
mu žalobca oznámil, že je potrebné vymeniť istič za hodnotu uvedenú v zmluve č. 9404287713, pretože
vraj zistili nejakú nezrovnalosť v hodnote hlavného ističa. Hrozil mu odpojením, a preto on z podnetu
žalobcu objednal odpojenie trafostanice z dôvodu výmeny hlavného ističa a do objednávky napísal
dôvod tvrdený žalobcom, pretože on istič nepotreboval vymeniť. Žalobca ho však inštruoval ako má
vyzerať objednávka, a preto mu podal opätovnú objednávku dňa 28.04.2014 v znení, ako ju žalobca
pripojil k žalobe. Následne požiadal žalobcu o zaslanie zmluvy č. 9404287713, podľa ktorej mali byť
nezrovnalosti v hodnote ističa. Žalovaný mu však zmluvu predložiť nevedel, čo mu oznámil prípisom
zo dňa 19.08.2014. Je toho názoru, že žalobca ho zavádzal a výmena ističa, ktorú vykonal, potrebná
nebola - potrebu výmeny žalobca nepreukázal.
Žalovaný uviedol, že faktúru č. 20140076 vystavil dňa 26.05.2014 na sumu 9 600,- eur so splatnosťou
09.06.2014 a vyfakturoval ňou žalobcovi bezdôvodné obohatenie vzniknuté v dôsledku užívania jeho
budovypretransformačnústanicuzaobdobieod06/2006do05/2014.Tátojezriadenávbudovesúpisné
č. XXXX nachádzajúcej sa na jeho parcele č. XXXX, k. ú. L. X., zapísanej na LV XXXX. Žalobca mu
faktúru vrátil ako neoprávnenú, on na jej úhrade trval, došlo k rokovaniam o nájme a napokon vyzval
žalobcu dňa 22.02.2015 na riešenie veci buď uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena alebo
nájomnej zmluvy. Dňa 25.03.2015 bolo rokovanie, na ktorom sa žalobca zaviazal zistiť, v akej výške
platí nájomné v obdobných prípadoch iným subjektom a zaviazal sa pripraviť nájomnú zmluvu. Prípisom
zo dňa 29.05.2015 mu však žalobca oznámil, že jeho užívacie právo je bez povinnosti úhrady zaň a
vyplýva zo zákona. Z uvedeného dôvodu realizoval zápočty tak, ako je to vyššie uvedené, a to ku dňu
10.06.2014 a ku dňu 18.06.2014, na základe ktorých zanikli jeho záväzky voči žalobcovi podľa faktúry
č. 3308972 a č. 3406165 a neuhradený zostatok z jeho faktúry č. 20140076 činí 9 104,76 eura.
4. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd prvej inštancie tento právny záver. Žalobca
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 120,- eur za vykonanú kontrolu merača podľa faktúry č.
3308972, ktorý nárok žalovaný čo do dôvodu a výšky nenamietal. Strany sporu v danom prípade
uzavreli na základe objednávky žalovaného a plnenia žalobcu zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Súd v prejednávanom spore považoval za zistené a nesporné, že žalobca
svoj záväzok z uzavretej zmluvy splnil. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, keďže cenu za
poskytnutú službu žalobcovi neuhradil. Nezaplatením ceny poskytnutej služby (ktorú súd nepovažoval
vo výške 120,- eur za spornú) v lehote splatnosti faktúry žalobcu, t. j. do 11.12.2013, sa žalovaný
dňom 12.12.2013 dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tak mu vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka aj úroky z omeškania v súvislosti s § 1
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu pre daný prípad
nebola dohodnutá, žalobca úroky z omeškania uplatnil úrokovou sadzbou 9,25 % ročne, ktorá nie je v
rozpore s úrokovou sadzbou podľa zákona (ZÚS ECB 9 % + 0,25 %). Na základe uvedeného dospel súd
k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne spolu s nárokom na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c Obchodného zákonníka v súvislosti
s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako
je to uvedené v I. bode rozsudku.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 375,24
eura podľa faktúry č. 3406165 z dôvodu odplaty za odpojenie trafostanice na odbernom mieste M.
