Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/368/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233845
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112233845.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: C. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Prešov, Nám. mieru 2, o zaplatenie 2.
750 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

konanie z a s t a v u j e ,

žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.10.2012 domáhal na žalovanom zaplatenia
2.750 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa k.ú. V., a to
parcely registra N. C. Č.. XXX a parcely registra N. C. Č.. XXX/X. V súvislosti s preložkou cesty č. II/545
Demjata - Raslavice bola trasa cesty vedená aj cez tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., a to
po parcelách č. XXX, XXX Q. XXX/X. Jeho právny predchodca sa domáhal vysporiadania vlastníctva
parciel zabraných na výstavbu cesty od roku 1991. Preto žalobou zo dňa 7.9.2009 si uplatnil nárok z

titulu náhrady za zabratie pozemku, keďže tam vzniklo vecné bremeno (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z. )
konanie o tejto žalobe bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C 187/2009.

Podaním doručeným súdu dňa 7.1.2015 žalobca zobral svoju žalobu v tomto konaní späť, nakoľko
spor vedený pod sp.zn. 10C 187/2009 bol ukončený rozsudkom zo dňa 17.10.2014. Súd rozhodol tak,
že žalovaného Prešovský samosprávny kraj zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.204 eur a tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2014. Vzhľadom na právnu úpravu v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z. bol pôvodný návrh v konaní vedenom pod sp.zn. 10C 187/2009 modifikovaný tak, že žalobca si
uplatnil aj zaplatenie náhrady na zriadenie vecného bremena, pričom súd vychádzal pri určení ceny
z desaťnásobku zistenej a ustálenej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ako bolo aj uplatňované v
žalobe zo dňa 15.10.2012 (v tomto konaní sp.zn. 12C 368/2012). Vo svojom návrhu poukázal na to, že
žalovaný toto akceptoval, a preto nebolo už dôvodné uplatňovať nárok samostatnou žalobou v tomto

konaní. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tieto si uplatnil podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p., čo odôvodnil tým, že žalovaný v konaní sp. zn. 10C 187/2009 od počiatku popieral uplatňovaný
nárok a rovnako aj v konaní sp.zn. 12C 368/2012 a preto z dôvodu opatrnosti pred premlčaním bol
nútený podať túto žalobu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 165 eur a za 9 úkonov právnej pomoci vo výške 871,15 eur.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.2.2015 a súhlasil so zastavením konania
a náhradu trov konania si neuplatnil. Pokiaľ však ide o uplatnené trovy konania zo strany žalobcuuviedol, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná predčasne, na čo niekoľkokrát poukazoval, nakoľko
v danej veci už na tunajšom súde pod sp.zn. 10C 187/2009 prebiehalo súdne konanie. Žalobca v
danom spore podal návrh na rozšírenie žaloby, ktorý bol adresovaný súdu, nie však žalovanému, z toho

dôvodu nemôže byť použité ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta, nakoľko správanie žalovaného nijako
neovplyvnilo späťvzatie návrhu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcovi rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 17.10.2014 pod sp.zn. 10C 187/2009 bola priznaná náhrada na zriadenie vecného
bremena, ktorá mala charakter jednorázovej odplaty a preto náhrada bola priznaná aj za parcely, ktoré
sú predmetom tohto sporu to znamená, že v zmysle ústavnoprávnej zásady ne bis in dem (nikdy 2 krát

v tej istej veci) by bolo toto konanie, aj tak zastavené. Na základe toho navrhol, aby súd vydal v súlade
s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatia, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie návrhu súd konanie podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania
podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre
správanie žalovaného.

V danej právnej veci však žalobca vzal žalobu späť, pretože sám žalobca rozšíril resp. zmenil žalobný

petit v konaní vedenom pod sp.zn. 10C 187/2009, ktorý bol uznesením zo dňa 26.9.2014, pripustený
na pojednávaní v prítomnosti účastníkov a žiadal priznať náhradu za zriadenie vecného bremena
za obdobie od septembra 2009, čo bolo rovnaké obdobie, ktoré bolo žalované v tomto konaní, to
predovšetkým vytvorilo prekážku pre ktorú nebolo možné pokračovať v tomto konaní pre konanie
žalobcu.

Žalobca ako „pán sporu“, mohol takto realizovať svoje právo od začiatku, čím by sa predišlo
nadbytočnému začatiu konania v tejto právnej veci (prípadne až po nepripustení zmeny žaloby vo veci
sp.zn. 10C 187/2009, podávať novú žalobu na ďalšie obdobie), na to práve žalovaný poukazoval už vo
svojom vyjadrení v žalobe.

Podľa judikatúry slovenských súdov, ktorá je uplatniteľná aj v tomto konaní, ak žalobca vezme žalobu
späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť trovy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010).
Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie
v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie uznesenie Najvyššieho súdu SR z

25.10.2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010.
Z týchto dôvodov má súd zato, že v danom prípade podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.
vzniklo právo na náhradu trov konania práve žalovanému, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil,
a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.