Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Bugeľ

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418010625
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8418010625.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.09.2018, v
trestnej veci proti obžalovanému I. E., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., o
odvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.7T/18/2018zodňa03.05.2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného I. E. za vinného zo zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že,

včaseod20.30hod.do23.00hod.dňa05.06.2017,predobcouKrížováVes,okresKežmarok,vblízkosti
kaplnky v časti nazývanej „Kúpalisko“, po tom, ako poškodená N. E., nar. XX.XX.XXXX prechádzala
okolo troch mužov, ktorí tam sedeli, tak Z. E. išiel za ňou, rozprávali sa a bozkávali sa, vtedy k nim prišli
aj S. E. a I. E., ktorého pozná pod prezývkou „N.“ a povedal Z., že to povie jeho frajerke, a preto Z. odišiel
domov, po jeho odchode obžalovaný I. E. povedal N., že chce mať s ňou sex, ona sa zľakla a chytila S. a
spolu odišli smerom k lesu, za nimi išiel I. a povedal S., aby sa išiel pozrieť, že niekto ide, potom chytil N.

za ruky a zhodil ju na zem, ona ho kopala, preto ju chytil za ruky v oblasti paží, tlačil ju stále k zemi, ona
ho stále kopala a kričala nech jej dá pokoj, že to povie mame, no napriek tomu, že sa bránila, jej stiahol
legíny, a taktiež nohavičky po kolená, vyhrnul jej tričko pod prsia, on si stiahol nohavice po kolená, lebo
ho videla holého a videla jeho pohlavný úd, on jej rozprával, nech mu dá, lebo on ju nepustí a bude ju
držať až do rána, načo mu vravela, že či sa nebojí, že niekto príde, keď kričí, no on napriek tomu ležal na
nej, on jej opakoval, prečo mu nedá a počas tohto zápasenia ho pohrýzla do ramena a poškriabala ho po

tvári ako sa bránila a snažila sa spod neho dostať, on sa jej začal vyhrážať, že ak mu nedá, tak ju v lese
zabije a poviaže ju, načo mu v zúfalstve povedala, že nech to radšej spraví a ona bude mať pokoj, cítila
ako sa chcel hlavou dostať k jej vagíne, potom pocítila, ako jej vopchal prst do vagíny, čo ju zabolelo,
vtedy mu začala stláčať hlavu, pretože vedela, že mal úraz, stále mu vravela, že chce ísť domov, že je
veľa hodín, že ju bude hľadať mama, kričala mu nech už prestane, načo on s týmto konaním prestal
až potom, ako mu S. E. povedal, nech prestane a nech idú domov, vytiahol si nohavice a odišiel preč,

načo sa ona poobliekala, ešte chvíľu ostala na mieste, až potom sa cez krovinatý porast vrátila naspäť
na cestu a išla smerom k domu a spolu s mamou išla to oznámiť na políciu, bola na lekárskom ošetrení,
kde bolo zistené, že má na chrbte vpravo aj vľavo v oblasti lopatiek škrabance, na pravom stehne z
laterárnej strany, na ľavom predkolení aj pod ľavým okom tvoriace sa hematómy a na gynekologickom
vyšetrení bola zistená drobná trhlina na zadnej komissure vulvy.

Uložil mu za to podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 psím. l/ Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu z a r a d i l
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane
I. L. K. a.s., krajská pobočka K., H. č. 5, XXX XX K., IČO: 35 937 874 škodu vo výške 25,49 €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

H. I. č. XXX, okres H., s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný I. E.. Odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu, pričom v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol sám. Pravdou je, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, k tomu sa priznal,
svoje konanie oľutoval, čo prvostupňový súd vzal ako poľahčujúcu okolnosť. V danom prípade však
vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a jeho nepatrné následky, je použitie trestnej sadzby
pre obžalovaného neprimerane prísne. Má za to, že v danom prípade by na zabezpečenie ochrany

spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. postačoval trest pod dolnou hranicou
zákonomstanovenejtrestnejsadzby7rokov.Vdanomprípadebybolomožnéajzohľadniťtúskutočnosť,
že išlo o pokus zločinu a vzhľadom na závažnosť tohto pokusu a jeho následok, je použitie trestnej
sadzby pre obžalovaného neprimerane prísne.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil obžalovanému trest odňatia slobody
pod dolnou hranicou trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., s podmienečným
odkladom na dlhú skúšobnú dobu a zároveň uložil probačný a mediačný dohľad.

Na základe odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd po tom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania žalovaného

skutku, vykonal dokazovanie vo vzťahu k osobe obžalovaného a k následnému ukladaniu trestu.
Uloženie trestu odôvodnil tým, že pri určovaní trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených
v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy
uloženým trestom.

Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že menovaný bol 3-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.04.2014, sp. zn. 7T/58/2014, kde bol obžalovanému uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do
17.04.2016, pričom obžalovaný sa v uvedenej skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby

odsúdený nebol. Aj v prípade predchádzajúcich dvoch odsúdení sa obžalovaný v skúšobnej dobe
osvedčil.

ZosprávyopovestipodanejobcouKrížováVesvyplýva,žeobžalovanýježenatý,starásao6maloletých
detí, obci nie je známe, či je zamestnaný. Povesť v obci má priemernú, nebol riešený pre verejný

priestupok. Obžalovaný bol v minulosti 2-krát postihnutý za spáchanie priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu.

V prospech obžalovaného svedčí jedna poľahčujúca okolnosť a to, že obžalovaný sa ku skutku priznal
a svoj čin úprimne oľutoval. Keďže u obžalovaného prevládal pomer poľahčujúcich okolností, znížil súd

hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. V takto upravenej trestnej sadzbe
súd uložil obžalovanému trest na jeho dolnej hranici a to v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Uvedenú
dĺžku uloženého trestu odôvodňuje predovšetkým povaha a závažnosť spáchanej trestnej činnosti
obžalovaného,akoajjehosamotnáosoba.Obžalovanýbolpretrestnúčinnosť3-krátodsúdený.Nakoľkopredchádzajúce podmienečné tresty neviedli k náprave obžalovaného, súd uložil trest nepodmienečný,
nakoľko má za to, že tento trest účinnejšie zabezpečí ochranu spoločnosti ako aj nápravu páchateľa.
Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Krajský súd po preskúmaní napadnutej časti rozsudku, odvolania odvolateľa ako aj dôkazov
zabezpečených v štádiu prípravného konania a vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru,

žeokresnýsúdsprávnerozhodolovýmereadruhutrestu,keďobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobody
v trvaní 7 rokov a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutínavrholpoužiťustanovenieomimoriadnomzníženítrestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal čin
v štádiu pokusu, vzhľadom na etnikum, z ktorého pochádza, na zvyky tohto etnika ako aj na to, že

poškodená obžalovanému všetko odpustila, z času na čas sa aj stretávajú, pričom nedošlo k narušeniu
jej fyzického, resp. psychického zdravia.
Krajský súd preskúmal možnosť použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak tak, ako aj okresný súd, dospel k záveru, že toto v konkrétnom
prípade nie je možné použiť. Poukazuje krajský súd na spôsob spáchania žalovaného trestného činu, aj

keď v štádiu pokusu, ako aj na osobu obžalovaného a stotožňuje sa s názorom okresného súdu, že na
nápravu obžalovaného nie je možné uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov.

Krajský súd poukazuje v tejto súvislosti na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v

plnom rozsahu stotožňuje.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Je zrejmé z odpisu registra
trestov, že obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu

bol uložený za iný úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.