Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410203305
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5410203305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: 1/ Ing. A. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXX, 2/ Mgr. A. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXX, obaja právne
zastúpení: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom v B. D., X. XXXX/XX, P.O.I. XXX, proti žalovaným:
1/ D. A., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. - B. P. XXX, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z.
- B. P. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Roman Kobella, advokát so sídlom v B. D., W. S. XXXX,
3/ Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, Žilina, IČO: 37 808 427, v konaní o zriadenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právo cesty, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného

súdu Dolný Kubín č. k. 7C/105/2010-358 zo dňa 19.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rade 1/, 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorí žiadali, aby
súd vydal rozsudok, v ktorom zriadi v prospech vlastníka nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č.
XXX, postaveného na pozemku parc. č. 464/2, k. ú. B. P., ktorý je zapísaný na Správe katastra Dolný
Kubín na LV č. XXXX, ako aj priľahlého pozemku parc. č. 464/1 odplatné vecné bremeno - právo cesty,

t.j. právo prechodu pešo a motorovým vozidlom po pozemku zobrazenom ako parc. č. 464/5 o výmere
25m2 a parc. č. 464/7 o výmere 24 m2 k. ú. B. P., ako aj určiť, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia, a to v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Nárok žalobcov súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 151o Občianskeho
zákonníka.

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení.
Dôvodil, že pokiaľ nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby k verejnej komunikácii,
možno zriadiť vecné bremeno nevyhnutnej cesty, ktoré je však zásahom do vlastníckeho práva, ktoré
je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne.
Návrh na zriadenie takéhoto vecného bremena môže podať len vlastník stavby, v prospech ktorého súd
zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlým pozemkom rozumieme

taký pozemok, cez ktorý sa potom vlastník stavby môže dostať ku komunikácií (prípadne k pozemku), z
ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácií. Ak má vlastník stavby možnosť prístupu ku stavbe inak,
a to bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcehovecnému bremenu by bol pre žalobcov pohodlnejší, resp. výhodnejší, nie je významná (viď napr.
rozsudok NS ČR zo 17.02.2006, sp. zn. 22Cdo 38/2005). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z
povahy veci tým, že ide o vecné právo k cudzej veci, však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok,

ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala
do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel, musí byť trasovaná tak,
aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, bola čo najkratšia a súčasne, aby splnila svoj hlavný
účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Pričom nevyhnutnú cestu
možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe, nie za účelom prístupu k inému pozemku. V danom

prípade vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia sú bezpochyby
spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 464/2 k. ú. B. P., ako aj
pozemku parc. č. 464/1 zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
E parc. č. 10325 zapísanej na LV č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, z ktorej bola GP Ing. P.
K. č. 32281093-9/2010 zo dňa 26.01.2010 vytvorená parc. č. 464/5 o výmere 25 m2 a žalovaný 3/ je
vlastníkom pozemku E parc. č. 7593/1 zapísaný na LV č. XXXX, z ktorej bola vytvorená citovaným GP

parc. č. 464/7, všetky parcely v k. ú. B. P.. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že novovytvorené
parcely č. 464/5 a č. 464/7 slúžia ako prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov. Žalobcovia sa
ohľadom pozemku vlastnícky patriacemu žalovaným 1/, 2/ domáhali určenia vlastníctva (konanie 5C
166/2004), ako i určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na
jeho trpenie (konanie 4C 13/2008), kde neboli úspešní. Z listinných dokladov založených v spise (napr.

LV č. XXXX kópia príslušnej mapy), ale napr. aj z vyjadrenia žalovaného 3/ je zrejmé, že žalobcovia
požiadali o odkúpenie a boli im aj odpredané parcely KN-C č. 464/6 a 463/2 žalovaným 3/ do ich BSM,
nakoľko išlo o pozemky priľahlé k pozemku, z ktorého majú prístup k rodinnému domu. Nebola im
odpredaná KN parc. č. 463/7, nakoľko nemala charakter priľahlej plochy k stavbe a zároveň žalovaný
3/ poznal skutkovú situáciu a mal vedomosť o napätejších susedských vzťahoch. Nebolo odporučené

predať uvedený pozemok ani jednému zo žiadateľov, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv
druhého zo žiadateľov o kúpu. Podľa názoru súdu prvej inštancie už samotná skutočnosť, že žalobcovia
sú vlastníkmi pozemkov (parciel 464/6 a 463/2), ktoré sú medzi ich stavbou a verejnou komunikáciou, je
takou skutočnosťou, pre ktorú musel žalobu zamietnuť. Ďalšej súd prvej inštancie dôvodil, že z judikatúry
vyplýva, že nemožno zriadiť prístup cez cudzí pozemok, v danom prípade cez pozemky patriace

