Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212976
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214212976.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytomP.,Ul.Q.XXXX/XX,zast.JUDr.ĽubicouBičianovou,advokátkousosídlomKomárno,Záhradnícka
16, proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XXX, zast. JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom
so sídlom Hurbanovo, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, o neplatnosť darovacej zmluvy a určení, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 18. 12. 2017, č. k. 8C/201/2014-154 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
určenia, že Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 15.05.2009 uzatvorená
medzi jej právnou predchodkyňou ako darkyňou a žalovanou, týkajúca sa nehnuteľností v kat. úz. H.,
zapísaných na LV č. X ako parc. č. 3954/18 - zastavané plochy o výmere 287 m2, parc. č. 3954/95
- orná pôda o výmere 1695 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX na parc. č. 3954/18 je neplatná a

tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. poručiteľke R. A., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Rozhodol tak v intenciách § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po
tom, čo žalobkyňa dňa 28.11.2017 svojim písomným podaním zobrala žalobu späť v celom rozsahu a
žalovaná s týmto späťvzatím vyjadrila svoj súhlas písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 15.12.2017. Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel o ust. § 256 ods. 1 CSP a s ohľadom na

skutočnosť, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, priznal náhradu trov konania žalovanej.
V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa bola vnučkou pôvodnej žalobkyne ako poručiteľky, ktorá
už dňa 31.10.2016 nazrela do spisu, mala vedomosť o zdravotnom stave svojej právnej predchodkyne,
napríek tomu oznámila, že trvá na podanej žalobe. Na strane žalobkyne nevzhliadol ani žiadne dôvody
osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod na použitie ust. § 257 CSP a nepriznanie strane náhrady
trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
domáhajúc sa ním jeho zmeny a nepriznania žalovanej náhrady trov konania. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti označila za nesprávne, pretože už v späťvzatí žaloby poukázala na to, že
na žalobe trvala s ohľadom na dôvody uvádzané jej právnou predchodkyňou ako i jej vek v čase podania
žaloby a zdravotný stav. Z lekárskych potvrdení všeobecnej lekárky zo dňa 20.06.2014 a 04.08.2015
obsiahnutých v spise vyplývalo, že neb. poručiteľka trpela ťažkým stupňom demencie, z ktorého dôvodu

sa i dožadovala oficiálneho výpisu z jej zdravotnej dokumentácie. Nakoľko mala možnosť oboznámiť sa
s len týmito lekárskymi správami mala dôvodné pochybnosti, či takouto poruchou pôvodná žalobkyňanetrpela aj v čase spísania darovacej zmluvy, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.
Až po oboznámení sa s výpisom zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky zistila, že táto netrpela v
čase právneho úkonu žiadnou poruchou, a preto zobrala žalobu späť. Mala za to, že na jej strane sú

tak dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov
konania, keďže k späťvzatiu žaloby pristúpila nie bez uvedenia dôvodu.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť, keď žalobkyňa v odvolaní neuvádza ani výnimočné
okolnosti, ani dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie jej náhrady trov konania, pričom zákon pre

takéto rozhodnutie vyžaduje kumulatívne splnenie týchto obidvoch podmienok. Poukázala na to, že ešte
pôvodná žalobkyňa - stará matka žalobkyne, učinila na súd nejasné podanie, ktorého vady sa nepodarilo
odstrániť, keďže medzičasom zomrela. Následne žalobkyňa zmenila žalobu a domáhala sa vyslovenia
neplatnosti darovacej zmluvy, čo prvoinštančný súd pripustil uznesením zo dňa 27.01.2017, pričom vo
vyjadrení k takto zmenenej žalobe uviedla, že poručiteľka v čase uzatvárania darovacej zmluvy netrpela
chorobou, ktorá by ju robila právne nespôsobilou na takýto právny úkon, o čom predložila aj lekársku

správu od obvodnej lekárky poručiteľky. Napriek tomu sa žalobkyňa dožadovala výpisu zo zdravotnej
dokumentácie poručiteľky od doby, kedy bola podpísaná zmluva, eventuálne ešte pred ňou, o čom sa
však mohla u ošetrujúcej lekárky právnej predchodkyne, ako príbuzná v prvom rade, presvedčiť ešte
pred podaním žaloby, čo však neučinila. Odvolanie žalobkyne preto označila za nedôvodné.
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote

