Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416209238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobcu: Y. Bratislava, zastúpený

advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO 47 232 757, proti
žalovanému: K.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, C. 2, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK
s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, IČO 47 236 230, o zaplatenie 33.405,26 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 33.405,26 eur spolu s úrokom z omeškania 5 %

ročne zo sumy 33.405,26 eur od 11.10.2016 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Uviedol, že dňa 02.05.2011 boli z účtu žalobcu v prospech žalovaného zrazená platba vo výške
45.103,13 eur, pozostávajúca z istiny 31.000,- eur, úrokov vo výške 2.405,26 eur a trov súdneho a
exekučného konania, a to v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 57Er/2158/2010 a na Exekútorskom úrade Bratislava, súdneho exekútora JUDr. Ivana
Nestora pod Ex 1749/10. Exekučné konanie bolo vedené na základe právoplatného a vykonateľného
zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1Zm 299/2010 dňa

04.10.2010, ktorý zmenkový platobný rozkaz nemal podľa ustanovení vtedy účinného OSP nadobudnúť
právoplatnosť a súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti pochybením. Hneď ako sa žalobca
dozvedel, že je proti nemu vedené exekučné konanie, podal námietky proti exekúcii a námietky proti
zmenkovémuplatobnémurozkazu.Popodanínámietoksavsúdnomkonanízačaloopätovnekonať(pod
sp. zn. 3CbZm 5/2014) a dňa 04.05.2015 vzal žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) žalobu
späť, na základe čoho bol zmenkový platobný rozkaz zrušený a konanie bolo zastavené. Uznesenie
súdu o zastavení konania sa stalo právoplatným dňa 04.04.2016, vykonateľným dňa 07.04.2016, pričom

právoplatnosťou uznesenia odpadol právny dôvod, na základe ktorého boli v prospech žalovaného
zrazenéfinančnéprostriedky,atedadňom05.04.2016vzniklažalovanémupovinnosťvydaťbezdôvodné
obohatenie, ktorú žalovaný doposiaľ nesplnil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný
odovzdal žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 31.000,- eur v súvislosti s kúpou motorového vozidla
od žalobcu a za prevzatie uvedenej sumy mu žalobca vystavil dve vlastné zmenky dňa 09.11.2009 a

23.12.2009. Ku kúpe motorového vozidla, vzhľadom na problémy s prepisom, nikdy neprišlo. Zmenky
sa tak stali splatnými a žalovanému vznikol nárok na vydanie predmetnej sumy, na čo žalobcu
opakovane vyzýval. Zmenka zo dňa 09.11.2009 bola vystavená na sumu 20.000,- eur, zmenka zo
dňa 23.12.2009 na sumu 11.000,- eur; obe zmenky boli splatné 15.01.2010. Zmenka je samostatnouhmotnoprávnou skutočnosťou, ktoré nesie v sebe samostatný právny titul na plnenie, ktoré kryje. V
danej veci tak existovali nielen zmenky, ale aj právny vzťah ktorý kryli. Žalovaný bezvýsledne urobil
všetky kroky k vymoženiu uvedenej sumy, nakoniec bol nútený svoj nárok uplatniť súdnou cestou,

pričom na podklade jeho žaloby Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz, na základe
ktorého sa následne začalo exekučné konanie. Následne žalovaný, na urgencie prechádzajúcej právnej
zástupkyne, keď podľa jej názoru by žalovaný neuniesol dôkazné bremeno (pre ňou tvrdenú absenciu
originálov zmeniek), podpísal späťvzatie žaloby, čím prišlo k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu
a zastaveniu konania bez meritórneho prejednania veci, pričom súd v rozhodnutí nevyslovil, že zmenka

je neplatná. Hmotnoprávny dôvod, pre ktorý mal žalobca plniť vždy existoval, nikdy neprišlo k jeho
zrušeniu dôvod plnenia, ktorého sa žalobca domáha spočíva v hmotnom práve, a teda jeho povinnosť
až do jej zániku v dôsledku vymoženia v exekúcii existovala.

3. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, keď mal za to, že zrušením zmenkového platobného
rozkazu, ktorý bol exekučným titulom neprišlo z dôvodu, že nárok žalovaného nezodpovedal skutočným

hmotnoprávnym okolnostiam, a teda za moment začatia plynutia lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia je potrebné považovať deň 02.05.2011. Poukázal, že pokiaľ súd deklaratórnym rozhodnutím
uloží povinnosť poskytnúť určité plnenie, záväzne tým prehlasuje, že táto povinnosť podľa hmotného
práve existuje. Samotné zrušenie rozhodnutia neznamená, že zanikla povinnosť vyplývajúca z
hmotného práva resp. táto povinnosť nikdy neexistovala. Je zrejmé, že zmenkový platobný rozkaz je

deklaratórnym rozhodnutím, ktoré iba deklaruje existenciu nároku podľa hmotného práva. Je potrebné
skúmať, či pre plnenie v prospech žalovaného existoval hmotnoprávny dôvod, avšak hoc by sa aj
preukázalo,žehmotnoprávnyzákladnárokužalovanéhoneexistoval,jenároknavydaniebezdôvodného
obohatenia premlčaný. K zrušeniu hmotnoprávneho dôvodu, na podklade ktorého bolo plnené, neprišlo,
žalovaný sa tak nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

4. V replike žalobca uviedol, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 24.01.2011
uviedol niekoľko skutočností spochybňujúcich platnosť žalovaným predložených zmeniek, na ktorých
trvá aj naďalej, nakoľko zmenky neboli vyplnené platne, a teda žalovaný nemal nárok na plnenie.
Žalovaný v pôvodnom konaní predložil zmenky, ktoré si sám vyplnil, prípadne ich vyplnila tretia osoba.

Žalobca na zmenkách vyplnil iba miesto a dátum vystavenia, sumu a identifikačné údaje s podpisom
vystaviteľa zmenky. Zvyšné údaje žalobca nevypĺňal, boli vyplnené cudzou osobou, nevystavoval
zmenku na rad žalovaného. Tvrdenie žalovaného uvedené v pôvodnej žalobe týkajúce sa vystavenia
zmenky na rad nie je pravdivé. Žalovaný sa s ním nedohodol o jeho práve vyplniť zmenku, pričom v
pôvodnomkonanížalovanýotejtoskutočnostinepredložilžiadendoklad.Žalovanýaniináosobanemala

právo vyplniť chýbajúce údaje na zmenkách. Žalobca namietol svoju povinnosť zaplatiť žalovanému na
základe zmeniek sumu 31.000,- eur s príslušenstvom. Zmenky predložené v pôvodnom konaní nemôžu
zakladať hmotnoprávny titul plnenia, ktoré žalovaný obdržal. K premlčaniu nároku dôjsť nemohlo, keďže
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohol uplatniť, kým nedošlo k zrušeniu zmenkového
platobného rozkazu a zastaveniu súdneho konania. Aj keď súdne rozhodnutia majú pri vymáhaní

pohľadávok deklaratórne účinky, pri neplatnosti resp. pri neexistencii hmotnoprávneho nároku vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného až zrušením súdneho rozhodnutia. Premlčania doba
nezačala plynúť dňa 02.05.2011, kedy exekútor siahol na účet žalobcu, ale až dňa 05.04.2016, t. j. deň
po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Nárok bol tak uplatnený v rámci trojročnej premlčacej
lehoty.

5. V duplike žalovaný poukázal, že žalobca nespochybnil, že podpisy na oboch zmenkách sú jeho a
neplatnosť zmeniek účelovo vyvodzuje z toho, že určité údaje mala na zmenku doplniť iná osoba. Je
irelevantné, kto vypĺňa zmenku, vrátane toho, či je vyplnená rukou jednou alebo viacerými osobami,
prípadne strojom/na počítači. Jedinou podstatnou vecou, ktorá musí byť na zmenke dopísaná vlastnou

rukou je podpis vystaviteľa, pričom v tomto konaní nie je sporné, že podpis vystaviteľa, teda žalobcu
sa nachádza na oboch zmenkách. Žalobca súčasne netvrdil ani nepreukázal, že by údaje vyplnené na
zmenkách boli tretími osobami umiestnené protiprávne. To, že zmenku vypĺňa viacero osôb nie je nič
neobvyklé, nerobí to zmenku neplatnou. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že zmenku odovzdal
žalovanému pred tým, ako na ňu boli vyplnené údaje, o ktorých tvrdí, že ich nevyplnil on. Pokiaľ žalobca