žalovaným len preto, že je to pre žalobcov pohodlnejšie a výhodnejšie. Títo vo svojej argumentácii
sú absolútne zameraní na uspokojenie svojich potrieb bez ohľadu na rešpektovanie základných
vlastníckychpráviných,keďnapr.žiadalimožnosťzriadiťprístupovúcestuajprerôznešpeciálnevozidlá,
neberúc do úvahy skutočnosť, že už existencia teraz nimi využívanej cesty cez pozemok žalovaných 1/,
2/znemožňujetýmtoprístupdodvorasnákladnýmautom,navyšeužívaniedoterazzriadenejprístupovej

cesty nepochybne spôsobilo kolízne situácie a škodu na majetku žalovaných 1/, 2/ a v neposlednom
rade to malo za následok aj zhoršenie susedských vzťahov medzi týmito stranami sporu. Súd prvej
inštancie konštatoval, že zároveň z gramatického výkladu citovaného ustanovenia §151o ods. 3 OZ
vyplýva, že zriadiť žiadané vecné bremeno v prospech vlastníka stavby je možné len vtedy, ak vlastník
stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, v danom prípade k verejnej komunikácii, pričom

žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov medzi verejnou komunikáciou a ich stavbou. Toto je teda dôvod na
zamietnutie žaloby, i keď treba dať za pravdu žalovanému v 3/ rade, ktorý poukázal na skutočnosť, že
právo cesty nie je možné zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku, ako to vo svojom petite žaloby
žiadajú žalobcovia, teda zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku parc. č. 464/1. Takto
formulovaná žaloba podľa súdu prvej inštancie by musela byť v tejto časti taktiež zamietnutá. Dôvodil, že

v konaní je zrejmé, že žalobcovia mali vecné bremeno dokázať, že sú splnené predpoklady pre zriadenie
práva cesty cez cudzí pozemok, a to, že nie sú ako vlastníci stavby súčasne vlastníkmi priľahlého
pozemku, že tento prístup nemožno zabezpečiť inak, resp. (ne)existujú okolnosti, ktoré zriadenie cesty
vylučujú. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na účinnosť nového procesného predpisu je zrejmé,
že po účinnosti C. s. p. už súd nemohol nahradzovať liknavosť žalobcov a žalobcovia, ktorí neoznačili

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, musia niesť nepriaznivé následky svojho postupu v
konaní, resp. v dokazovaní, ktorým je pre nich zamietnutie žaloby, nakoľko je zrejmé, že žalobcovia
neoznačili dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, resp. pokiaľ aj navrhli dôkazy, prípadne ich
predložili, hodnotenie vykonaných dôkazov nepotvrdilo pravdivosť ich skutkových tvrdení. Pokiaľ ide o
znalecký posudok vypracovaný znalcom Sokolíkom, tento podľa súdu prvej inštancie neodpovedal na

otázky, ktoré mu boli zadané a navyše absolútne scestne si stanovil sám parametre prístupovej cesty pre
žalobcovakomiestnejverejnejkomunikácieaargumentovalSTN736110asosklonomprístupovejcesty
12 %. Na pojednávaní nedokázal vysvetliť, prečo uvedenú normu pre verejné komunikácie aplikoval v
znaleckom posudku, avšak potvrdil, že pokiaľ ide o takýto typ prístupových ciest k rodinnému domu, jemožné použiť odborové normy a aj vyšší sklon a jeho argumentácia ohľadne komplikovaného prístupu
pre smetiarov pri sklone cesty 17 % v danom prípade je len pokusom zakryť zlyhanie pri podaní
znaleckého posudku. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade, pokiaľ mal byť prístup len pre vozidlá