(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. V tomto konaní sa pôvodná žalobkyňa R. A. proti žalovanej svojou žalobou zo dňa 03.07.2014
domáhala vrátenia daru a po tom, čo v priebehu konania dňa 31.10.2015 zomrela, na jej miesto nastúpila

ako právna nástupkyňa žalobkyňa. Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
27.01.2017 č. k. 8C/201/2014-61 sa predmetom konania stalo určenie, že Darovacia zmluva a Dohoda
o zriadení vecného bremena zo dňa 15.05.2009 uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou je
neplatná a určenie, že nehnuteľnosti v kat. úz. H. zapísané na LV č. X ako parc. č. 3954/18 - zastavané
plochy o výmere 287 m2, parc. č. 3954/95 - orná pôda o výmere 1695 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX

na parc. č. 3954/18 patria do dedičstva po poručiteľke R. A.. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou
napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil, v ktorej časti rozhodnutie pre
absenciu odvolania strán sporu nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostal
len žalobkyňou napadnutý výrok, ktorým bola žalovanej priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska a je ho nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v

doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa
strany sporu (teda i jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov
protistrany (porovnaj I. ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť
zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Výnimkou zo

zásady zodpovednosti za zavinenie je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy zodpovedať zvláštnych okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa

je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej
situácie,aleiokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebné
prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhotorozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej osoby. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že vždy treba
zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na
strane strán a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale na strane toho, komu

inak patriaci nárok nie je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal
bez nároku na ich náhradu, hoci by mu ich náhrada inak patrila. Je potrebné tiež poukázať i na ustálenú
judikatúru, podľa ktorej toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010 sp. zn. 2MCdo/17/2009).
10. V súdenej veci niet sporu o tom, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie
konania, a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol tak dôvodný postup podľa § 256 ods.
1 CSP a priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej, ako to správne učinil i prvoinštančný

súd. Odvolací súd hodnotiac vec z hľadiska aplikácie § 257 CSP vo svetle zhora podaných východísk,
ktorých sa žalobkyňa vo svojom odvolaní osobitne dovolávala, dospel zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanej. Tieto totiž nemožno vzhliadnuť v žalobkyňou tvrdených skutočnostiach
a to, že nemala prístup k zdravotnej dokumentácii pôvodnej žalobkyne a vychádzala len z lekárskych

správ založených v spise, z ktorých nevyplývalo, odkedy mala pôvodná žalobkyňa zdravotné problémy
súvisiace s jej ťažkým stupňom demencie, čo v nej dôvodne vyvolalo pochybnosti, či touto poruchou
netrpela aj v čase spísania napadnutej darovacej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že ide o sporové konanie, kedy je na strane žalobcu dôkazná povinnosť preukázať ním tvrdené
skutočnosti, opodstatňujúce dôvodnosť žaloby, a pokiaľ sa spolieha na to, že relevantné skutočností

budú preukázané až v rámci konania, musí byť uzrozumený i s neúspechom vo veci. Naviac, v
danom prípade žalovaná už vo svojom písomnom vyjadrení k zmenenej žalobe doručeným súdu
prvej inštancie dňa 11.09.2017 tvrdila, že pôvodná žalobkyňa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
netrpela duševnou poruchou, čo dokladovala i pripojeným potvrdením všeobecnej lekárky pôvodnej
žalobkyne zo dňa 06.02.2017 o tom, že v období roku 2009 pôvodná žalobkyňa bola svojprávna a

netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 17.10.2017. Napriek tomu
žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a k späťvzatiu žaloby pristúpila až po tom, čo sa oboznámila s
výpisom zo zdravotnej dokumentácie pôvodnej žalobkyne. Za danej situácie tak žalobkyňou uvádzané
skutočnosti nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal
žalovanej náhradu trov konania. S ohľadom na okolnosti prípadu v konečnom dôsledku ani nemožno

od žalovanej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu. Pokiaľ teda
nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci pre aplikáciu § 257 CSP,
pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanej
priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tak ako to správne učinil súd prvej inštancie.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o

náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní priznal jej nárok i na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).