nepreukáže, že zmenka nemala v čase jej dania do obehu všetky zákonné náležitosti, jeho tvrdenie o
neexistencii dohody o vyplnení chýbajúcich údajov je neopodstatnené. Súčasne ani uvedené námietky
nemajú za následok neplatnosť zmenky.6. Vo vzťahu k premlčaniu nároku žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci nie je relevantné zastavenie
pôvodného konania, keďže predmetom bezdôvodného obohatenia je nárok majúci hmotnoprávny
základ. Je potrebné rozlišovať medzi nárokmi s hmotnoprávnym základom (žalované plnenie) a nárokmi

s procesným základom (typicky nárok na náhradu trov konania, ktorý vzniká a zaniká rozhodnutím
súdu). Právoplatné skončenie zmenkového konania nie je nijako neobvyklé, nakoľko žalobca v roku
2011 žalovanému zmenkové nároky zaplatil, a teda pokračovanie v konaní by aj tak neviedlo k vydaniu
rozhodnutia v prospech žalovaného, a to pre usporiadanie uplatnených nárokov a existoval dôvod na
zastavenie konania. Išlo o prípad, keď dlžník po začatí konania svoj dlh zaplatil. Nie je zrejmé, prečo by

práve späťvzatie žaloby malo spôsobiť začatie plynutia premlčacej doby ohľadne zaplatených nárokov.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu,
ktorí v plnom rozsahu zotrvali na svojich písomne podaných stanoviskách.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením dôkazov z obsahu súdneho spisu, a to najmä: pripojený spis

Okresného súdu Bratislava V 3CbZm/5/2014, z ktorého bol oboznámený najmä: zmenkový platobný
rozkaz č. k. 1Zm/299/2010 - 18 zo dňa 04.10.2010, námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zo
dňa 24.01.2011 a dňa 11.12.2013, nájomná zmluva z 23.02.2010, späťvzatie návrhu na začatie konania
zo dňa 04.05.2015, súhlas žalobcu so späťvzatím návrhu zo dňa 25.05.2015, uznesenie OS BA V č. k.
3CbZm 5/2014 - 86 zo dňa 11.06.2015, uznesenie KS BA č. k. 1CoZm 92/2015 - 104 zo dňa 29.01.2016,

fotokópie zmeniek zo dňa 09.11.2009 a 23.12.2009.

9. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán (§ 151 ods. 1 CSP)
sporu zistil nasledujúci stav:

10. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 04.10.2010 zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 299/2010 -
18, ktorým zaviazal žalobcu k úhrade zmenkovej sumy 31.000,- eur s úrokom 6 % p. a. od 16.01.2010
a k náhrade trov konania. V tomto konaní žalobca (v prejednávanej veci v procesnom postavení
žalovaného), predložil súdu vlastné zmenky žalovaného (v prejednávanej veci v procesnom postavení

žalobcu): zo dňa 09.11.2009 na sumu 20.000,- eur, splatnú 15.01.2010 a zo dňa 23.12.2009 na sumu
11.000,- eur, splatnú 15.01.2010. Zmeny sú podpísané žalobcom ako vystaviteľom, ktorú skutočnosť
tento ani nenamietal.

11. Žalobca podaním zo dňa 24.01.2011, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 25.01.2011

podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzajúc, že žalovaný (tam v procesnom
postavení navrhovateľa), predložil zmenky, ktoré si sám vyplnil, prípadne ich vyplnila tretia osoba.
Žalobca na zmenkách vyplnil iba miesto a dátum vystavenia, sumu a identifikačné údaje s podpisom
vystaviteľa zmenky. Zvyšné údaje žalobca nevypĺňal, boli vyplnené cudzou osobou, nevystavoval
zmenku na rad žalovaného; žalovaný sa s ním nedohodol o jeho práve vyplniť zmenku. Žalovaný ani

iná osoba nemala právo vyplniť chýbajúce údaje na zmenkách, žalovaný si svojvoľne doplnil údaje na
zmenke (splatnosť, majiteľa zmenky, suma slovom a miesto plnenia), a to bez akejkoľvek dohody so
žalobcom. Žalovaný nepredložil žalobcovi zmenky na plnenie, nevykonal protest v zmysle zmenkového
a šekového zákona.