R. Štefánika 80, Nové Zámky, a to z dôvodu výmeny hlavného ističa. V prejednávanom spore súd
považoval za preukázané, že na výmene ističa žalobca s poukazom na uzavretú zmluvu č. 9404287713
trval pod hrozbou odpojenia odberného miesta žalovaného podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. Súd
v prejednávanom spore nezistil, resp. žalobca nepreukázal tvrdenú zmluvu č. 9404287713, a teda
ani skutočnosť, že výmena ističa bola potrebná, resp. že boli nezrovnalosti v hodnote ističa medzi
uvedenou zmluvou a skutočným stavom. V konaní boli zistené dve objednávky žalovaného na odpojenie
trafostaniceapráveskutočnosť,žepovyhotoveníobjednávkyzodňa24.04.2014bolavyhotovenáďalšia
objednávka zo dňa 28.04.2014 na odpojenie trafostanice, je dôkazom toho, že znenie novej objednávkybolo urobené podľa pokynov samotného žalobcu. Bez jeho pokynu by žalovaný nemal dôvod vyhotoviť
ďalšiu objednávku. V prejednávanom spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v podstate ani
bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej mal záväzok žalovaného
vo výške 375,24 eura vzniknúť. Súd nemohol dospieť k záveru, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu platnej zmluvy, z ktorej takýto záväzok žalovanému vznikol, a to ani zmluvy nepomenovanej
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže aj takáto zmluva je uzavretá iba v prípade, ak si
strany dohodnú svoje záväzky v dostatočnom rozsahu. Je pravda, že žalobca odpojenie trafostanice
realizoval a zrejme k výmene ističov aj došlo (čo žalovaný nenamietal), ale v konaní nebolo zistené,
resp. žalobca nepreukázal, že by to bolo na základe existencie ním tvrdenej zmluvy č. 9404287713
a rozporu skutočného stavu s touto zmluvou. Odhliadnuc od uvedeného súd v konaní nezistil, resp.
žalobca nepreukázal, že by cena bola medzi ním a žalovaným vo fakturovanej výške dohodnutá, resp.
že by táto vyplývala z cenníka žalobcu v takej výške, ako ju fakturoval. Na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že žaloba v tejto časti nebola podaná dôvodne, a preto ju v tejto časti zamietol, a to spolu
s úrokmi z omeškania a súvisiacou paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Proti obidvom nárokom sa žalovaný bránil tým, že zanikli započítaním s jeho nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia - majetkového prospechu získaného žalobcom užívaním jeho nehnuteľnosti
- trafostanice. Žalobca ho vyúčtoval žalovanému od júna 2006 do mája 2014 faktúrou č. 20140076 zo
dňa 26.05.2014 na sumu 9 600,- eur, pričom malo ísť o obohatenia získané za 96 mesiacov po 100
eur mesačne. Z toho je zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dochádzať jednorázovo, resp.
nedošlo k nemu do roku 2014, kedy vystavil žalovaný na ťarchu žalobcu faktúru. V prejednávanom
spore žalovaný síce oznamoval žalobcovi v júni 2014, že vykonal započítanie vzájomných záväzkov
a pohľadávok, v skutočnosti však neuviedol, za ktoré mesiace a v ktorom roku vzniknuté bezdôvodné
obohatenie žalobcu započítal s pohľadávkami žalobcu. Započítať možno vzájomné pohľadávky, ktoré
zaniknú okamihom, kedy sa stretli. Žalovaný v prejednávanom spore, ale ani vo svojich listoch zo dňa
10.06.2014a18.06.2014,ktorýmiurobilprejavsmerujúcikzapočítaniu,neuviedol,sktorýmikonkrétnymi
nárokmititulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazapočítalpohľadávkyžalobcuvočinemu,anito,kedy
sa stretli a ktorým dňom mali započítaním zaniknúť. Súd preto nemohol dospieť k záveru započítaním
bezdôvodného obohatenia, za ktorý mesiac mala zaniknúť dôvodná pohľadávka žalobcu vo výške
120,- eur, resp. ktorým dňom sa splatnosť započítavaných pohľadávok mala stretnúť. Vzhľadom na
uvedené súd nemohol akceptovať procesnú obranu žalovaného o zániku dôvodnej pohľadávky žalobcu
podľa faktúry č. 3308972 vo výške 120,- eur. Z rovnakého dôvodu nebolo možné ani posudzovať
spôsobilosť tej-ktorej pohľadávky žalovaného proti žalobcovi na započítanie. Keďže sporové strany
rozhodujúce skutkové tvrdenia nedoplnili ani prípadné ďalšie dôkazy nepredložili v lehotách určených
súdom vo výzvach zo dňa 24.03.2017 a 19.04.2017, súd na základe § 153 ods. 2 CSP na ďalšie
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neprihliadol, lebo by si to vyžiadalo nariadenie
ďalšieho pojednávania.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalovanému iba
pomernú náhradu trov v rozsahu 51,54 % (úspech žalovaného 75,77 % mínus úspech žalobcu 24,23
%) s tým, že o výške náhrady preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov bude
na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.
6. Proti vydanému rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd postavil
zamietavý výrok na tom, že výmena ističa nebola potrebná, nakoľko žalobca údajne nepredložil zmluvu
č. 9404287713. V tejto súvislosti poukázal na svoj list adresovaný žalovanému dňa 18.08.204, v ktorom
uviedol, že táto zmluva nie je uzavretá priamo so žalovaným, ale ide o rámcovú distribučnú zmluvu,
ktorá je uzavretá s dodávateľom žalovaného. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 doložil Zmluvu
o združenej dodávke elektriny uzavretú medzi spoločnosťou ZSE Energia, a. s., IČO: 36 677 281, ako
dodávateľom a žalovaným ako odberateľom zo dňa 23.01.2009, vyúčtovaciu faktúru za elektrinu č.
