Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313203752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu : D. L. H. spol. s r.
o., so sídlom Hlavné nám. 19 Šahy, zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom Hontianska cesta 4 Šahy, proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, predajca, bytom O. X S., zast.
JUDr. Romanom Foltínom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Školská 3 Nitra, o zaplatenie

1. 136,86 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. októbra 2013 č.
k. 9Cpr/4/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu zo dňa
05.03.2013, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.136,86 eur, ktorá suma predstavuje žalobcom
vynaložené náklady na školenie žalovanej. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanej trovy konania trovy právneho zastúpenia 364,86 eura na účet právneho zástupcu
žalovanej číslo XXXXXXXXXX/XXXX S.. do troch dní od právoplatnosti. Poukázal na obsah žalobného
návrhu a výpovede právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že žalovaná pracovala
ako predavač Orange na základe pracovnej zmluvy uzavretej 07.04.2010. Keďže žalovaná pracovný
pomer ukončila dohodou dňa 27.03.2011 žalobca uplatňuje žalovaný nárok v zmysle článku 13
pracovnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu záväzok žalovanej nie je záväzkom z pracovnoprávnych

vzťahov ale vyplýva zo zmluvných vzťahov, keďže došlo k zmluvnej dohode, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala vrátiť vynaložené prostriedky na jej vzdelávanie za posledné dva roky. Žalovaná
absolvovala školenie za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, získala know how, čo je pre ňu výhodné a
s poukazom na ust. § 157 Zákonníka práce v tomto prípade nie je potrebné uzatvárať zvlášť dohodu
ohľadom náhrady nákladov. Žalobca za žalovanú zaplatil náklady na cestové, ubytovanie a stravné a
spoločnosť Orange žalobcovi vyfakturovala čiastku, ktorá je predmetom tohto konania. Z hľadiska takto
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie považoval za preukázané, že pracovný pomer medzi

žalobcom a žalovanou vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 07.04.2010 na dobu neurčitú,
podľa ktorej žalovaná u žalobcu vykonávala prácu predavač Orange. V bode 13. pracovnej zmluvy bolo
dohodnuté, že zamestnanec je povinný pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady
na školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky. Žalovaná sa podľa evidencie žalobcu zúčastnila
školení v dňoch 26.05.-28.05.2010, 31.05.-2.6.2010, 8.6.-11.6.2010, 14.6.-15.6.2010, 22.6.-23.6.2010
a 24.6.-28.6.2010 a celkové náklady činili 1.136,86 eur. Uviedol, že Zmluvou o prevode práv a

záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko a. s. vo veci jej obchodného zastúpenia uzatvorenej
dňa 25.03.2011 previedol žalobca práva a záväzky na preberajúcu obchodnú spoločnosť FRANCO spol.
s r. o. Šamorín v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Na kupujúceho prechádzajú všetky právaa záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje ( § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka ). V článku 1 odsek 4.
Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v samostatnej obchodnej zmluve, ktorú sú povinní uzavrieť, je
preberajúci povinný prevziať od prevádzajúceho do pracovného pomeru aj všetkých jeho zamestnancov,

ktorí podľa pracovnej zmluvy uzavretej s prevádzajúcim majú v nej dohodnuté miesto výkonu práce
jeho značkovú predajňu, a to dňom 28.03.2011 . Na základe dohody o skončení pracovného pomeru
zo dňa 27.03.2011 podľa § 60 Zákonníka práce skončil žalovanej pracovný pomer so žalobcom dňom
27.03.2011. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode uvedený je predaj časti spoločnosti
a prechod všetkých práv a povinností zamestnanca na novú spoločnosť Franco spol. s. r. o. Šamorín,

prevádzkovateľa Orange Šahy, bez nároku na odstupné. Všetky práva a povinnosti zamestnávateľa
prechádzajú na spoločnosť Franco s. r. o. Šamorín. Na základe vyššie uvedených zistení súd prvej
inštancie prijal záver, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo síce dohodou medzi žalobcom a
žalovanou podľa § 60 Zákonníka práce, ale tak ako je v dohode uvedené, dôvodom bol predaj časti
spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností na novú spoločnosť Franco. Zrejmé je, že náklady
na školenie žalovanej hradila spoločnosť D. L. H. spol. s r. o., t. j. žalobca, z peňažných prostriedkov

