Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222140
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222140.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: I. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. N.Á. XXX,/.,
XXX XX I., o zaplatenie 20.241,37 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

III. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa12.10.2017,domáhal,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 20.241,37 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca vykonáva verejné
zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon o
zdravotnom poistení). Žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o.
so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213 v období od 17.6.2003 doposiaľ.
Žalovaný ako spoločník a konateľ si nesplnil svoju povinnosť odvádzať a platiť preddavky na poistné za

svojich zamestnancov poistených u žalobcu v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Z tohto dôvodu bol
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.4.2017 sp. zn. 41T/27/2017, ktorý sa stal právoplatným a
vykonateľným dňa 28.4.2017, žalobca uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona v celkovej výške 25.391,02 Eur. Nakoľko žalovaný doposiaľ uhradil škodu len v
časti a to 5.149.65 Eur, žalobca si v tomto konaní uplatňuje zvyšnú časť vo výške 20.241,37 Eur titulom

náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom.

2. Hoci žalobca vo svojej žalobe z 21. 09. 2017 uvádza, že vyššie spomínaným trestným rozsudkom
bol ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie pred iným príslušným
orgánom, súd po preskúmaní predmetného trestného rozsudku konštatuje, že v ňom úplne absentuje
akýkoľvek výrok o nároku poškodeného na náhradu škody. Vzhľadom na to, že tento rozsudok bol

vyhlásený na základe uzavretia dohody o vine treste, v rámci trestným súdom položených otázok
žalovaný (v trestnom konaní obžalovaný) síce odpovedal áno na otázku, či nahradí spôsobenú škodu
v rozsahu dohody, ale znova súd upozorňuje, že nárok na náhradu škody nebol súčasťou tejto dohody
a teda ani predmetného trestného rozsudku.

3. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

4. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 20.241,37 Eur titulom náhrady škody

spôsobenej mu trestným činom žalovaného. Táto škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný
ako konateľ spoločnosti vystupujúcej ako zamestnávateľ neodviedol právnemu predchodcovi žalobcu
preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie. Uvedený prípad však nemožno považovať za
vznik škody v občianskoprávnom význame, nie sú totiž naplnené zákonné podmienky na kvalifikovanie
predmetnej ujmy na strane žalobcu ako vzniknutej škody.

5. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo 16.
08. 2012, v zmysle ktorého: „V tomto smere je nevyhnutné dodať zároveň i to, že neuhradenú daňovú
povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle existujúcej judikatúry nemôže štát zastúpený
príslušným daňovým úradom uplatňovať ani v adhéznom konaní ako škodu, nakoľko nárok štátu na

uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, keďže tento nevzniká
ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok štátu vyplývajúci priamo zo zákona. Na vymoženie
daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom stanovené možnosti.“ Per analogiam je
uvedené potrebné aplikovať aj na situáciu s neodvedením poistného, keďže aj samotný Trestný zákon
stavia v tomto smere dane a poistné na rovnakú pozíciu tým, že v zmysle ustanovenia § 277 tohto

zákona neodvedenie tak daní ako aj poistného za tam stanovených podmienok predstavuje naplnenie
skutkovejpodstatytrestnéhočinu.Vprípadepoistnéhosícenepôjdeonárokštátu,aleonárokkonkrétnej
zdravotnej poisťovne, avšak aj táto má k dispozícii iné zákonné možnosti voči povinnému subjektu.
Taktiež v Stanovisku vo veciach trestných Najvyššieho súdu SR č. R 71/2017 bolo konštatované, že:
„Majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej

pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene
uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú
administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa
Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.). Tieto nároky

nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného
poriadku - tzv. adhézne konanie (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového
poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do
pôsobnosti súdov). Je teda vylúčené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a
súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku.“ Zároveň Najvyšší súd SR tento výklad rozšíril

aj na iné majetkové nároky, keď uviedol, že sa primerane použije: „aj na akýkoľvek iný majetkový nárok,
ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok)
nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku (nárok
podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri tejto charakteristike nároku teda nejde o kvalifikačný
moment trestného činu, aj keď môže ísť o rovnakú hodnotu v jej peňažnom vyčíslení.“

6. Vychádzajúc z uvedeného súd nárok uplatnený žalobou právne posúdil nie ako nárok na náhradu
škody vzniknutý žalobcovi trestným činom neodvedenia poistného zo strany žalovaného, ale ako
špecifický nárok žalobcu ako zdravotnej poisťovne na zaplatenie poistného na verejné zdravotné
poistenie v zmysle príslušných právnych predpisov.

Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnej poisťovni, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce
z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov.

Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnej poisťovni, právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je
exekučným titulom.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“)

Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb
zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány

Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

7.Žalobcajevzmysle§86eods.1aods.2zákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniachprávnym
nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorej bol žalovaný v dotknutom čase povinný platiť
poistné na zdravotné poistenie. Žalobca pritom sám je zdravotnou poisťovňou.

8. Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce, aký charakter má žalobcom uplatnená pohľadávka,
keďže podľa § 3 - 4 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, iné spory a veci prejednávajú a
rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zákon o zdravotnom poistení je však normou verejného
práva, z neho vyplývajúce vzťahy týkajúce sa okrem iného aj platenia poistného na zdravotné poistenie

sú teda vzťahmi verejnoprávnymi, preto spory z nich vzniknuté nemožno považovať za súkromnoprávne
spory či iné súkromnoprávne veci a zahrnúť ich pod vymedzenie uvedené v § 3 - 4 CSP.

9. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005)
nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa

vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní
nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného
v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Podľa predmetného rozhodnutia
skutočnosť, že uplatnená pohľadávka vznikla ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako
pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa

zmeniť.

10. Súd preto konštatuje, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie o podanej
žalobe, čo v zmysle § 10 ods. 1 CSP nevyhnutne vyvoláva zastavenie takéhoto konania. Súd v tejto
súvislosti tiež dodáva, že o dlžnom poistnom sa rozhoduje formou výkazu nedoplatkov, ktorý CSP ako

procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný výkaz nedoplatkov môže byť
predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.

11. Odkazom na § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, súd uzatvára, že predmetná vec patrí
priamo do právomoci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá je týmto zákonným ustanovením

zmocnená na vydanie výkazu nedoplatkov na dlžné poistné, ktorý je po nadobudnutí právoplatnosti a
vykonateľnosti bez ďalšieho exekučným titulom.

12. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 10 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil, pričom vec bude po
právoplatnosti tohto uznesenia postúpená Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, keďže sa svojho nároku domáhal na orgáne, ktorý nemá právomoc o tomto
rozhodovať, čo spôsobovalo neodstrániteľnú vadu konania už od jeho začatia, t. j. podania žaloby, preto

má žalovaný nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod
pre použitie ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).