do 3,5 t, nebolo potrebné riešiť prístup smetiarov pred vchod do rodinného domu a riešiť pohodlie
žalobcov pri vynášaní smetí. Z tohto pohľadu je podľa súdu prvej inštancie jednoznačný znalecký
posudok znalca Holíka, ktorý poukázal na chybu v znaleckom posudku znalca Sokolíka, a to, že pri
takýchto prístupových komunikáciách neprichádzajú do úvahy obmedzenia STN 736110 o prípustnom
sklone. Poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade dosahujú maximálne pozdĺžne sklony jednotlivých

variant prístupových ciest cca 14 %. Podľa súdu prvej inštancie v zásade je možno konštatovať, že
v prípade F. ide o hornatý kraj Slovenska a ak by súd zobral do úvahy obmedzenie znalca Sokolíka,
bol by problém v súčasnosti postaviť akýkoľvek dom vo veľkej časti B. D., kde napr. sídliská A. I.,
P., A. majú aj verejné komunikácie s veľmi veľkým sklonom, nehovoriac už o prístupoch k rodinným
domom. Pokiaľ ide o problematiku ochranných pásiem inžinierskych sietí a ochrany zdroja pitnej vody,
tak listiny, ktoré predložili žalobcovia, nepreukazujú nemožnosť prístupu. Ďalej dôvodil, že je všeobecne

známe, že verejné komunikácie obsahujú množstvo inžinierskych sietí, ktoré majú ochranné pásma a
ktoré nevylučujú budovanie prístupových ciest k domu, ale len stanovujú podmienky ochrany týchto
inžinierskych sietí, napr. vzdialenosť uloženia iných sietí, či skutočnosť, že niektoré výkopy pri križovaní
týchto sietí je nutné robiť ručne bez použitia strojov. Listiny predložené žalovanými 1/, 2/ ohľadne
vyjadrenia správcov sietí tieto skutočnosti potvrdzujú a žiadna listina od správcov sietí nepreukazuje

nemožnosť zriadenia niektorej z alternatív prístupovej cesty pre žalobcov po vlastných pozemkoch
priľahlých k miestnej komunikácii. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z uvedených dôvodov musel
žalobu zamietnuť, pretože z dokazovania nevyplynula potreba viesť prístupovú cestu k rodinnému domu
žalobcov po pozemkoch žalovaných, títo sú vlastníci priľahlých pozemkov k verejnej komunikácií, ktoré
im práve za účelom prístupu k rodinnému domu odpredal žalovaný 3/ a možno dať žalobcom na úvahu,

načo poukázala zástupkyňa žalovaného 3/, a to, že náklady na spory, ktoré viedli žalobcovia, sú zrejmé
už vyššie ako cena prístupovej cesty, ktorú si môžu zriadiť po vlastných pozemkoch. Súd prvej inštancie
vyjadril potrebu, aby aj žalobcovia akceptovali vlastníctvo žalovaných a ich právo ho nerušene užívať,
predovšetkým pre svoju potrebu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
v spojení s § 257 C. s. p., nakoľko žalovaní mali úspech vo veci, priznal im náhradu trov konania podľa

pomeru ich úspechu vo veci, čo predstavuje 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí namietali,
že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku. Poukázal na to, že žalobcovia sú
vlastníkmi pozemkov parc. č. 464/6 a 463/2 a tieto pozemky sú priľahlé k rodinnému domu, avšak
nie sú priľahlé k verejnej komunikácii, pretože medzi verejnou komunikáciou a týmito pozemkami sa

nachádzajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 3/. Na základe uvedeného potom nie je
pravdou, že žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno cez cudzie pozemky len preto, že je to pre nich
pohodlnejšie a výhodnejšie. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/1321/2009, podľa ktorého
„Prezentovanému záveru sa ostatne priklonila súdna prax pri aplikácii starého § 151o ods. 3 OZ, keď
uvádza, že priľahlým (susediacim) pozemkom pre účely zriadenia práva nevyhnutnej cesty nie je len

pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné k zriadeniu cesty a
cez ktorý má byť prístup realizovaný.“. Ďalej namietali, že preukázali, a to aj obhliadkou na mieste
samom, že prístup k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak, pričom táto skutočnosť bola potvrdená
aj znaleckým posudkom súdom určeného znalca doc. Ing. Sokolík, CSc., v ktorom bolo jednoznačne
konštatované, že neexistuje iná alternatíva prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov, ktorá by