12. Žalobca v priebehu exekučného konania sp. zn. 57Er/2158/2010 vedenom na OS BA II. uhradil dňa
02.05.2011 na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu č. k. 1Zm 299/2010 - 18
sumu 45.103,13 eur v prospech žalovaného.

13. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 3CbZm 5/2014 - 86 zo dňa 11.06.2015 zmenkový platobný

rozkaz zrušil a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu.

14. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1CoZm 92/2015 - 104 zo dňa 29.01.2016 uznesenie č. k.
3CbZm 5/2014 - 86 zo dňa 11.06.2015 potvrdil.

15. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm 5/2014 - 86 zo dňa 11.06.2015 nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.04.2016, vykonateľnosť dňa 07.04.2016.16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (m.m. z rozsudku
NS SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

18. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

19. Bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia zákonom ustanovených podmienok, a teda na jeho vznik
stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Súdu rozhodujúcemu o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia naisto nepostačuje
zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné,
alebo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov

k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom,
závisí dôvodnosť jeho návrhu od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom
hmotno-právnom základe. Ak právny dôvod plnenia tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to,
či právoplatný a vykonateľný rozsudok, (ktorý toto právo iba deklaroval), bol či nebol zrušený. Otázku,
či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva, a rozsah tejto povinnosti, rieši súd v konaní o návrhu

na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo
plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod
reálne nespočíval v hmotnom práve (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 MCdo 17/2009).

20. Žalobca mal za to, že žalovanému plnil na základe právneho dôvodu - zmenkového platobného

rozkazu, ktorý neskôr odpadol, keďže uvedené súdne rozhodnutie bolo neskôr v konaní zrušené.
Žalovaný oponoval, že titulom plnenia boli žalobcom podpísané zmenky ako hmotnoprávny titul plnenia.

21. Konajúci súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť žalovanému, nakoľko zmenkový
platobný rozkaz nepredstavuje právny titul, na základe ktorého bola žalobcovi uložená povinnosť

plniť. Uvedeným súdnym rozhodnutím - zmenkovým platobným rozkazom, bola výlučne deklarovaná
existencia povinnosti majúcej základ v inom právnom titule, a to v predložených zmenkách. Znamená to,
že zrušeným zmenkovým platobným rozkazom bola len deklarovaná (nie teda konštituovaná) existencia
hmotnoprávneho dôvodu plnenia. Samotné právoplatné rozhodnutie preto nepredstavovalo právnydôvod plnenia (v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale len formu autoritatívnej súdnej
ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu.

22. Zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v
konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval
na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozhodnutia by založilo samo
osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozhodnutia majúceho
konštitutívne účinky. Právoplatné rozhodnutie súdu bude právnym dôvodom plnenia (v zmysle § 451

ods. 2 Občianskeho zákonníka) len vtedy, ak sa jeho právoplatnosťou konštituujú (zakladajú, menia
alebo rušia) práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak bude takého rozhodnutie na základe
opravného prostriedku alebo z iných dôvodov zrušené, potom pôjde o právny dôvod plnenia, ktorý
dodatočne odpadol (v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súdne rozhodnutie, ktoré by bolo
možné považovať za samotný titul na plnenie by mohol byť príkladmo rozsudok o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania celej veci jednému z podielových spoluvlastníkov

s povinnosťou výplaty pre ustupujúceho spoluvlastníka, keď až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia
povinnosť zaplatiť primeranú náhradu za vyporiadávanú vec v konkrétnom rozsahu, ktoré rozhodnutie
má konštitutívnu povahu.

23. Nakoľko v zmysle vyššie uvedených záverov súd rozhodujúci vo veci vydania bezdôvodného

obohatenia je povinný ako predbežnú otázku skúmať existenciu a rozsah povinnosti plniť podľa
hmotného práva, súd sa prvotne zaoberal uplatnenou námietkou premlčania, keď závery o premlčaní
nároku majú nepochybne vplyv aj na prípadné následné skúmanie relevantného titulu na plnenie.

24. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemôžedôjsťskôr,nežbezdôvodnéobohatenievznikne.Subjektívnapremlčaciadobapretomôžezačať
plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby.