spoločnosti. Prevodom práv a záväzkov prešiel majetok spoločnosti, všetky jej práva a záväzky na
nový subjekt, a to v stave v akom boli v čase prevodu s účinnosťou ku dňu 28.03.2011 ( článok 2
bod 4 Zmluvy ). Po prevode práv a záväzkov sa spoločnosť D.L. H. už nemôže domáhať žiadnych
pohľadávok vzniknutých spoločnosti D. L. H. pred prevodom práv a záväzkov. Ani v prípade, že by
žalovaná bola povinná z akéhokoľvek dôvodu vrátiť nejaké finančné prostriedky, nemohol by si ich

už nárokovať žalobca. Ak by prijal takéto plnenie, získal by bezdôvodné obohatenie. Prípadné nároky
si môže voči zamestnancom uplatňovať už len nový subjekt, a to spoločnosť Franco s. r. o., keďže
na tento subjekt prešli práva a aj záväzky zo spoločnosti D. L. H. s.r.o.. Poukázal aj na neurčitosť,
nejasnosť a nezrozumiteľnosť dohody obsiahnutej v článku 13 pracovnej zmluvy s tým, že písomná
dohoda nemá všetky tie náležitosti, ktoré v zmysle § 155 ods. 2 Zákonníka práce musí obsahovať.

Keďže bola dojednaná písomne, malo byť z nej zrejmé, tak ako to vyžaduje ust. § 155 ods. 2 Zákonníka
práce o aký druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia ide , aký študijný odbor a označenie školy, dobu,
po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a druh nákladov a
ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok
zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Podľa názoru súdu je takéto dojednanie

neplatné. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1OSP a žalovanej , ktorá
mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania .

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovaného
zaviaže na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupňového konania. V dôvodoch svojho odvolania
žalobca uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu, že dohoda, ktorá bola obsiahnutá v čl. 13 pracovnej
zmluvy je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná. Toto osobitné dojednanie je osobitnou náležitosťou
pracovnej zmluvy, s ktorým žalovaná súhlasila a mala vedomosť o tom, že v prípade akéhokoľvek

skončenia pracovného pomeru bude povinná uhradiť vzniknuté náklady na školenie, ktorých sa
zúčastnila za posledné dva roky. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy
skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vysporiadaniu sa všetkých pracovnoprávnych
nárokov a mzdových náležitostí, ako aj k uspokojeniu ich pohľadávok, pričom túto povinnosť za obdobie
do 27.3.2011 bude mať voči nim prevádzajúci, t. j. žalobca. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec

nebral na zreteľ dojednanie čl. 1 ods. 6 Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo dňa 25.3.2011. Žalobca
poukázal na dohodu medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou FRANCO s.r.o. došlo k ústnej dohode
o prevzatí nevyčerpaných dovoleniek všetkých troch zamestnankýň k 27.3.2011, čo potvrdila aj samotná
žalovaná na súdnom pojednávaní, si bol nútený vo vzťahu k žalovanej žalobca uplatniť pohľadávku
z titulu nákladov na školenie, keď žalovaná v rozpore s dohodou si začala voči spoločnosti žalobcu

uplatňovať náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 a prvý štvrťrok 2011. Uviedol, že na
základe tejto ústnej dohody došlo k vypracovaniu písomnej dohody - kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2011,
v ktorej v čl. 2 ods. 3 a 4 nie je najlepšie formulovaná časť tejto dohody, týkajúca sa prevzatia všetkých
zamestnancov vrátane nevyčerpaných dovoleniek. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne
posúdil vec, neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti alebo dôkazy,
pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala
na to, že v zmluve o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko, a. s. vo veci

jej obchodného zastúpenia, je v čl. 1 ods. 5 a 6 jasne uvedené, že žalovaná, teda prevádzajúci je
povinný vo vzťahu k svojim zamestnancom do 27.3.2011 vrátane, sa vysporiadať zákonným spôsobom
a v súlade s touto Zmluvou, aj na úplnom uspokojení všetkých ich oprávnených pracovnoprávnych a
mzdových náležitostí a v súvislosti s nimi, tiež uspokojiť prípadné ich oprávnené pohľadávky na nich. Ako
bolo v pôvodnom návrhu na zaplatenie peňažnej sumy aj uvedené, pracovný vzťah sa končil dohodou.

Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala aj na skutočnosť, že čl. 13 pracovnej zmluvy nepostačuje na
vymáhanie úhrady nákladov, spojených so školením odporkyne. Pracovná zmluva neobsahuje dohodu,
ktorá by slúžila ako právna forma zabezpečenia stabilizácie zamestnanca. Čl. 13 pracovnej zmluvy
neplní ani kvalifikačnú funkciu, ktorá spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi
získanie resp. zvýšenie kvalifikácie, ani funkciu úhradovú, ktorá spočíva v povinnosti zamestnanca
uhradiťzamestnávateľovináklady,ktorévynaložilna jehokvalifikačnýproceszapredpokladu,ženesplní

svoj zmluvný záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere dohodnúť čas, nakoľko práve
tieto náležitosti dohody chýbajú. Takisto nie je presne uvedené, akým spôsobom sa mal pracovný
pomer skončiť. Žalobca uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovanou, čo predstavuje
vôľu z obidvoch strán pracovný pomer ukončiť. Dokonca žalovaná inú možnosť ani nemala, nakoľko
žalobca predal časť podniku a previedol všetky práva a povinnosti svojich zamestnancov na novú

spoločnosť. Aj keby chcela, žalovaná nemala možnosť zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom,
keď on ako zamestnávateľ prestal fungovať. V prípade, ak by pracovná zmluva obsahovala dohodu
o úhradovej povinnosti žalovanej, žalobca by si ani v tom prípade nemohol uplatniť hradu celkových
svojich nákladov vynaložených na školenie, nakoľko ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti,
povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Najvyššiu sumu, ktorú možno od zamestnanca požadovať

ako náhradu nákladov, vynaložených na získanie alebo zvýšenie kvalifikácie možno v dohode uviesť aj
iným spôsobom, než číselným vyjadrením určitej sumy, avšak musí byť uvedená tak určito, že nemôžu
vzniknúť pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dosiahnuť.
Uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 č.k. 7CoPr/1/2014-82 odvolací súd odvolanie
žalobcu ako oneskorene podané odmietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal písomne dovolanie žalobca, ktorý navrhol, aby dovolací súd zrušil
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoPr/1/2014-82 zo dňa 28.02.2014 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Vzhľadom na procesnú chybu prvostupňového súdu, žiadal žalobca o oslobodenie
od zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie. Vpodanom dovolaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s
právnym záverom odvolacieho súdu s tým, že žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie

podal dňa 27.12.2013 o 17,48 hod. faxom na Okresný súd Levice, t. j. včas a nasledujúceho dňa
28.12.2013 žalobca podal odvolanie písomne prostredníctvom pošty v Šahách. Toho istého dňa
27.12.2013 o 17.48 hod. faxom na Okresný súd Levice podal žalobca aj odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 9Cpr 5/2013 v právnej veci žalobcu: D.L.H., spol. s r.o.,
Hlavné nám. 19, 936 01 Šahy, IČO: 00 596 183 zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom

Hontianska cesta 4, Šahy, proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 3, S., zastúpená JUDr.
Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom Školská 3, Nitra, o zaplatenie 690,62 eura s príslušenstvom.
Nasledujúceho dňa 28.12.2013 podali odvolanie písomne prostredníctvom pošty v Šahách. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že zrejme chybou zamestnancov súdu prvej inštancie sa stalo, že odvolanie
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/4/2013 podané faxom dňa

27.12.2013 o 17,48 hod. bolo omylom založené do súdneho spisu č. k. 9Cpr 5/2013, v ktorom sa
aj momentálne nachádza. V ten istý deň, t. j. 27.12.2013 žalobca faxom podával dve odvolania, t. j.
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/4/2013 a odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/5/2013. Týmto že chybným postupom
súdu prvej inštancie sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňal odvolací súd tým, že odvolanie domietol

možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo 263/2014-115 zo dňa 22. marca 2016 rozhodol
tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 sp. zn. 7CoPr/1/2014 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť,

že z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že odvolanie podané prostredníctvom telefaxu sa v čase
rozhodovania odvolacieho súdu nenachádzalo v súdnom spise, alebo bolo zrejme nedopatrením
založené spolu s ďalším odvolaním podaným v rovnaký čas prostredníctvom telefaxu do spisu 9Cpr
5/2013, kde ako účastník konania vystupoval dovolateľ tiež v pozícii žalobcu. Ako je uvedené aj vúradnom zázname (č.l. 107 spisu), po podaní dovolania a následných urgenciách súdu prvej inštancie
bola faxová kópia predmetného odvolania zaslaná späť prvostupňovému súdu (č.l. 103 až 106 spisu).
Z telefaxového podania vyplynulo, že bolo podané dňa 27. decembra 2013 o 17.48 hod., vychádzajúc z

toho, že žalobca podal odvolanie telefaxom v posledný deň odvolacej lehoty. Žalobca svoje telefaxové
podanie doplnil do troch dní zaslaním jeho originálu (č.l. 69 spisu), uvedená trojdňová procesná lehota
bola zachovaná, lebo podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu 28. decembra 2013 (viď aj R
18/2008). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné urobené telefaxové podanie v zmysle § 42 ods. 1 OSP
považovať za odvolanie, podané proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podľa § 204 ods.

