Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200615
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:8414200615.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/
H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XXXX/X, F., 2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XXXX/X,
F., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so
sídlom O. XX, J., proti žalovaným: 1/ Ján Pagáč, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2/ Viera Pagáčová,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária ADVOCATUS Žilina, s. r. o., so sídlom Kálov 653/23-2 Žilina, IČO: 47 251 727, o zaplatenie
11.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
5C/319/2014-711 zo dňa 13. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/
spoločne a nerozdielne sumu 11.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 16.11.2013

do zaplatenia a vo výroku II. o trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/319/2014-711 zo dňa 13.09.2017 žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 11.200,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.)
a žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol (výrok
III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 04.02.2014 domáhali voči žalovaným 1/,

2/ a voči spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., so sídlom Sklené 391 ako žalovanému 3/, zaplatenia sumy
11.200,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovaným ako fyzickým osobám,
ktorá bola použitá a spotrebovaná pre podnikateľskú činnosť pôvodného žalovaného 3/. Na základe
späťvzatia žaloby žalobcami súd konanie voči žalovanému 3/ uznesením zo dňa 12.04.2016 zastavil.
Citujúc ust. § 657 Občianskeho zákonníka súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu
zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ žalovanú sumu vo výške 11.200,- eur.

Súd z písomných vyjadrení žalobcov a ich ústneho podania žaloby dospel k presvedčeniu, že ide
u ľudí vo vyššom veku, ktorí reálne mohli disponovať finančnými prostriedkami, ktorých vrátenia sa
dožadujú s tvrdením, že ich mali doma v hotovosti. Žalobcovia v priebehu celého konania zotrvávali
na svojich tvrdeniach, ktoré boli zrozumiteľné a dostatočné na preukázanie pravdivosti ich tvrdenia, v
ich vyjadreniach neboli rozpory. Žalobcovia trvali na tom, že žalovaní potrebovali peniaze na chod ich
firmy s tým, že tieto finančné prostriedky pre žalovaných prišla zobrať ich dcéra Z.. O spôsobe požičania

peňazí vypovedali žalobcovia, ich vnuk H. L. a J. L. ako svedkovia.Žalobcovia poukazovali na vklady žalovaných do spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., ktoré v určitej
časti korešpondovali, aj keď nie úplne číselne a presne dátumovo, ale mohli zodpovedať vkladom v
obdobiach, kedy žalobcovia mali požičať finančné prostriedky žalovaným. Zo strany žalovaných nebolo

žiadnym spôsobom jednoznačne preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré tvrdili, že si požičali
od iných osôb - žalobcov, vkladali do spoločnosti v takých výškach a obdobiach, ako to vyplynulo zo
znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní.
Pravdivým sa súdu javilo aj vyjadrenie svedka J. L., ktorý v čase, keď bol na pracovnej ceste spolu s
Jánom Pagáčom v zahraničí, že žalovaný jeho prostredníctvom vrátil sumu 1.000,- eur a to v častiach

200,- eur a 800,- eur. Podľa názoru súdu by nebolo logické, aby J. L.alobcom dával peniaze, pokiaľ by
to nebolo v zmysle tohto od žalovaných.
Súd vzhľadom na nedostatok priamych dôkazov prihliadol na výpovede svedkov, z ktorých na strane
žalobcov boli svedkovia, ktorí pôsobili hodnoverne, ich svedecké výpovede boli súvislé, zmysluplné a
zodpovedali tvrdeným skutočnostiam. Výpoveď Z. J. súd vyhodnotil ako výpoveď človeka bezprostredne
blízkeho zainteresovaného vo vzťahu k žalovaným.

Súd žalobcom priznal i úrok z omeškania, pričom pre ustálenie obdobia priznania úroku z omeškania
vychádzal z predpokladu doručenia výzvy zo dňa 28.10.2013 a poskytnutej lehoty na plnenie 5 dní a
ustálil, že reálny predpoklad omeškania zo strany žalovaných bol 15.11.2013 a následne od 16.11.2013
boli žalobcovia v omeškaní s plnením dlhu. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 8 %-uálnych bodov

zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a žalobcom priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a výroku o trovách konania, podali
žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby v tejto časti,
alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedli, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k ich zásadnej námietke ohľadne pasívnej vecnej legitimácie,
hoci vznesenie tejto námietky konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Majú za to, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ohľadne ich pasívnej vecnej legitimácie. Od žalobcov nikdy žiadne peniaze osobne
neprevzali, ani im neboli poskytnuté na bankové účty. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku síce poukazuje na ich vklady do spoločnosti JP PROGRESS s. r. o., ktoré ako sám uvádza