viedla po pozemkoch v ich vlastníctve. Všetky alternatívy prístupovej cesty vyhodnotil súdny znalec
ako riešenia nevyhovujúce platným technickým normám, pričom nepokladal za potrebné zaoberať
sa vyčíslením nákladov na realizáciu alternatívneho riešenia prístupovej cesty k stavbe žalobcov. Na
pojednávaní dňa 19.06.2017 bol predložený súkromný znalecký posudok č. 34/2017 vypracovaný doc.
Ing. Holíkom, PhD.. Na tomto pojednávaní bol vypočutý znalec doc. Ing. Sokolík, CSc., ktorý zotrval

na záveroch svojho znaleckého posudku, a ktorý sa okrem iného vyjadril, že znalecký posudok doc.
Ing. Holíka, PhD. je zavádzajúci. Ďalej namietali dôvod v zmysle ustanovenia § ods. 1 písm. g) C. s.
p., podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky, ktoré neboli uplatnené. Z pohľadu súdu je znalecký posudok doc. Ing.Holíka, PhD. jednoznačný, keďže poukázal na chybu súdneho znalca doc. Ing. Sokolíka, CSc., a to
tvrdením, že u takýchto prístupových komunikácií - ciest neprichádzajú do úvahy obmedzenia STN
736110 o prípustnom sklone a že v praxi sa spravidla používajú ustanovenia ON 736118 -projektování

polních cest, kde prípustný sklon je obmedzený hodnotou 18 %. Tvrdenia doc. Ing. Holíka, PhD. v
súkromnom znaleckom posudku sú nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko platnosť odborových noriem
bola ukončená 31.12.1993 v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 142/1991 Zb. o československých
technických normách v znení zákona č. 632/1992 Zb. O týchto skutočnostiach vypovedá aj list Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zn. 2017/700/009769/02950 zo dňa 27.06.2017, ktorý tvorí

prílohu odvolania. Znalecký posudok doc. Ing. Holíka PhD. je zavádzajúci aj v tvrdeniach týkajúcich sa
alternatív riešenia príjazdovej cesty k rodinnému domu žalobcov, pretože doporučuje riešiť alternatívne
príjazdovékomunikácieopäťcezcudziepozemky,neberúcdoúvahyochrannépásmainžinierskychsietí
z ich technickými a realizačnými obmedzeniami. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj Oravská vodárenská
spoločnosť, a.s. Dolný Kubín listom zo dňa 24.08.2017, ktorý tvorí prílohu k odvolaniu. Súkromný
posudok znalca doc. Ing. Holíka, PhD. trpí vážnymi nedostatkami a vadami a je dôvodné konštatovať,

že sa jedná o zavádzajúci súkromný znalecký posudok. Žalobcovia priložili aj Technickú správu o
lokalizácii objektov a určenia vlastníckych vzťahov v okolí pozemkov žalobcov vyhotovenú autorizovanú
geodetom a kartografom Ing. P. K., pričom tieto listiny nemali možnosť predložiť pred vyhlásením
rozsudku súdu prvej inštancie nie z vlastnej viny, pretože sa týkajú súkromného znaleckého posudku
doc. Ing. Holíka, PhD., ktorý bol žalobcom predložený až na ostatnom pojednávaní dňa 19.06.2017.

Súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia označil procesný útok žalobcov ako liknavý, a že zo strany
žalobcov neboli predložené dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a ak nejaké boli predložené, tak podľa
súdu nepreukazovali skutkové tvrdenia žalobcov. Súd sa s dôkazmi predloženými zo strany žalobcov
náležite nezaoberal.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/ tak, že rozsudok považujú za vecne správny,
spravodlivý a zákonný. Námietku nesprávneho skutkového zistenia obsiahnutú v bode 1/ odvolania
žalobcov považujú za nedôvodnú, keďže nezohľadňuje konkrétne a individuálne terénne pomery
inkriminovaného miesta. Pozemky KN-E parc. č. 7593/1 sú vo vlastníctve žalovaného 3/ a práve na
nich je umiestnená verejná komunikácia. Len nepatrná okrajová časť týchto pozemkov má charakter

