Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202449
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4316202449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. ius aegis s. r. o., so sídlom
Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: S.. F. X., J.. X.X.XXXX, G. K..
Z. X, XXX XX X., zast. BUZINGER & PARTNERS s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15/6302,
811 07 Bratislava, o zaplatenie 348,83 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcavpodanejžalobežiadal,abysúdstanovilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi348,83eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,83 eura od 6. 11. 2015 do zaplatenia.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je v zmysle § 40 ods.
9 zákona číslo 251/2012 Z .z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon
č. 251/2012 Z. z. o energetike“) oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný ako
odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu
a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným bola dňa 3.3.2014 vykonaná kontrola
odberného miesta č. 4607095702 poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené, že žalovaný

neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Uvedené
vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 3.3.2014 (ďalej len "Protokol o zistení
neoprávneného odberu"), v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: „Vznikol neoprávnený odber
elektrickej energie. Odberné miesto pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Spotreba na odbernom
mieste bola elektromerom zaregistrovaná." Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie
tvrdení žalobcu bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného
odberu vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu návrhu. Žalobca poukázal na §

46 ods. 1 písm. a) bod 2, § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca uviedol, že
zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo
združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej
energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne
právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalobca
poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej: „ Dôsledky neoprávneného odberu
elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj

zisťovať,ktoskutočnemeraciezariadeniapoškodil."Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostívznikla
žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie (ďalej aj ako „škoda“) v celkovej
výške 348,83 eur. Táto bola vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade
s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorousa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Na základe vyššie
uvedeného žalobca vystavil žalovanému za škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektrickej energie
nasledujúcu faktúru: faktúra č. 9914030562 na sumu 348,83 eur, dátum splatnosti 5. 11. 2015. Nakoľko

zo strany žalovaného nedošlo k úhrade faktúry ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu,
žalobca eviduje voči žalovanému dlh v celkovej výške 348,83 eur. Žalobca si v súlade s ustanovením §
517 ods. 2 O. z. v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. okrem nároku na istinu
vo výške 348,83 eur uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu Protokol o zistení neoprávneného
odberu zo dňa 3. 3. 2014, fotografickú dokumentáciu zo dňa 3. 3. 2014, Výzvu na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny - faktúra číslo 9914030562, Výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20. 4. 2016 uviedol, že

ho považuje za nedôvodný neopodstatnený a nepodložený, vychádzajúci z neúplných a zavádzajúcich
informácií. Návrh je vo viacerých častiach navyše nezrozumiteľný a zmätočný, nárok uplatňovaný
žalobcom je navyše už aj premlčaný. Z návrhu ani z priložených listinných dôkazov nie sú zrejmé
základné skutočnosti, ktoré by mali osvedčovať dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody,
teda, kde a kedy (v akom období ) malo dôjsť k údajnému neoprávnenému odberu elektriny a že

neoprávneným odberateľom elektriny je žalovaný. V žalobcom priloženej kópii Protokolu o zistení
neoprávneného odberu z 3. marca 2014 nie je ako (neoprávnený) odberateľ uvedený žalovaný, ale
iná osoba. V protokole navyše absentuje údaj o svedkovi, ako aj podpis svedka, ktorým by nestranný
svedok potvrdil správnosť informácií uvedených v Protokole. Žalobca v návrhu neuvádza, čo sa snaží
priloženými štyrmi doručenkami k návrhu preukázať. Žalobca totiž v návrhu vôbec neuviedol, doručenie

akých zásielok a s akým obsahom týmto dôkazom preukazuje, pričom opäť značne zmätočne vyznieva
obsah prvej doručenky, ktorá potvrdzuje, že zásielka bola adresovaná a doručená inej osobe ako
žalovanému. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek a kdekoľvek neoprávnene odoberal elektrinu a tým
spôsobil žalobcovi škodu. Ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny, nespôsobil ju žalovaný a preto v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalovaný nie je povinný žalobcovi
uhradiť vzniknutú škodu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 348,83 eur s príslušenstvom, ktorý vznikol

v období od 10. 7. 2012 do 3. 3. 2014 na odbernom mieste číslo 4607095702, Námestie Martina
Benku, 811 07 Bratislava, s výrobným číslom elektromera 452724, ako to vyplýva z Protokolu a Výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (priložené k návrhu). Na predmetnom odbernom
mieste bol zistený dňa 3. 3. 2014 neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalobca vyfakturoval
Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny - faktúra číslo 9914030562

splatná dňa 5. 11. 2015. Fotografická dokumentácia zo dňa 3. 3. 2014 predložená žalobcom preukazuje
kontrolu odberného miesta, pričom na snímkach je viditeľné, kde sa dotknutý elektromer nachádza,
výrobné číslo elektromera, rovnako ako aj stav číselníka, na základe, ktorého bolo určené množstvo
odobratej elektriny a výška škody. Žalobcovi preukázateľne vznikla škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny a v súlade s ustanoveniami platnej právnej úpravy v čase podania návrhu bola

zodpovedná osoba riadne identifikovaná. Žalobca predložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, a to riadne a včas. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, má žalobca
za preukázané, že návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej lehoty v súlade s ustanovením § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný ako poškodený sa

dozvedel o vzniku škody pri kontrole odberného miesta dňa 3.3.2014, pri ktorej bol spísaný Protokol o
zistení neoprávneného odberu. O osobe zodpovednej za spôsobenú škodu sa žalobca dozvedel počas
reklamácie na základe vyjadrenia k výzve na úhradu škody zo dňa 9.5.2014 a doručeného žalobcovi
dňa 14.5.2014 JUDr. Martinom Buzingerom, PhD., na základe ktorého mal žalobca za preukázané,
že osobou zodpovednou za neoprávnený odber podľa Zákona o energetike je práve žalovaný. V