1 OSP.
Občiansky súdny poriadok, ktorý aplikoval súd prvej inštancie, bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej
inštancie vydal rozsudok a žalobca podal proti nemu odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Odvolací súd rozhodujúc už za účinnosti nového právneho predpisu postupoval v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3

CSP) a po prejednaní dospel k záveru, záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie
napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane
citácieustanoveníprávnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad.Nadôvažokodvolacísúddodáva

nasledovné:
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v
podstate z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom pre zamietnutie žaloby podľa názoru súdu prvej inštancie
bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže zmluvou o predaji spoločnosti došlo k prevodu práv
a záväzkov zo žalobcu na spoločnosť Franco s.r.o., ktorý si môže prípadné nároky z pracovnoprávneho

vzťahu voči žalovanej uplatňovať. Druhým dôvodom bola neplatnosť dohody obsiahnutej v bode 13.
pracovnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že zamestnanec je povinný pri rozviazaní pracovného pomeru
uhradiť vzniknuté náklady zaškolenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky. V konaní bolo
nesporné, že žalovaná sa počas trvania pracovného pomeru sa zúčastnila školení, pričom náklady na
tieto školenia, ktoré zaplatil žalobca sú predmetom tohto súdneho konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v tomto konaní účelné a ani hospodárne zaoberať sa otázkou
platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 25. marca 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou FRANCO
spol. s.r.o. Šamorín o predaji podniku a ani platnosťou Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo zmlúv vo
veci obchodného zastúpenia zo dňa 25. marca 2011 uzavretých medzi Orange Slovenskom , žalobcom
a spoločnosťou FRANCO spol. s.r.o. Šamorín. Aj v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že v

dôsledku neplatnosti zmluvy nedošlo k predaju podniku, a preto je daná jeho aktívna legitimácia, nie je
možné žalobe vyhovieť. Je totiž nepochybné, že strany sporu neuzatvorili v zmysle ust. § 155 Zákonníka
práce žiadnu dohodu , ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie
poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a
zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere

alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer
pred skončením štúdia. Takúto dohodu môže v zmysle ust. § 155 ZP zamestnávateľ so zamestnancom
uzatvoriť v prípade zvýšenia kvalifikácie, ale aj pri jej prehlbovaní. Uvedená dohoda musí obsahovať
náležitosti uvedené v ust. § 155 ods. 2 ZP, a pokiaľ tieto náležitosti neobsahuje je treba ju považovať za
neplatnú. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru

bez kvalifikácie získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením ( § 154 ods. 1 ZP). Dohodu v zmysle
ust. § 155 ZP však zamestnávateľ môže uzatvoriť so zamestnancom iba v prípade ak zamestnancovi
umožní zvýšenie kvalifikácie alebo za podmienok ust. § 155 ods. 5 pri prehlbovaní kvalifikácie.
Príslušné ustanovenie Zákonníka práce neumožňujú požadovať od zamestnanca náhradu nákladov
spojenýchsozaškolenímalebozaučenímzamestnanca(§154ods.1ZP).Zuvedenéhodôvodusprávne

súd prvého stupňa konštatoval, že dojednanie v bode 13. pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami
sporu nie je možné považovať za platne uzatvorenú dohodu podľa § 155 ZP. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že na strane žalovanej nedošlo v dôsledku jej účasti na školeniach k bezdôvodnému
obohateniu, pretože žiadne zákonné ustanovenie jej neukladalo povinnosť uhradiť zamestnávateľovináhradu nákladov spojených s účasťou na školeniach. Navyše vo všeobecnosti je možné konštatovať,
že právne následky neplatnosti dohody, ktorú uzatvára zamestnanec so zamestnávateľom znáša
výlučne zamestnávateľ, pokiaľ neplatnosť právneho úkonu zamestnanec nespôsobil sám ( § 17 ods. 3

ZP). Záverom odvolací súd uvádza, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo na podnet a z
dôvodov na strane žalobcu, pričom v Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.03.2011, ktorú
vyhotovil žalobca je výslovne uvedené, že pracovný pomer žalovanej končí bez nároku na odstupné z
dôvodu prechodu všetkých práv a povinností zamestnávateľa t.j. žalobcu na spoločnosť FRANCO s.r.o.
Šamorín.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).