svahu, ktorý vlastne predstavuje vertikálnu hranicu medzi výškovou úrovňou pozemkov KN-C parc. č.
464/6 a parc. č. 463/2 vo vlastníctve žalobcov a výškovou úrovňou verejnej komunikácie. Pozemky
žalobcov KN-C parc. č. 464/6 a parc. č. 463/2 sú fakticky priľahlé k verejnej komunikácii. Ďalej uviedli,
že podľa cestného zákona je nepochybné, že vjazd (prístupová cesta) k rodinnému domu nie je
miestnou komunikáciou a z tohto dôvodu pri posudzovaní alternatívnych riešení prístupu k rodinnému

domu žalobcov nemožno aplikovať STN 736110 - projektovanie miestnych komunikácií. Uvedená
norma neupravuje vjazdy a výjazdy z nehnuteľností na pozemné komunikácie. Napokon uviedli, že
zakreslenie skutočného umiestnenia vodovodov v teréne predložili a toto nespochybniteľne preukazuje,
že vodovodné potrubia OD DN 150 a OC DN 500 neprechádzajú cez tie časti pozemkov, ktoré je možné
využiť na alternatívne riešenia prístupu k rodinnému domu žalobcov. Preto navrhli rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť.

6. Žalovaný 3/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ tak, že je zavádzajúce tvrdenie žalobcov v bode
1/ odvolania, že medzi verejnou komunikáciou a pozemkami žalobcov sú pozemky KN-E č. 7593/1 a č.
7594/1 vo vlastníctve žalovaného 3/, ktoré by mali brániť zriadeniu prístupovej cesty, pretože pozemky

KN-E č. 7593/1 a č. 7594/1 sú pozemky pod verejnou komunikáciou a patria k tejto verejnej komunikácii.
Kbodom2/,3/,4/,5/,6/,7/a9/odvolaniažalobcovakuplatneniuodvolaciehodôvodupodľaustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. uviedol, že spornou otázkou, či je možné alternatívnu prístupovú cestu
k rodinnému domu žalobcov vybudovať aj so sklonom prudším ako 8 %. Ďalej uviedol, že žalobcovia
si v odvolaní uplatňujú nové prostriedky procesnej obrany. Poukázal na to, že žalobcom bol doručený

súkromný znalecký posudok znalca doc. Ing. Michala Holíka, PhD. dňa 14.06.2017, čo potvrdili sami
žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k nemu zo dňa 16.06.2017, ktoré krátkou cestou doručili
žalovaným 1/, 2/, 3/ až na pojednávaní dňa 19.06.2017. Podľa názoru žalovaného 3/ je zavádzajúce
tvrdenie žalobcov, že im bol súkromný znalecký posudok predložený až na pojednávaní 19.06.2017.
Žalobcovia sa teda k súkromnému znaleckému posudku vyjadrovali už pred súdom prvej inštancie,

a to jednak písomne a jednak priamo na pojednávaní. Uviedli, že súkromný znalecký posudok sa
javí ako nepoužiteľný pre dané konanie, pričom nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mali
vyvrátiť závery súkromného znaleckého dokazovania a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z
dôvodu, že hodlajú zabezpečiť predloženie nových dôkazov. Žalobcovia rozporujú závery uvedenéhoznaleckého posudku predložením nových dôkazov až v odvolacom konaní, pričom v podanom odvolaní
sa nevysporiadali s tým, prečo tieto novoty v odvolacom konaní neuplatnili už v konaní pred súdom prvej
inštancie. O tieto žalobcovia žiadali až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Ak by aj súd pripustil

použitie novôt v odvolacom konaní, tak podľa názoru žalovaného 3/ z obsahu predložených stanovísk
orgánov verejnej správy vyplynulo to, čo mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, okrem iného
aj výsluchom súdneho znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý sa vyjadril, že odborová norma
736118 - projektování polních cest bola síce zrušená, ale ktorý pripustil, že na základe dohody medzi
investorom a projektantom môže byť použitá na projektovanie vjazdov k rodinným domom. K bodu 8/