dôsledku uvedeného začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba až od 14.5.2014 po splnení
druhej kumulatívnej podmienky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa vyššie uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda odo dňa zistenia zodpovedného subjektu. Návrh bol
podaný dňa 19.2.2016, teda pred uplynutím uvedenej lehoty. Žalobca čiastočne uznal reklamáciužalovaného, keď žalovaný od uvedeného dátumu vzniku neoprávneného odberu, až do 10.7.2012
nemal prístup k nehnuteľnosti, v ktorej vznikol neoprávnený odber, v dôsledku čoho si žalovaný v
tomto konaní uplatňuje nárok až od dňa 10.7.2012. Žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platnej

zmluvy o dodávke elektriny, čím porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 1
písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj „Zákon o energetike“). Žalobca poukázal
aj na ustanovenie § 46 ods. 2 prvej vety Zákona o energetike. Poukázal ďalej na skutočnosť, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie sa posudzuje podľa
zákona o energetike, ktorý je vo vzťahu zodpovednosti za škodu lex specialis k Občianskemu a

Obchodnému zákonníku, pričom zodpovednosť za neoprávnený odber je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť a to bez možnosti liberácie. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu tak, že protiprávne
využívaldistribučnúsústavuprevádzkovanúžalobcom,čímspôsobilstratyvdistribučnejsústave,pričom
žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby
a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi.
V dôsledku neoprávneného odberu žalobca vynaložil náklady na zisťovanie neoprávneného odberu,

ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) nakupuje
elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. K
rozdielnosti údajov uvedených v protokole a doručenkách priložených k návrhu došlo v dôsledku už
zmieneného reklamačného konania. Pri kontrole odberného miesta zamestnanci žalobcu uviedli v
protokole ako odberateľa JUDr. Buzingera, pričom na základe Vyjadrenia k výzve na úhradu škody

zo dňa 9.5.2014 vyplynulo, že vlastníkom bytu a odberateľom elektriny je žalovaný, v dôsledku čoho
žalobca stornoval pôvodnú výzvu na úhradu škody, uznal za zodpovednú osobu vlastníka nehnuteľnosti,
žalovaného a vystavil novú výzvu na úhradu škody. Z toho dôvodu bola adresovaná právnemu
zástupcovi žalovaného prvá z doručeniek priložených k návrhu, ktorá preukazovala doručenie výzvy
na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 31.3.2014. Doručenky priložené

žalobcom k návrhu smerujú k preukázaniu doručenia listín, predovšetkým výziev na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovanému. Žalobca poukázal ďalej na to, že právny
poriadok nestanovuje povinnosť prítomnosti odberateľa, prípadne svedka pri kontrole odberného miesta
a neustanovuje tak ani prevádzkový poriadok žalobcu zo dňa 9.9.2014, a to z ohľadom na skutočnosť,
že často nie je odberateľ, prípadne svedok, prítomný v mieste kontroly. Takéto ustanovenie by

marilo možnosť kontroly v plánovanom čase. Žalovaný v podanom odpore (ide o vyjadrenie) žiadnym
spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený v tomto konaní, pričom by svoje
tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi, čím by uniesol dôkazné bremeno.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom vyjadrení z 20.4.2016.

Žalovanýpopiera,žebyneoprávneneodobralelektrinuvbytečísloXXnaNámestíMartinaBenkuč.XXv
Bratislave a tým spôsobil škodu žalobcovi. Ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny, nespôsobil ju žalovaný, ale predchádzajúce spoluvlastníčky bytu a preto žalovaný
nie je povinný žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu v zmysle § 46 ods. 2 zákona číslo 251/2012 Z.z.
o energetike. Žalovaný poukázal na výzvu z 3.5.2014, z obsahu ktorej a jej príloh - výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a protokolu o zistení neoprávneného odberu, je zrejmé,
že žalobca si pôvodne uplatňoval náhradu škody za neoprávnený odber energie za obdobie od 5. marca
2011 do 3. marca 2014 v celkovej sume 739,59 eur. Žalovaný ako nový vlastník predmetného bytu
objektívne nemohol neoprávnene odoberať v danom byte elektrickú energiu, keďže do júla 2012 do
tohto bytu preukázateľne nemal prístup a od uvedeného dňa až do marca 2014 nebol predmetný byt

užívaný. Ak teda v uvedenom byte došlo k neoprávnenému odberu elektriny, muselo sa tak stať v období
pred 10. júlom 2012, t.j. predtým, ako bol byt sprístupnený žalovanému. Žalobca na základe uvedeného
vyjadrenia právnemu zástupcovi listom z 28.5.2014 oznámil, že podanie považuje za opodstatnené a
predmetnú výzvu stornoval. Z výzvy žalobcu z 3. mája 2014 je zrejmé, že k neoprávnenému odberu
elektrickej energie v predmetom byte malo dochádzať už od marca 2011, teda približne 16 mesiacov

predtým, než žalovaný získal prístup do bytu. Na základe uvedených skutočností sa teda javí ako vysoko
pravdepodobné, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie v predmetnom byte došlo v čase,
keď ho užívali predchádzajúce spoluvlastníčky, teda pred 10. júlom 2012. Žalobca neposkytol doklady,
ktorými by hodnoverne preukázal, že v čase medzi 10. júlom 2012 a 3. marcom 2014 bola v predmetnom
byte odoberaná elektrická energia. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že v rozhodnom období od

10.júla 2012 do 3.marca 2014 došlo v predmetnom byte k neoprávnenému odberu elektrickej energie.

6. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil výzvu na úhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny z 3.5.2014, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberomelektriny z 3. marca 2014, protokol o zistení neoprávneného odberu z 3.3.2014, vyjadrenie k výzve
na úhradu škody z 9.5.2014, list z 28.5.2014, žiadosť o zaslanie podkladov z 28. 8. 2014, e-mailovú
komunikáciu medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom z 1. - 17. októbra 2014.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení z 18.4.2018 uviedol, že je pravdou, že pôvodný výpočet škody
bol za obdobie od 5.3.2011 do 3.3.2014, avšak právny zástupca žalovaného listom zo dňa 9.5.2014
žalobcu informoval, že jeho klient mal od bytu prístup práve až od 10.7.2012 a do marca 2014 nemal
byť tento byt užívaný. Na základe uvedených skutočností pristúpil žalobca k stornovaniu predošlého

výpočtu a vykonal nový výpočet škody, kde zmenil trvanie neoprávneného odberu a to od 10.7.2012
( odkedy mal k nehnuteľnosti prístup žalovaný) do 3.3.2014 (deň vykonania kontroly neoprávneného
odberu).Nakoľkovšakstavelektromerak10.7.2012nemalžalobcakdispozícii, vychádzalznajbližšieho
zisteného stavu elektromera, a to zo dňa 15.8.2012, kedy bol stav na elektromere 1375 kWh. Je teda
logické sa domnievať, že ku dňu 10.7.2012 bol stav elektromera rovnaký, ak nie dokonca nižší (a teda
výsledná spotreba za trvanie neoprávneného odberu by bola vyššia), avšak táto skutočnosť by bola

žalovanému len na prospech. Nakoľko v dobe zistenia neoprávneného odberu (3.3.2014) bol stav na
elektromere 1817 kWh (čo vyplýva z fotodokumentácie), tak celková spotreba počas neoprávneného
odberu bola vo výške 442 kWh (1817 - 1375).O tejto informácii bol právny zástupca žalovaného
informovaný počas predžalobných rokovaní so žalobcom prostredníctvom emailovej komunikácie. Je
preukázané, že spotreba elektrickej energie počas obdobia od 10.7.2012 do 3. 3. 2014 bola najmenej

vo výške 442 kWh (s prihliadnutím na to, že sa vychádzalo zo stavu elektromera až od 15. 8. 2012,, čo
je však žalovanému len a len na prospech). Priemerná denná spotreba elektriny počas tohto obdobia
predstavuje 0,73 kWh/deň, čo predstavuje veľmi nízku spotrebu elektriny, z čoho je možné vyvodiť
záver, že predmetná nehnuteľnosť v tomto období nebola využívaná bežným spôsobom, nakoľko v
takom prípade býva spotreba elektriny niekoľkonásobne vyššia, avšak nejaká spotreba elektriny predsa

len využívaná bola. Žalobca na svoje skutkové tvrdenia predložil printscreen z výstupu z elektronického
systému SAP žalobcu ohľadom stavu elektromera, e-mailovú komunikáciu. Z vyjadrenia žalobcu z
2.7.2018 vyplýva výpočet škody. Žalobca uviedol, že objem neoprávnene spotrebovanej elektriny v čase
neoprávneného odberu, 442 kWh žalobca vynásobil jednotlivými cenami určenými v tom čase platných
Rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v zmysle vyhl. Ministerstva hospodárstva SR

č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny (ďalej len „vyhláška“) a ich súčet predstavuje sumu v celkovej výške 304,10 eur. K výške škody
boli následne pripočítané náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa
ustanovenia § 1 ods.7 vyhlášky, ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu predstavovali sumu 36,64
eur, vychádzajúc z v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie ako aj DPH z nakúpenej ceny elektriny

v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty 8,09 eur. Celková
výška škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného
tak predstavuje sumu 348,83 eur (304,10 eur + 36,64 eur + 8,09 eur = 348,83 eur). Žalobca predložil
cenové rozhodnutia URSO platné pre rok 2012 a pre rok 2013, Detail pre výpočet škody, Oznámenia
o zvýšení efektívnej sadzby, Príkaz výkonného riaditeľa č. D5.18 Cenník služieb distribúcie elektriny

Západoslovenská distribučná, a.s..

8. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, pretože bol riadne a včas predvolaný a nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že žaloba je zjavne nedôvodná a neopodstatnená a že žalobca svoje skutkové
tvrdenia nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Žalovaný má zato, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno a žaloba by mala byť preto zamietnutá. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k
neoprávnenému odberu elektriny na predmetnom odbernom mieste a už vôbec nepreukázal, že tento

neoprávnený odber, ak k nemu vôbec došlo, spôsobil žalovaný. Toto sú dve podstatné skutočnosti,
ktoré sú právne významné pre toto konanie. Žalovaný opakovane uviedol, nielen v tomto konaní, ale
už aj v komunikácii so žalobcom pred začiatkom konania, čo je dokladované v listinných dôkazoch
založených v tomto súdnom spise, že v rozhodnom čase, teda od 10. júla 2012 do 3. marca 2014
uvedený byt neužíval, ani ho nedal do užívania inej osobe a preto nemôže byť v zmysle § 46 ods.

2 Zákona o energetike zodpovedný za údajný neoprávnený odber elektriny. Ak došlo v uvedenom
byte k neoprávnenému odberu, čo žalobca doteraz nepreukázal, došlo k nemu pred 10. júlom 2012,
keď byt užívali predchádzajúce spoluvlastníčky. V tejto súvislosti opakovane poukázal na vyjadrenie
žalobcu z 3. mája 2014, že žalobca evidoval neoprávnený odber elektriny v uvedenom byte minimálneod marca 2011, čiže viac ako 16 mesiacov pred tým, ako žalovaný získal prístup do uvedeného
bytu. Žalobca uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré mu boli prednesené opakovane, nielen v
tomto súdnom konaní, ale aj pred jeho začatím, výslovne nikdy nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 CSP

skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Z uvedeného
teda vyplýva, že skutočnosť, resp. skutkové tvrdenie, že žalovaný objektívne nemohol spôsobiť údajný
neoprávnenýodberelektrinyvpredmetnombyte,jevzhľadomnauvedenénespornáskutočnosť.Vysoko
pravdepodobné vzhľadom na skutkový stav sa javí, že ak vôbec došlo k neoprávnenému odberu
v predmetnom byte, tak k nemu došlo pred 10. júlom 2012. V súvislosti z uvedených skutkových

tvrdení žalovaného, že v uvedenom období predmetný byt neužíval, keďže tento byt nebol v stave
spôsobilom na užívanie, poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov SR aj ČR podporne, týkajúcu sa tzv.
negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého
účastníka je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho
sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. K tomuto poukazuje aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010

z 21.3.2010 a podporne aj nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS22/10 z 19.4.2010. Žalovaný poukázal na emailovú
komunikáciu medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom, ktorá je súčasťou súdneho spisu, z
ktorej vyplýva, že žiadal, aby žalobca hodnoverným spôsobom preukázal stav elektromera v období od
15.8.2012 do 3.3.2014. žalobca na základe týchto výziev poskytol žalovanému protokol z 3.3.2014, z
ktorého však vyplýva iba údajný stav elektromera k tomuto dátumu. Tento protokol nijakým spôsobom

nepreukazuje, že došlo v danom byte k neoprávnenému odberu elektriny a ani nepreukazuje, že ak
teda došlo k neoprávnenému odberu elektriny, tak k nemu došlo v čase od 10.7.2012 do 3.3.2014.
Tento protokol je podpísaný iba zamestnancom žalobcu, napriek tomu, že protokol obsahuje kolónku pre
svedka, kde by malo byť uvedené meno a podpis svedka dosvedčujúceho údaje uvedené v protokole.
Ešte menej hodnoverné sa javí tvrdenie žalobcu, že dňa 15.8.2012 vykonal odpočet na uvedenom

odbernom mieste, čo napriek výzve žalovaného nedokladoval žiadnym protokolom, pričom v emaile
zo 17.10.2014 žalobca uvádza, že protokol z 15.8.2012 neexistuje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu
o uskutočnených odpočtoch v danom byte, majú iba formu interného záznamu žalobcu, nie sú
potvrdené žiadnou nestrannou osobou a teda takéto údaje nemožno považovať za hodnoverný dôkaz.
Vzhľadom na princíp rovnosti účastníkov konania má za to, že takýto interný záznam žalobcu má

podobnú hodnotu, ako záznam akejkoľvek osoby, alebo účastníka v osobnom zápisníku, diári, pričom
z takéhoto záznamu žiadny záväzok nevyplýva, a ani nemôže. Podľa tvrdení žalobcu v predmetnom
byte dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny minimálne od marca 2011, pričom napriek tejto
skutočnosti, žalobca hoci o tejto skutočnosti musel vedieť, počas obdobia niekoľkých rokov zistenia tejto
skutočnosti, nevykonal žiadne štandardné úkony, ktoré by viedli k eliminácii údajnej škody, ktorá mu z

titulu neoprávneného odberu elektriny vznikala. Žalovaný uviedol, že byt získal v exekučnom konaní,
pričom pôvodné vlastníčky mu odmietli sprístupniť byt. Byt nebol spôsobilý na bývanie, pretože sa v
ňom nachádzali rôzne veci, nábytok, šatstvo. Žalovaný byt neužíval do marca 2014, kedy sa rozhodol
zrekonštruovať predmetný byt a uzatvoril aj zmluvu so žalobcom a so ZSE Energia, a. s.. Z dôvodu,
že byt nebol žalovaným užívaný do konca marca, príp. apríla 2014, nemohlo dochádzať zo strany

žalovaného k spotrebe elektriny. Výpočet predložený žalobcom iba ukazuje výpočet údajnej ujmy, ktorá
bola žalobcovi spôsobená, ale táto ujma, ak vôbec bola spôsobená, bola spôsobená predchádzajúcimi
spoluvlastníčkami a užívateľkami tohto bytu. Žalovaný sa domnieva, že táto ujma, ktorá mala údajne
vzniknúť žalobcovi, nemusela byť ani spôsobená neoprávneným odberom, kedy žalovaný predpokladá,
že spoluvlastníčky mali so žalobcom zmluvný vzťah, keďže spoluvlastníčkami uvedeného bytu boli

od roku 2000 a teda údajný nedoplatok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní mohol logicky vzniknúť
zo zmluvného vzťahu medzi ním a bývalými spoluvlastníčkami tohto bytu, čomu nasvedčujú viaceré
skutkové okolnosti, najmä to, že k úhradám za elektrinu, podľa vyjadrenia žalobcu, nedochádzalo
minimálne od marca 2011. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný výpočet údajne spôsobenej ujmy,
ktorý žalobca predložil svojim podaním z 2.7.2018 za právne bezvýznamný pre toto súdne konanie,

resp. takýto výpočet je predčasný, keďže žalobca musel v prvom rade preukázať, či vôbec došlo k
neoprávnenému odberu a že tento neoprávnený odber spôsobil žalovaný. Až následne by mal žalobca
preukázať, že je v príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym konaním žalovaného došlo na jeho strane
k ujme, čo doteraz žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by
takéto skutkové tvrdenia preukázali.

10. Súd sa oboznámil s predloženými listinami a na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav:11. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a v zmysle § 40 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z. z. je
oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta.

12. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, číslo záznamu 002816
vyplýva, že na odbernom mieste číslo 4607095702 na adrese odberného miesta Nám. Martina Benku
XX, Bratislava, na elektromere s výrobným číslom 452724 bol zistený stav číselníka VT 1817, bol zistený
neoprávnený odber elektrickej energie. Ako odberateľ je uvedený JUDr. Martin Buzinger, Sekurisova
16,BA. Overovacie plomby elektromera boli neporušené, plomby bytu svorkovnice elektromera boli

neporušené. Pri popise neoprávneného odberu sa konštatuje, že vznikol neoprávnený odber elektrickej
energie. Odberné miesto pripojené bez platne uzavretej zmluvy. Spotreba na odbernom mieste bola
elektromerom zaregistrovaná. Odberateľ nebol v čase kontroly prítomný. Kópia protokolu zanechaná
v elektromerovom rozvádzači za elektromerom. Neoprávnený odber bol zistený 3.3.2014. Protokol
obsahuje dva podpisy a osobné čísla. Predtlačené potvrdenie svedka nie je podpísané a z protokolu
nevyplýva, že by bol účastný pri zisteniach uvedených v protokole svedok.

13. Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 31. 3. 2014 vyplýva,
že žalobca oznamuje JUDr. Martinovi Buzingerovi, PhD., že dňa 3. 3. 2014 v mieste odberu elektriny
na adrese Nám. Benku Martina XX, 811 07 Bratislava, číslo odmerného miesta 4607095702 zistil
neoprávnený odber elektriny podľa zákona § 46 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorým spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 739,59 eura. Žalobca poukázal na
Protokol o zistení neoprávneného odberu číslo 002816 a na Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny číslo 9914030562. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že
3.3.2014 bol zistený neoprávnený odber. Trvanie odberu od 5.3.2011 do 3.3.2014. Počet dní 1095.

Denná spotreba 1,260 kWh, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 1379,999
kWh, 677,92 eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 36,64 eur, DPH z nákupnej
ceny elektriny 25,03 eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny 739,59 eur. Z
predloženej fotodokumentácie vyplýva stavu elektromera 1817 kWH.

14. Z vyjadrenia BUZINGER & PARTNERS s. r. o. z 9.5.2014 k výzve žalobcu na úhradu škody,
adresovanej žalobcovi vyplýva, že JUDr. Martin Buzinger, PhD. ako advokát poskytoval právne
služby žalovanému, súčasnému vlastníkovi bytu číslo XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na
námestí Martina Benku XX, ktorý uvedený byt získal v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava 1. Keďže pôvodné spoluvlastníčky predmetného bytu K.. D. E. a F.. S. P. - odmietli

novému vlastníkovi uvedený byt dobrovoľne sprístupniť, dňa 10. júla 2012 bol novému vlastníkovi byt
sprístupnený jeho núteným otvorením prostredníctvom zamestnanca kľúčovej služby za prítomnosti
súdneho exekútora a príslušníkov policajného zboru SR. Od toho času boli bývalé spoluvlastníčky bytu
viackrát vyzývané na vypratanie bytu, aby ho nový vlastník mohol začať užívať. Napriek opakovaným
výzvam pôvodnej vlastníčky predmetný byt dodnes nevypratali. Z uvedených dôvodov nový vlastník

nemohol pristúpiť k realizácii svojho užívacieho práva k bytu. V marci 2014 sa nový vlastník bytu
rozhodol byt zrekonštruovať, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu uzatvoril so žalobcom
zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej siete a ZSE Energia, a.s. uzatvoril zmluvu o
dodávkeelektriny,nazáklade,ktorejnovývlastníkbytuuhrádzaZSEEnergia,a.s.dohodnutépravidelné
preddavkové mesačné platby za dodávku elektriny do uvedeného bytu.

15. Žalobca listom z 28. 5. 2014 oznámil BUZINGER & PARTNERS s. r. o., JUDr. Martinovi Buzingerovi,
PhD., že jeho podanie zo 14.5.2014 žalobca prešetril, považuje ho za opodstatnené a na základe
skutočností ním uvedených v podaní, výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny vystavenú na jeho meno stornoval.

16. Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo 6.10.2015 vyplýva, že
žalobca oznamuje žalovanému, že dňa 3. 3. 2014 v mieste odberu elektriny na adrese Nám. Benku
Martina XX 811 07 Bratislava, číslo odmerného miesta 4607095702 zistil neoprávnený odber elektriny
podľa zákona § 46 zák. č. 251 2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorým žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 348,83 eur. Žalobca poukázal na Protokol
o zistení neoprávneného odberu číslo 002816 a na Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny číslo 9914030562. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zák.
č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že 3.3.2014 bolzistený neoprávnený odber. Trvanie odberu od 10.7.2011 do 3.3.2014. Počet dní 602. Denná spotreba
0,730 kWh, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 442 kWh, 304,10 eur.
Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny 8,09

eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny 348,83 eur. Použitá sadzba NO/MOO
2013:VT:0,152422 2014 VT:0,121800 2013 VT:0,152342 2012 VT:0,166394 2013 VT:0,156202.

17. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu BUZINGER & PARTNERS s. r. o., vo vyjadrení
z 26.6.2014 k výzve žalobcu z 26.5.2014 na úhradu škody, poukázal na to, že právny zástupca

žalovaného listom z 9. 5. 2014 sa už vyjadril k obdobnej výzve žalobcu z 31. 3. 2014. V uvedenom
vyjadrení okrem iného uviedol, že žalovaný ako nový vlastník predmetného bytu objektívne nemohol
neoprávnene odoberať v uvedenom byte elektrinu, pretože do 10. 7. 2002 do tohto bytu preukázateľne
nemal prístup a od uvedeného dňa až do marca 2014 nebol predmetný byt užívaný. Ak teda v uvedenom
byte došlo k neoprávnenému odberu elektriny, muselo sa tak stať v októbri pred 10.7.2012 t. j. pred tým,
ako bol byt sprístupnený novému vlastníkovi.

18. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu BUZINGER & PARTNERS s. r. o., v žiadosti o
zaslanie podkladov z 28.8.2014 obrátil sa na žalobcu vo veci údajného neoprávneného odberu elektriny
vuvedenombyte.Žalovanýpožiadalžalobcuozaslaniekópiepodkladov,zktorýchvychádzalprivýpočte
údajne vzniknutej škody s poukazom na stanovisko žalobcu 29. 7. 2014, v ktorom žalobca uvádzal,

že podľa kontroly stavu elektromera bola zaregistrovaná spotreba elektriny v tomto byte v období od
15.augusta 2018 (periodický odpočet) do 3. 3. 2014 v hodnote 442 kWh, čím mala žalobcovi vzniknúť
škoda v sume 350,03 eur.

19. Z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom vyplýva, že žalobca

1.10.2014 listom 9.9.2014 oznámil a zaslal vyjadrenie k reklamácii, že reklamáciu považuje za
nepodstatnú. Poukazuje okrem iného na to, že kópia protokolu o stave elektromera z 15.augusta 2012 k
listu predložená nebola. Žiadal o zaslanie kópie protokolu z 15.8.2012. Žalobca odpovedal 17.10.2014,
že zaslal správny protokol z 3.3.2014, vystavený v termíne, kedy bol, neoprávnený odber zistený a že z
15.augusta 2012 protokol neexistuje. 20.10.2014 žalobca oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že

všetky údaje o vykonaných odpočtoch sú zapísané v zákazníckom systéme žalobcu. V tomto prípade je
odpočet zapísaný s druhom odpočtu 01, čo znamená, že odpočet vykonal odpočtár. Stav elektromera
číslo 452724, z termínu 15.8.2012 dokazuje aj databáza z odpočtovej centrály, do ktorej nie je možno
vykonávať zmeny a odpočty sú uložené ako prišli od odpočtára.

20. Cenník služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s.. obsahuje položku zahrňujúcu
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny podľa § 1 ods.7 vyhl. č. 292/2011 Z. z..

21. Z výstupu z elektronického systému SAP žalobcu ohľadne stavu elektromera na odbernom mieste
č. 4607095702 vyplývajú okrem iného odpočty za obdobie od 6.6.2010 do 14.3.2014, dátum odpočtu,

odčítaný stav kWh nasledovne: 6.6.2010 437, 11.2.2011 732, 15.8.2011 951, 13.2.2011 1153, 15.8.2012
1375, 11.2.2013 1535, 10.2.2014 1815, 14.3.2014 1817.

22.Zdetailuprevýpočetškodyvyplývajúúdajeprevýpočetškody,pričomúdajesúuvedenézajednotlivé
obdobiaod10.7.2012do31.12.2012,od1.1.2013do14.4.2013,od15.4.2013do30.6.2013,od1.7.2013

do 31.12.2013, od 1.1.2014 do 3.3.2014. Za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 je celková suma škody
vyčíslená304,10eur.Nákladyspojenésozistenímneoprávnenéhoodberusú36,64eur.DPHznákupnej
ceny elektriny činí 8,09 eur podľa § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z..

23. Podľa § 40 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z. z., výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny

je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel
vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi
elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

24. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod d) zák. č. 356/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012,
neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.25. Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 356/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012, pri neoprávnenom
odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.

26. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a)bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

27. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa § 95 ods. 1 písm. i).

28. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa

odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

29. Podľa § 2 vyhl. č. 292/2012 Z. z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto
hodnôt:
a)jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b)najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 3 vyhl. č. 292/2012 Z. z, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke

elektrinyalebozmluvuodistribúciiaprístupedodistribučnejsústavy,kuškodeurčenejpodľaodseku1sa
pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty
hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty
tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu

elektriny.

31. Podľa § 4 vyhl. č. 292/2012 Z. z , celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná
spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

32. Podľa § 5 vyhl. č. 292/2012 Z. z., denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, žea)menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b)na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,

c)za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

33. Podľa § 6 vyhl. č. 292/2012 Z. z ,denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta

tak, že ak
a)je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,

b)nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola

zistená denná doba využitia dlhšia.

34. Podľa § 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z , k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné
náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu
elektriny.

35. Podľa § 100 ods. 1 O. z., ,právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
36. Podľa § 100 ods. 2 vety prvej O. z,, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva.

37. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 106 ods. 1 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa § 106 ods. 3 O. z., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny za
obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 treba posudzovať podľa ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 zákona č.
656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012 a od 1.9.2012 podľa ustanovenia § 46 ods.1,2

zák. č. 251/2012 Z. z.. Zák. č. 251/2012 Z. z. je, a tiež zák. č. 654/2004 Z. z. v čase jeho účinnosti
bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ktorý taxatívnym spôsobom vymenúva
v citovaných zákonných ustanoveniach prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj
prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny (§ 39 ods.1 zák.č.656/2004 Z. z.), aj
prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny (§ 46 ods.

1 zák. č. 251/2012 Z. z.).

41. Predmetom konania je náhrada škody za neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste
č.4607095702, ku ktorému malo dôjsť podľa žalobcu neoprávneným odberom elektriny zo strany
žalovaného v období od 10.7.2012 do 3.3.2014, pričom celková spotreba elektriny za uvedené obdobie

vyčíslená žalobcom predstavovala 442 KWh a v peňažnom vyjadrení 304,10 eur, za dobu celkovo 602
dní. Súčasťou náhrady škody sú náklady na DPH 8,09 eur (vypočítané zo základu 48,52 eur), náklady
spojené so zistením neoprávneného odberu elektriny 36,64 eur. Celkove uplatnená náhrada škody z
dôvodu neoprávneného odberu bola uplatnená žalobcom voči žalovanému vo výške 348,83 eur.42. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany popieral dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu proti
žalovanému, popieral, že by žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu v byte č. 57 na Námestí Martina

Benku XX v Bratislave a tým spôsobil žalobcovi škodu. S poukazom na zákonnú úpravu vymedzenia
subjektupovinnéhonanáhraduškodyprineoprávnenomodbere,povinnýmnanáhraduškodyjesubjekt,
ktorý elektrinu odoberal, pričom týmto subjektom môže byť, ale aj nemusí byť vlastník nehnuteľnosti.

43. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, o tom, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú

energiu v byte č. XX na Námestí Martina Benku v Bratislave a že tým spôsobil škodu žalobcovi.
Uviedol, že ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny, nespôsobil
ju žalovaný, ale predchádzajúce spoluvlastníčky bytu a nevznikla mu preto povinnosť nahradiť žalobcovi
vzniknutú škodu. Poukázal aj na to, že žalobca pôvodne si uplatňoval náhradu škody za neoprávnený
odber elektriny za obdobie od 5.3.2011 do 3. marca 2014, pričom výzvu na náhradu škody adresoval
JUDr. Martinovi Buzingerovi, PhD.. Žalovaný poukazoval na vyjadrenie k výzve na úhradu škody, v ktorej

okrem iného uviedol, že ako nový vlastník predmetného bytu nemohol neoprávnene odoberať v danom
byte elektrickú energiu, keď do tohto bytu preukázateľne nemal prístup do 10.7.2012 a od uvedeného
dňa až do marca 2014 nebol byt užívaný. K neoprávnenému odberu malo vzhľadom na výzvu žalobcu z
3.5.2014 dochádzať už od marca 2011, teda približne 16 mesiacov predtým ako žalovaný získal prístup
do bytu. Na základe uvedených skutočností sa podľa žalovaného javí ako vysoko pravdepodobné,

že k neoprávnenému odberu elektrickej energie v predmetnom byte došlo v čase, keď ho užívali
predchádzajúce spoluvlastníčky. Žalovaný poukazoval na obsah svojho vyjadrenia k výzve na úhradu
škody, v ktorej žalobcovi zdôvodnil bližšie, že napriek opakovaným výzvam pôvodné spoluvlastníčky byt
nevypratali a žalovaný nemohol pristúpiť k realizácii svojho užívacieho práva. Skutkové tvrdenia žalobcu
o tom, že žalovaný odoberal elektrinu v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 žalovaný poprel a uviedol

vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré sa ho týkajú. Súd tak považuje tvrdenia strán týkajúce
sa odberu elektriny žalovaným v predmetnom období za sporné v zmysle § 151 ods.2 CSP.

44. I keď zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik
zodpovednosti žalovaného je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že žalovaný je subjektom, ktorý

odoberal elektrinu, že ju žalovaný odoberal neoprávnene a že žalobcovi vznikla v súvislosti s
neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného škoda. Len samotná skutočnosť, že žalovaný
získal prístup do bytu 10.7.2012 neodôvodňuje záver, že elektrickú energiu žalovaný odvtedy do
3.3.2014 aj odoberal, keďže uvádzal, že byt nemal možnosť v uvedenom období užívať, keď
predchádzajúce spoluvlastníčky predmetný byt nevypratali. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-

ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalovaného preto nemožno
požadovať, aby preukazoval, že predmetný byt v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 neužíval.

45. Žalobca preukázal, že dňa 3.3.2014 bol stav číselníka elektromera na odbernom mieste č.
4607095702, 1817 kWh, čo vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o
energetike, v ktorom je tento údaj uvedený a potvrdený podpismi pracovníkov žalobcu. Žalobca pripojil
aj fotodokumentáciu obsahujúcu stav elektromera. Súd považuje údaje o stave číselníka elektromera
za preukázané, i keď protokol nie je podpísaný treťou osobou. Za postačujúce súd považuje, že údaj je

uvedený a potvrdený podpismi pracovníkov žalobcu. Žalobca však nepreukázal podobným relevantným
dôkazom - protokolom, dokladom o odpočte elektromera, stav elektromera ku dňu 10.7.2012 a ani ku
dňu 15.8.2012, a to napriek tomu, že stav elektromera ku dňu 15.8.2012 vzal žalobca ako počiatočný
stav pri vyčíslení spotreby elektrickej energie za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014. Iný stav číselníka
elektromeru za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014, než bol zaznamenaný v Protokole z 3.3.2014,

žalobca hodnoverne nepreukázal. Žalobca predložil len výstup elektronického systému SAP ohľadne
odpočtov elektromera, ktorý súd nepovažuje za dostatočný dôkaz na preukázanie toho, že došlo k
zisteniu spotreby elektrickej energie v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 a vo výške 442 kWh. Ide len
o interný záznam žalobcu, z ktorého nevyplýva, že odpočty elektromeru boli skutočne v uvedené dni aj
vykonané a že nimi bol zistený stav číselníka elektromeru, ako je v ňom uvedené. Vzhľadom na to, že

žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že elektrinu v predmetnom období odoberal a poukazoval
na to, že byt v uvedenom období neužíval, keďže byt predchádzajúce spoluvlastníčky nevypratali, súd
nepovažuje predložený výstup elektronického systému za hodnoverný, presvedčivý a dostatočný dôkaz
na preukázanie odberu elektriny žalovaným v predmetnom období. Súd poukazuje aj na to, že žalobcauž od 3.marca 2011 evidoval neoprávnený odber elektriny na uvedenom odbernom mieste, t. j. ešte v
čase, keď žalovaný nemal prístup do bytu, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca nevykonal
žiadne úkony,, ktoré by viedli k eliminácii následkov ním uvádzaného neoprávneného odberu. Nie je

preto vylúčené, že k odberu elektriny mohlo dôjsť v období predchádzajúcom, keď žalovaný prístup k
bytu nemal, t.j. v období od 5.3.2011 do 9.7.2012.