25. Hmotnoprávnym titulom plnenia zo strany žalobcu nebol zmenkový platobný rozkaz, ale predložené
zmenky, nebolo možné počiatok plynutia premlčacej doby vzťahovať až k právoplatnému zrušeniu
zmenkového platobného rozkazu, a to prvotne z dôvodu, že konajúci súd sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v tom, že dôvod plnenia odpadol.

26. Pokiaľ totiž žalobca v replike uvádzal, že už v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
spochybnil platnosť zmeniek, v spojení so závermi obsiahnutými v bode 21, 22 tohto rozsudku, v
prejednávanej veci má súd za to, že pokiaľ by sa malo medzi stranami sporu jednať o záväzkový vzťah
z bezdôvodného obohatenia, mohlo by sa jednať len o plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko
právny titul plnenia /zmenky/ neodpadol.

27. Tvrdenie žalobcu, že pri neexistencii/neplatnosti hmotnoprávneho nároku, vzniká bezdôvodné
obohatenie až zrušením súdneho rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nesprávne, vo výsledku zlučujúce
dva odlišné dôvody bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by sa totiž jednalo o bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, toto skutočne vzniká vo chvíli, kedy odpadol právny

dôvod už poskytnutého plnenia. V prejednávanej veci sa však mohlo jednať len o plnenie z neplatného
právneho úkonu, kedy objektívna premlčacia doba začína plynúť vznikom bezdôvodného obohatenia
(poskytnutím plnenia).

28. V nadväznosti na tento záver konajúci súd mal za to, že pokiaľ teda plnenie, podľa žalobcu majúce

charakter bezdôvodného obohatenia, bolo poskytnuté na základe predložených zmeniek (aj keď nie
plnením dobrovoľným, ale v exekučnom konaní), nemožno začiatok plynutia premlčacej doby spájať až
so zrušením zmenkového platobného rozkazu, keď toto súdne rozhodnutie nebolo titulom na plnenie.
V danom prípade sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo prvýkrát vykonať po tom, čo
došlo k plneniu z predmetného neplatného právneho úkonu, teda už v roku 2011 (02.05.2011), v ktorom

čase súčasne aj žalobca mal vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda, že plnil na základe
(podľa jeho názoru) neplatných zmeniek, a rovnako kto sa na jeho úkor obohatil, čo malo za následok
začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby.29. Pri neplatných právnych úkonoch nastupuje povinnosť vrátenia si oboch strán poskytnutého plnenia
(tzv. obojstranná reštitúcia), pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvým dňom,

kedy sa žalobca mohol domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, bol deň nasledujúci
po poskytnutí plnenia, teda 03.05.2011. Keďže žalobca uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou
dňa 13.10.2016, súdu neostalo iné, len konštatovať, že toto právo žalobcu sa premlčalo.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobca (v konaní 3CbZm 5/2014 žalovaný) mal záujem na

výsledku konania (už v roku 2011 namietajúc neplatnosť predložených zmeniek z rovnakých dôvodov
ako v prejednávanej veci), nič mu nebránilo uplatniť procesnú obranu v zmysle § 96 ods. 2 vtedy
účinného OSP a so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasiť, pričom vážne dôvody by mohli
súvisieť s jeho hmotnoprávnym postavením, ktoré by sa zastavením konania zmenilo. Túto procesnú
obranu však žalobca /v procesnom postavení žalovaného/ neuplatnil. Rovnako žalobca mal možnosť už
v čase, kedy bolo poskytnuté plnenie majúce podľa jeho názoru charakter bezdôvodného obohatenia

(rok 2011), domáhať sa vydania tohto plnenia na súde, keď už v tom čase mal za to, že plnenie poskytol
na základe (podľa jeho názoru) neplatných zmeniek.

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, v ďalšom sa
nezaoberajúc námietkami strán sporu vzťahujúcimi sa k platnosti resp. neplatnosti zmeniek, keď ani

záver o neplatnosti predložených zmeniek ako titulu plnenia, by nemal vplyv na závery o premlčaní
prípadného nároku žalobcu.

32. Súd nevykonal dôkazy oboznámením spisu OS BA II sp. zn. 57Er/2158/2010, výsluchom strán sporu
a ich konfrontáciou, výsluchom syna žalovaného, znaleckým posudkom podaným znalcom z odboru

písmoznalectvo, a to z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov nepovažoval vzhľadom na vyslovený
právny názor za hospodárne.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s.
p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).