odvolania uviedol, že žalobcovia sa sústredili na preukazovanie tohto tvrdenia, že iná prístupová cesta
k ich rodinnému domu nie je dobre možná, nikdy však neuviedli vo vzťahu k inej prístupovej ceste,
aké náklady by bolo nutné vynaložiť, t.j. nebolo zrejmé, akú náhradu by žalovaným 1/, 2/, 3/ vyplatili.
Navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. V replike žalobcov k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ žalobcovia uviedli, že preukázali hodnovernými

dokumentmi, že pozemky žalobcov KN-C parc. č. 464/6 a parc. č. 463/2 nie sú priľahlé k
verejnej komunikácii. Znalecký posudok vypracovaný súdom preukázal nemožnosť vybudovania
novej prístupovej cesty, t.j. nemožnosť realizácie vybudovania alternatívnej prístupovej cesty k
rodinnému domu č. XXX. Vo vzťahu k prípisu Oravskej vodárenskej spoločnosti OVS, a.s. Dolný
Kubín je argumentácia žalovaných protirečivá, nakoľko dokumenty, ktoré boli samotnými žalovanými

predloženýmisúduprvejinštancievmáji2015,zhodneuvádzagrafickézaznačenievodovodnýchpotrubí
OC DN 150 a OC DN 500 s ochrannými pásmami 1,5 a 2,5 m na obe strany od okraja potrubia. O
obdobných záveroch svedčí aj overovacia štúdia možností napojenia rodinného domu.

8. V replike žalobcov k vyjadreniu žalovaného 3/ žalobcovia uviedli, že právnemu zástupcovi žalobcov

bol doručený súkromný znalecký posudok znalca doc. Ing. M. Holíka, PhD. osobne 14.06.2017 právnym
zástupcom žalovaných 1/, 2/. O tejto skutočnosti boli žalobcovia informovaní nasledujúci deň bez
možnosti vidieť a preštudovať tento posudok, nakoľko boli mimo územia SR. Na základe telefonickej
konzultácie bolo spracované stručné vyjadrenie k znaleckému posudku právnym zástupcom žalobcov.
Objektívnebolžalobcovi1/súkromnýposudokdoručenýajnapojednávaní.Akospornúuviedolajotázku

dodržania zákonom stanovenej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania. Nepredpokladali, že postup
súdu bude neštandardný, keď nebol prizvaný znalec na pojednávanie. Súd prvej inštancie odmietol
znalca vypočuť, čo potvrdzuje aj zvukový záznam z pojednávania. Poukázali na to, že síce nové dôkazy
predložili v odvolacom konaní, avšak sú presvedčení, že sú splnené všetky zákonné podmienky podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., nakoľko ich nemohli uplatniť pred súdom prvej inštancie,

nakoľko sa týkali súkromného znaleckého posudku predloženého až na pojednávaní. Preto nemohli byť
žiadané skôr. Opätovne navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

9. Žalovaný 3/ sa v duplike vyjadril k vyjadreniu žalobcov tak, že si vo svojom vyjadrení dovolil poukázať
nato,ževzmysleustanovenia§1ods.3zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách,pozemnú

komunikáciu netvorí len cestné teleso, ale aj súčasti pozemnej komunikácie. Zároveň si dovolil vyjadriť
sa k tomu, že čo mu nebolo zrejmé z odvolania žalobcov, a to dodržanie procesných pravidiel, ktorými sa
má riadiť civilný spor. Poukázal tiež na to, že mal korektný prístup k obom stranám sporu. Pôvod sporu
je napätý v susedských vzťahoch medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/, ktorých sa nepodarilo uzmieriť
ani počas súdneho konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s.
p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2
C. s. p. potvrdil.

11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).12. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

13. Odvolací súd k bodu 1/ odvolania žalobcov 1/, 2/ konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že verejná komunikácia je priľahlá k pozemkom KN-C parc. č. 464/6 a KN-
C parc. č. 463/2 v k. ú. B. P., ktoré sú vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/. V tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že samotní žalobcovia ako jeden z dôkazov v žalobe označili geometrický plán vyhotoviteľa
Ing. P. K. č. LS-28/2004 zo dňa 24.04.2004, z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemkov pod verejnou
komunikáciou v k. ú. B. P. KN-E parc. č. 7593/1 a KN-E parc. č. 7594/1 je žalovaný 3/ (LV č. XXXX).

