Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216216758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216216758.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. A., nar. X. XX. XXXX, O. XXX, N. E., o vymoženie 1.514,67 eur

s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 8Er/1231/2016-40 zo dňa 30. 4. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1231/2016-40 zo dňa 30. 4. 2018 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, ods. 3, § 243h ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), §
2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 73

ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z listín predložených oprávneným vyplynulo, že oprávnený uzavrel
s povinným rozhodcovskú zmluvu dňa 22. 9. 2014, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným
uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Je nepochybné, že dohoda

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárový dokument, ktorého skrytým
cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na
zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi
predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený
používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie
premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, keďže takto by si významne zhoršil

postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou
starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch
podpísania uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému,
bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy
bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný)

týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná akoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľasi
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,

že si vymieňuje rozhodcovské konanie. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto
konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Vychádzajúc z uvedeného potom považoval súd I. inštancie účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú
zmluvu súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.

Ďalej konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bolo predložené

rozhodnutie vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom
na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný
titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský

rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd
prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v
posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým
legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne
podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou

exekučných súdov. Oprávnený zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje
zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári, je pre
súd neprijateľné. Uvedený záver súdu je absurdný. Takýmto výkladom by totiž boli neplatné aj všetky
zmluvy, ktoré hromadne využívajú štátne aj neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod.,
keďže tieto rovnako používajú predpripravenú zmluvnú dokumentáciu. Oprávnený uvádza, že napriek

tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto
je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o
uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo
nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne
iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. V súvislosti s úvahami súdu, že spotrebiteľovi je v danom

prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom oprávnený poukazuje na
ustanovenie§3ods.6ZSRK,vzmyslektoréhospotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobmedzujeprávo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený splnil
všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval

uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup
súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie exekučného
súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola
rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský
rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V predmetnom

konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na
neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Tieto dôvody však nedáva súdu možnosť nájsť ani Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, po implementácii
ktorej právny poriadok reflektoval všetky zmeny, ktoré priniesla predmetná Smernica, a nie je dôvodsa pri splnení podmienok ustanovených slovenským právnym poriadkom neustále odvolávať na znenie
Smernice, ktorej interpretácia zo strany súdu je navyše nesprávna. Oprávnený tiež poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 9. 2011, z ktorého vyplýva právny

názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správností rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,

či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len,
či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný
dôvod umožňuje zastaviť exekučne konanie. Záverom oprávnený oceňuje, že si dal exekučný súd
dostatok námahy so spísaním všetkých práv spotrebiteľov spolu s citáciou zákonných ustanovení,
ako aj viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je

nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu. Z zdôvodnenia uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného
malo byť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky
aprávomEurópskejúnie.Oprávnenýnazákladevyššieuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté

uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že podané
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 16. 9. 2016, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž vydaný pod sp. zn. SRSAspA 00767/15 dňa 4. 12. 2015. Súdny exekútor
doručil dňa 10. 10. 2016 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie, exekučným titulom, dokladom o generálnom plnomocenstve a iné dokumenty. V
zmysle výzvy súdu dňa 27. 4. 2018 oprávnený doručil súdu žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty triangel
zo dňa 15. 10. 2007, všeobecné obchodné podmienky, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, rozhodcovskú zmluvu, oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu, pokus o zmier,
a o a iné dokumenty. Následne súd prvej inštancie obsadený sudcom vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ a
§ 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveciaztaktozistenéhoskutkovéhostavuurobilajsprávny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnenírozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd mal za to, že spotrebiteľská zmluva je definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho

zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
12. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci vystupujú v postavení spotrebiteľa
a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/

EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
13. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
14. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho

ochrany. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je
alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len zdanlivá,

pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Je povinnosťou súdu poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predkladanie rozhodcovských zmlúv
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú

dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov. Je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda

iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy
individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania
v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je
dojednaná platne.
16.Odvolacísúdibazdôrazňujemimoriadnudôležitosťrozhodcovskejzmluvy,keďženáslednevprípade

spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto
prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v bode 3. Predmet zmluvy
uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví rozhodcovskej zmluvy, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto

článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskouzmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.
17. Táto rozhodcovská zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,

avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný)
sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská
zmluva vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi
(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky
oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

18. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže len platná
rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú

správnosť rozhodnutia, len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je v súlade
s Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe
údajov vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený exekučný titul
exekučným titulom nemôže byť.
20. Na záver odvolací súd dodáva, že podľa čl. 2.1 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22. 9. 2014 sa

rozhodcovským súdom rozumel a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna
a.s., so sídlom Krížna 2, Bratislava, IČO: 47 245 484 alebo b) Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761,aleboc)RozhodcovskýsúdzriadenýpriSlovenskejhospodárskejkomore,s.r.o.,Mlynská2,Košice,
IČO: 36 577 928. Vec však prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd

zriadený pri Asociácii pre Arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971,
ktorý na prejednanie veci nebol príslušný ani v prípade, ak by rozhodcovská zmluva nebola absolútne
neplatná.

21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.