7010479508 za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, kde je na strane 3 uvedený ako zmluvný istič 145
A a tiež vyúčtovaciu faktúru za elektrinu č. 7010503559 za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014, kde
je na strane 3 tiež uvedený ako zmluvný istič 145 A. Na tieto dôkazy súd nijako neprihliadol a ani sa k
nim nevyjadril, hoci ich žalobca považuje za kľúčové, nakoľko z nich bez najmenších pochýb vyplýva, že
žalovaný pred faktickou výmenou ističa platil za istič 145 A, ktorý na odbernom mieste nebol a namiesto
neho tam bol reálne istič 400 A. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný do 30.06.2014 platilza zmluvný istič iba v hodnote 145 A, hoci sa na odbernom mieste nachádzal istič 400 A, čo žalovaný
počas konania nenamietal, a preto ide o nespornú skutočnosť. Žalovaný nenamietal ani to, že k výmene
ističa z 400 A na 145 A reálne došlo.
Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že znenie objednávky žalovaného zo dňa 28.04.2014 na odpojenie
trafostanice malo byť urobené podľa pokynov žalobcu, žalobca poukázal na to, že prvá objednávka
zo dňa 24.04.2014 zreteľne uvádza ako dôvod odpojenia nesúlad hodnoty hlavného ističa a potrebu
jeho výmeny. Aj keby bolo znenie objednávky urobené podľa pokynov žalobcu, čo zo strany žalovaného
nebolonijakopreukázané,tátoskutočnosťnemážiadnydopadnasamotnúdôvodnosťvýmenyhlavného
ističa. Súd nevysvetlil, čo by objednávka údajne napísaná podľa inštrukcií žalobcu mala zmeniť na tom,
že výmena ističa bola potrebná.
K tvrdeniu súdu, že medzi sporovými stranami nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej zmluvy z dôvodu, že
žalobca nepreukázal, že by to bolo na základe existencie ním tvrdenej zmluvy č. 9404287713, žalobca
uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom
bolo odpojenie trafostanice, došlo. Žalovaný si tieto práce objednal a žalobca ich vykonal. Ak aj mal súd
prvej inštancie za to, že takáto zmluva nebola platne uzavretá, mal vec posúdiť aj z toho hľadiska, či zo
strany žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Súd však toto posúdenie nevykonal, v
dôsledku čoho sa rozsudok stáva nepreskúmateľným.
K výške fakturovanej sumy 374,24 eura žalobca poznamenal, že žalovaný začal výšku faktúry namietať
až na pojednávaní dňa 13.06.2017, hoci ju dovtedy akceptoval a podpísaním dodacieho listu došlo k
vzájomnej dohode na uvedenej cene. Ak by aj nebola táto cena podľa názoru súdu medzi sporovými
stranami dohodnutá, súd mal aplikovať § 546 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by žalovaný
v prípade absencie dohody o cene bol povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo. Žalobca má za to, že cena obvyklá je cena uvedená v cenníku žalobcu, ktorý je jediným
prevádzkovateľom distribučnej sústavy na západnom Slovensku. Súd sa pri názore, že cena nebola
dohodnutá, mal zaoberať stanovením obvyklej ceny, čo však neurobil, a keďže neposúdil vec v rámci
všetkých právnych možností, zaťažil v tejto časti rozsudok vadou nepreskúmateľnosti.
Spoukazomnauvedenéskutočnostižalobcanavrholodvolaciemusúdu,abynapadnutýrozsudokvčasti
II. a III. výroku zmenil a žalobe aj v zostávajúcej časti vyhovel a priznal mu náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že vydaný rozsudok je potrebné v časti II. a III. výroku zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP).
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
11. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.
Účastník má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa názoru odvolacieho
súdu sa súd prvej inštancie týmito atribútmi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že k zamietnutiu žaloby v časti sumy 375,24 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania a
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur došlo z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v podstate ani bremeno tvrdenia, na základe čoho mal
záväzok žalovaného v tejto výške vzniknúť. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal preukázané
uzavretie platnej zmluvy, z ktorej takýto záväzok žalovanému vznikol, a to ani zmluvy nepomenovanejpodľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň však uviedol, že žalobca odpojenie trafostanice
realizoval a zrejme k výmene ističov aj došlo. Keďže výmenu ističov žalovaný v konaní nespochybnil,
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa právnym posúdením vzťahu, ktorý medzi sporovými
stranami v súvislosti s touto výmenou vznikol. Súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie,
že nešlo o zmluvný vzťah vymedzený konkrétnymi právami a povinnosťami a že žalobca nepreukázal
dohodu o výške fakturovanej ceny medzi ním a žalovaným, resp. že by táto mala vyplývať z cenníka
žalobcu. O aký právny vzťah medzi sporovými stranami išlo však z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, v dôsledku čoho je vydané rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a s ním súvisiaceho III. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP).
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a v závislosti od právneho posúdenia
vzťahu, ktorý medzi sporovými stranami výmenou ističov vznikol, rozhodnúť, v akom rozsahu je
uplatnená pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. 3406165 dôvodná a v závislosti od výsledku konania
rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania sporových strán.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.