Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/390/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113203981.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. L., J.. XX. XX. XXXX, G.
I. H., H.Č. XX, o zaplatenie sumy 2.216,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Košice I č.k. 25C/150/2013-117 z 05. 05. 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zastavil konanie vo veci
samej, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 125,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s.
Košice do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176
778 ako vedľajšiemu účastníkovi do 30. 06. 2016 priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
v postavení vedľajšieho účastníka do 30. 06. 2016 rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

3. V danom prípade k zastaveniu konania došlo na základe procesného úkonu žalobcu, ktorý zobral

žalobu späť bez udania dôvodu, teda procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovaná a Združenie
naochranuobčanaspotrebiteľaHOOSakovedľajšíúčastníkdo30.06.2016majúnároknanáhradutrov
konania. Žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
keďže účelne bránilo postavenia a práva žalovanej ako spotrebiteľa. V priebehu konania uplatnilo voči
uplatnenému nároku námietku premlčania a označilo Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a ustanoveniami
spotrebiteľského práva, ktoré v skutočnosti sú v súlade s ustanoveniami OZ o ochrane spotrebiteľa, aj
ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa majúcimi vplyv na právne posúdenie veci.

4. Proti uzneseniu vo výroku o priznaní náhrady trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS (ďalejlenZdruženie)vzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodunesprávnehoprávneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).5. Vyčítal súdu, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania Združeniu sa súd nezaoberal
účelnosťou vynaložených trov právneho zastúpenia. Po citácii časti odôvodnení rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Mcdo/15/2014 a sp. zn. 6Mcdo/5/2013 vyslovil názor, že právne zastúpenie Združenia

v predmetnom konaní bolo nadbytočné, účelové a nehospodárne. Bol toho názoru, že nepriznaním
náhrady trov konania tomuto subjektu nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže trovy konania nie sú účelne
vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom Združenia k predmetu konania.
Poukázal na to, že obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/3. Navrhol zmeniť

uznesenie v napadnutej časti tak, že Združeniu náhrada trov konania nebude priznaná. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Združenie v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhlo uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedlo, že v prejednávanej právnej veci žalobca pristúpil k
späťvzatiu žaloby po tom, ako vstúpilo do konania a vo svojom podaní z 08. 07. 2013 vznieslo námietku

premlčania a poukázalo na neplatnosť formulárovej Dohody o uznaní dlhu. Argumentáciu v súvislosti s
neúčelnosťou trov konania považovalo skutkovo aj právne za nepresvedčivú, keďže práve vďaka jeho
pôsobeniu v konaní došlo k procesnému úspechu žalovanej. Uviedlo, že v konaní nebolo preukázané,
aby žalovaná svojím správaním zapríčinila späťvzatie žaloby, na druhej strane k späťvzatiu žaloby
došlo bez akéhokoľvek odôvodnenia, čím došlo k procesnému zavineniu zastavenia konania. Žalobca

pritom nedosiahol v súdnom konaní to, o čo žalovanú žiadal, preto tento stav je potrebné považovať
za jeho procesný neúspech. Za dôležité považovalo to, že dosiahli úspech na strane žalovanej a trovy
by sa mali posudzovať predovšetkým z procesného hľadiska. Záver o neúčelnosti trov považovalo
za nesprávny. Poukázalo na skutočnosť, že nie ono, ale žalobca zahlcuje súdy desať tisíckami žalôb
o pohľadávke z neprijateľných zmluvných podmienok a premlčané pohľadávky. Uvedený súdny spor

nevyvolalo, len reagovalo na nedôvodnú žalobu. Pokiaľ žalobca podal opakovane nenáročnú typovú
formulárovú žalobu, muselo reagovať na túto žalobu opakovane, ako aj v iných veciach obdobnou
právnou argumentáciu. Príčinou veľkého počtu vstupu do konaní na jeho strane je nevyhnutnosť
reagovať na obrovské množstvo týchto žalôb. Zdôraznilo, že zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby sa účastník odborne spôsobilý nemohol dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom.

Združenie zakladajú laici, ktorí boli sami poškodení rôznymi praktikami dodávateľov, preto nie je dôvod,
aby mali byť odborníkmi dokonca na procesné právo, pričom na druhej strane stojí špecializovaná
advokátska kancelária žalobcu. Navrhlo napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslilo.

7. Opis vyjadrenia Združenia bol žalobcovi doručený 05. 09. 2017.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym
združením bolo vecne správne, a preto ho odvolací súd v tomto výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza :

12. V prejednanom spore konanie začalo dňa 20. 02. 2013, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a k vydaniu uznesenia došlo dňa 05. 05. 2017, teda už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku.

13. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpilo do tohto konania písomným podaním z
19. 03. 2013, doručeným súdu prvej inštancie 19. 03. 2013, ako vedľajší účastník na strane žalovanej,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42
176 778. Tento vedľajší účastník bol zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom a dňa 08.07. 2013 elektronickým podaním doručil vyjadrenie k žalobe, v ktorom vznieslo námietku premlčania.
Podrobne uviedlo dôvody, pre ktoré uzavretie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach považovalo za neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že vzhľadom k predformulovanému

obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej
obsahu,vdohodesaneuvádzavýškasplátky,akoesenciálnanáležitosťdohodyosplátkach,prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, rozhodcovská
doložka obsiahnutá v bode 4 dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych vzťahoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou, uzavretie dohody je v

rozpore s dobrými mravmi. Nemožno teda poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po
použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Bolo toho názoru, že dohoda ako
právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Žiadalo žalobu zamietnuť a uplatnilo si nárok na
náhradu trov konania, ktoré vyčíslilo.

14. Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka -
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2
O.s.p.) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4
O.s.p.), teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov
konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016.

15. Na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že konanie, ktoré sa začalo ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. do 30. 6. 2016, bolo skončené až za účinnosti Civilného sporového
poriadku, t.j. po 1. 7. 2016, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

16. Ako totiž vyplýva z ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Ak teda občianske združenie účinne vstúpilo do konania ako vedľajší účastník podľa úpravy účinnej
do 30. 06. 2016, malo postavenie vedľajšieho účastníka až do 30. 06. 2016 a aj keď toto stratilo s

účinnosťou od 01. 07. 2016, jeho nároky vzniknuté do 30. 06. 2016 zostali zachované a súd je o nich
povinný rozhodnúť.

18. O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, kde občianske združenie vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaného a vzhľadom na úspech žalovaného v konaní vzniklo tomuto občianskemu

združeniu právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného
proti žalobcovi v zmysle článku 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Podľa článku 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto alebo iného zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia

tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

20. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne za vinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

21. Združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie do 30.6.2016 vedľajším účastníkom a keďže
nespĺňalo podmienky intervencie v zmysle ust. § 81 a nasl. C.s.p., nebolo ho možné od 1.7.2016
považovať za intervenienta a rozhodovať o jeho právach a povinnostiach ako v prípade intervenienta.

22. Keďže však súd je povinný rozhodnúť o jeho nárokoch, ktoré tu vznikli do 30.6.2016 a vzhľadom na
neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov takéhoto subjektu odlišného od strán sporu, ktorý zároveň
nie je intervenientom a ani osobou zúčastnenou na konaní, súd prvej inštancie správne posudzoval
otázkunárokunanáhradutrovkonaniatohtosubjektuvzmyslecitovanýchustanovení§255ods.1C.s.p.
a s poukazom na článok 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p., teda obdobne postupoval pri rozhodovaní

o trovách konania tohto subjektu ako v prípade rozhodovania o trovách sporových strán.

23. Nepochybne ide o nároky vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli v zmysle úpravy účinnej do 30.
06. 2016 a nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku tieto nároky nezanikli, aj keď zaniklojeho procesné postavenie a o týchto nárokoch je súd povinný rozhodnúť aj po 01. 07. 2016 bez ohľadu
na chýbajúcu právnu úpravu, ktorú je súd povinný v takomto prípade v zmysle citovaného článku 4
Základných zásad dotvoriť tak, aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti.

24. V prejednávanom spore žalobca zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, teda nebolo v konaní preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej a
tak v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
v rovnakom rozsahu patrí nárok na náhradu trov konania aj Združeniu, do 30. 6. 2016 v postavení

vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovanej.

25. Avšak aj v tomto prípade platí, že procesne úspešnej strane vzniká nárok iba na účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v zmysle § 251 C.s.p., čo sa
vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka, zdieľajúceho osud tejto úspešnej sporovej strany.

26. V zmysle Civilného sporového poriadku sa teda uplatňuje zásada účelnosti vynaložených výdavkov,
ktorú otázku však posudzuje súd až pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262
ods. 2 C.s.p.

27. Žalobca v odvolaní namieta neúčelnosť samotného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka argumentujúc, že tieto úkony mal vzhľadom na svoje personálne a odborné
vybavenie vedľajší účastník robiť sám.

28. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli
s poskytnutím právnej služby občianskemu združeniu, boli nevyhnutné na účelné bránenie práva

žalovanej a prispeli k jej procesnému úspechu. Poskytnutie právnych služieb advokátom malo teda
vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej, z ktorého dôvodu nemožno hodnotiť vynaloženie trov
právneho zastúpenia ako celku ako trov neúčelných v zmysle odvolacích námietok žalobcu.

29. Vynaložené trovy právneho zastúpenia sú v príčinnej súvislosti s účelnou procesnou obranou

žalovanej proti žalobou uplatnenému nároku. Za situácie, že právny zástupca občianskeho združenia
vykonal úkony nevyhnutné pre procesný úspech žalovanej, t.j. pre účelné bránenie jej práva, a teda
poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej,
nemožno hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trov neúčelne vynaložených v celom
rozsahu.

30.Účelnosťvynaloženýchtrovkonaniajevlastnosťouprocesuspočívajúcouvsledovanícieľa.Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Trovy vynaložené stranou v spore (a to platí aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné

presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

31. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy SR. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu

posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech,
každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí i pre trovy právnej pomoci.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom a má
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia účelne vynaložených, t.j. trov nevyhnutných na účelné

bránenie účastníka, na strane ktorého vystupuje.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je účelný.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol vecne správne, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi
tento v rozsahu úspechu žalovaného, na strane ktorého občianske združenie vystupovalo.35. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 C.s.p., teda určil rozsah, v akom občianskemu združeniu prislúcha náhrada trov konania.

36. O výške tejto náhrady bude rozhodovať samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, pričom v súvislosti s určením výšky môžu byť priznané iba preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky.

37. Účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby bude teda súd skúmať v súvislosti s rozhodovaním o

výške náhrady trov konania.

38. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal Združeniu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
znamená, že Združeniu patria trovy konania v plnom rozsahu, ale iba z tých, ktoré boli účelne
vynaložené.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

bolo v odvolacom konaní plne úspešné, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ust.
§ 251 C.s.p.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).