Uvedeným geometrickým plánom boli z KN-E parc. č. 7593/1 a KN-E parc. č. 7594/1 vo vlastníctve
žalovaného 3/ vytvorené okrem iných aj tieto nové parcely registra „C“. Odvolací súd sa tiež stotožňuje
s vyjadrením žalovaného 3/, ktorý uviedol, že na grafickej časti geometrického plánu je zreteľne
zobrazené, že nové KN-C parcely č. 464/6 a KN-C parc. č. 463/2 boli odčlenené z pôvodných parciel
KN-E parc. č. 7593/1 a KN-E parc. č. 7594/1 práve tak, aby pozemky žalobcov končili „na hranici“

verejnej miestnej komunikácie. Aj podľa odvolacieho súdu je zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že medzi
verejnou komunikáciou a pozemkami žalobcov sú pozemky KN-E parc. č. 7593 a KN-E parc. č. 7594/1
vo vlastníctve žalovaného 3/, ktoré by mali brániť zriadeniu prístupovej cesty, nakoľko uvedené pozemky
sú práve pozemkami pod verejnou komunikáciou a patria k tejto verejnej komunikácii, ako to správne
uviedol žalovaný 3/.

14. Krajský súd k bodom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 9/ odvolania žalobcov a k uplatneniu odvolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. konštatuje, že sa stotožňuje s názorom žalovaného
3/ ohľadne v odvolaní uplatnených nových prostriedkov procesnej obrany v tom, že sa jedná o novoty
v zmysle ustanovenia § 366 C. s. p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú podmienok konania, ak sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobcovia v citovaných bodoch odvolania rozporujú závery súkromného znaleckého posudku znalca

doc. Ing. Michala Holíka, Csc. predložením nových dôkazov, pričom v podanom odvolaní argumentujú
tým, že tieto doklady sa týkali súkromného znaleckého posudku, ktorý bol žalobcom predložený až na
pojednávaní dňa 19.06.2017 a právnemu zástupcovi žalobcov 3 pracovné dni pred pojednávaním. V
tejto súvislosti treba uviesť, že zo spisového materiálu je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcov
bol doručený súkromný znalecký posudok znalca doc. Ing. Michala Holíka, PhD. dňa 14.06.2017,

čo potvrdili vo svojom písomnom vyjadrení k nemu zo dňa 16.06.2017, ktoré krátkou cestou doručili
žalovaným 1/, 2/, 3/ na pojednávaní dňa 19.06.2017. Žalobcovia sa teda k súkromnému znaleckému
posudku vyjadrovali už pred súdom prvej inštancie písomne, ale aj priamo na pojednávaní. Uviedli, že
súkromný znalecký posudok sa javí ako nepoužiteľný pre dané konanie, pričom nenavrhli vykonanie
ďalších dôkazov, ktoré by mali vyvrátiť závery súkromného znaleckého dokazovania a ani nepožiadali

o odročenie pojednávania z dôvodu, že chcú navrhnúť zabezpečenie predloženia nových dôkazov.
Navyše z dôkazov predložených v odvolacom konaní vyplýva, že o ne žalobcovia žiadali až po vyhlásení
rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ ide o namietanú 5-dňovú lehotu na prípravu na pojednávanie, je
potrebné uviesť, že táto sa vzťahuje predovšetkým na prvé pojednávanie, pričom táto sa automaticky
nevzťahuje na každé ďalšie nasledujúce pojednávanie. Žalobcovia ani nenavrhli vypočutie znalca doc.

Ing. Michala Holíka, PhD.. Takýto návrh bol podaný iba zo strany žalovaných, ktorý bol následne
odmietnutý, čiže z hľadiska kontradiktórnosti konania nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť ako dôvodnú
námietku odvolateľov.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisovsa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a
preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa
boli neopodstatnené a neboli zistené ani vytýkané nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré

odvolací súd prihliada na základe odvolacích námietok, tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny.

16. Zároveň odvolací súd potvrdil výrok o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol
napadnutý odvolacími dôvodmi.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania majú žalovaní
1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobcom /1, 2/ úspešní.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)