46. Súd na základe vyššieuvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný v
období od 10.7.2012 do 3.3.2014 odoberal elektrinu a že zodpovedá za škodu uplatňovanú žalobcom

z titulu neoprávneného odberu elektriny v sume 348,83 eur. Nie je tak splnený jeden z predpokladov,
existencia neoprávneného odberu elektriny žalovaným, pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.
Žalobcovi preto nevznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil 348,83 eur. So zaplatením tejto sumy sa
žalovaný do omeškania nedostal, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania
zo sumy 348,83 eur vo výške 5,05 % ročne od 6.11.2015 do zaplatenia.

47. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania nároku uplatneného
žalobcom v podanej žalobe.

48. Súd posudzoval, či námietka premlčania zo strany žalovaného je dôvodne vznesená. S poukazom
na to, že predmetom konania je nárok žalobcu z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektriny

a zák. č. 251/2012 Z. z. neupravuje a ani zákon č. 656/2004 Z. z. neupravoval otázku premlčania,
súd námietku premlčania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ide o právny vzťah
zo zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi žalovaným ako fyzickou osobou,
nepodnikateľom.

49. Súd prihliadol pri posúdení dôvodnosti námietky premlčania na to, že k tvrdenému neoprávnenému
odberu elektriny v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 prichádzalo na dennej báze a teda aj škoda
za neoprávnený odber elektriny vznikala denne odobratím konkrétneho množstva elektrickej energie.
Žalobca vyčísľoval neoprávnený odber elektriny podľa počtu dní, čo vyplýva aj z Detailu pre výpočet
škody. Z Detailu pre výpočet škody aj z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

žalovaným vyplýva, že výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vyčíslená
žalobcom za dobu 602 dní za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014. Subjektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 začala plynúť od 15.5.2014,
t.j. od nasledujúceho dňa, keď sa žalobca dozvedel o žalovanom ako o osobe podľa neho zodpovednej
za neoprávnený odber elektriny za uvedené obdobie (dňa 14.5.2014 mu bolo doručené vyjadrenie

k výzve na úhradu škody z 9.5.2014 od BUZINGER & PARTNERS s.r.o., v ktorom sú uvedené
skutočnosti, na základe ktorých mal žalobca za preukázané, že žalovaný je osobou zodpovednou za
neoprávnený odber elektriny). Keďže škoda z titulu neoprávneného odberu elektriny vznikala denne,
odobratím konkrétneho množstva elektriny, potom nárok na náhradu škody titulom neoprávneného
odberu elektriny z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného je treba považovať za

čiastočne premlčaný, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 21.2.2013, keď
21.2.2016 uplynula trojročná objektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody za neoprávnený
odber, naposledy vzniknutý 21.2.2013, na súde. Nárok žalobcu sa nepremlčal, len pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom za obdobie od 22.2.2013 do 3.3.2014, nakoľko
nárok na náhradu škody za toto obdobie bol žalobcom uplatnený v dvojročnej subjektívnej premlčacej

dobe, ktorá začala plynúť 15.5.2014 a v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť
22.2.2013, pričom pokiaľ ide o tento nárok, ku dňu podania žaloby v tomto spore, t. j. ku dňu 22.2.2016
premlčacia subjektívna ani objektívna doba neuplynula.

50. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil podľa vyčíslenia v Detaile o škode za obdobie od

10.7.2012 do 31.12.2012 v celkovej sume 105,54 eur. Za obdobie od 1.1.2013 do 14.4.2013 si žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody podľa vyčíslenia v Detaile o škode v sume 50,29 eur, pričom išlo o
náhradu škody za 104 dní. Náhrada škody na jeden deň pripadá v sume 0,48 eur (50,29 eur : 104
= 0,4836 eur) a za obdobie od 1.1.2013 do 21.2.2013 pripadá v sume 24,96 eur (0,48 eur x 52 dní).
Celkove z dôvodu uplynutia premlčacej doby objektívnej, ktorá začala plynúť najneskôr 21.2.2013 a

uplynula 21.2.2016, žalobcovi nemožno priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nárok z
titulu premlčania nároku na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 21.2.2013 v sume 130,50 eur
(105,54 eur + 24,96 eur) a ani nárok na úrok z omeškania uplatnený z tejto sumy v rozsahu 5,05
% ročne od 6.11.2015 do zaplatenia. Nárok na náhradu škody vzniknutej z dôvodu neoprávnenéhoodberu,uplatnenývsume173,60eur(zosumycelkovej304,10eur),nároknauplatnenienákladov36,64
eur v súvislosti so zistením neoprávneného odberu (náklady vznikli 3.3.2014) sa nepremlčal, nakoľko
žalobca si nárok uplatnil v rámci subjektívnej premlčacej doby a v rámci aj objektívnej premlčacej doby,

ktorá ku dňu podania žaloby na súd žalobcovi neuplynula. Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti námietky
premlčania v časti nákladov na DPH vo výške 8,09 eur súd dôvodnosť námietky premlčania nemohol
posúdiť z dôvodu, že žalobca bližšie neuviedol z akých položiek pozostáva základ dane a sadzby DPH
vo výške 48,52 eur na základe údajov v Detaile pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. Je však zrejmé, že k premlčaniu časti nákladov na DPH nedošlo, pokiaľ pre základ dane a

sadzby DPH boli rozhodujúce údaje uvádzané žalobcom za obdobie od 22.2.2013. Bližšie námietku
premlčania, pokiaľ ide o tieto náklady na DPH nezdôvodnil ani žalovaný.

51. Súd na základe vyššieuvedeného žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal,
že žalovaný zodpovedá za vznik škody, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní. Súd
zamietol žalobu sčasti aj s poukazom na to, že časť nároku uplatneného žalobcom 130,50 eur nie je

možno priznať z dôvodu premlčania nároku v tejto časti.

52. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53.Žalovanýmalvkonaníúplnýprocesnýúspech,súdpretorozhodol,žežalovanýmánároknanáhradu

trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.