„nie úplne číselne a úplne presne dátumovo“ súhlasia s dátumami údajného poskytnutia časti pôžičky,
no aj napriek tomu ich považuje za dostatočne zásadné pre svoje rozhodnutie.
Poukázali tiež na konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že z ústneho
podania žalobcov dospel k presvedčeniu, že ide „o ľudí vo vyššom veku, ktorí reálne mohli disponovať
finančnými prostriedkami, ktorých vrátenia sa dožadujú“, túto skutočnosť si však súd prvej inštancie nijak

neoveril, postačovalo len vyjadrenie žalobcov. Súd nepripustil myšlienku, že žalobcovia ako starší ľudia,
ktorých vo všetkom zastupovali synovia J. a J. L. sa mohli nechať presvedčiť o tom, že peniaze, ktoré
odovzdali svojmu vnukovi H. L. mali byť určené pre nich.
V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by došlo k výberom z účtu spoločnosti alebo ich
súkromných účtov vo vzťahu k sume 1.000,- eur, ktorú mali vrátiť prostredníctvom J. L.. Odpoveď

z Tatrabanky a. s. bola, že výber uskutočnila pani Viera Pagáčová vo výške 300,- eur a odpoveď z
ČSOB banky, a. s., bola, že v danom čase neboli uskutočnené výbery z bankomatov. Žalobcovia ani
nepreukázali, že by peniaze dostali.
Žalovaní namietali aj posúdenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý svedkov žalovaných
(správne žalobcov, poznámka odvol. súdu) označil za hodnoverných aj napriek tomu, že napr. svedkyňa

A. L. tvrdené skutočnosti mala len sprostredkovane od žalobkyne a svedkovia žalobcov sú ich synovia,
nevesta a vnuk. Na druhej strane výpoveď Z. J. ako ich dcéry súd prvej inštancie vyhodnotil ako výpoveď
„človeka bezprostredne blízkeho zainteresovaného vo vzťahu k žalovaným“.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdiť.
Uviedli, že žalovaní v podanom odvolaní nenamietajú procesné pochybenia súdu, namietajú hodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie.Žalovaní pôvodne na začiatku konania uvádzali, že si od nich nikdy žiadne finančné prostriedky
nepožičali,kukoncukonaniaužnetvrdia,žesifinančnéprostriedkynepožičali,užtvrdia,žetietofinančné
prostriedky od žalobcov osobne neprevzali ani neobdržali na ich osobné účty. Už tu je zrejmý posun a

zmena v obrane žalovaných od ich pôvodných tvrdení, keď nepopierajú, že tieto finančné prostriedky
získali a použili.
Pokiaľ ide o žalovaných, napriek tomu, že sú manželia a boli aj spoločne spoločníkmi v obchodnej
spoločnosti, tak vypovedali na základné otázky ohľadne finančnej situácie ich spoločnosti úplne
rozdielne, čo je zrejmý dôkaz o tom, že nehovorili pravdu.

Žalobcovia poukázali tiež na to, že aj pôžičky od iných osôb boli vyhotovené a podpísané až dodatočne,
ako aj na skutočnosť, že vklady do spoločnosti, vykonané žalovanou 2/ dňa 12.02.2012 na sumu 3.000,-
eur,26.03.2012nasumu4.000,-euradňa22.04.2012nasumu5.000,-eurbolinapríjmovýchdokladoch
dokladované ako krátkodobé pôžičky, úvery, výpomoci od iných subjektov (nie od bánk a spoločníkov).
Tieto doklady, ktoré časovo súvisia s pôžičkou, boli jednoznačne ich finančné prostriedky. Žalovaní
nevedeli, resp. nechceli uviesť odkiaľ tieto finančné prostriedky získali, pretože by ich to usvedčilo z ich

klamstva.
Súd podľa nich vykonal v konaní výsluchy všetkých strán a svedkov, do spisu boli zabezpečené výsluchy
žalovaných vykonané na polícii, bol zabezpečený znalecký posudok, predložené listiny preukazujúce
vklady žalovaných do spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o. a boli predložené sms správy. Súd dôsledne,
dôkladne a komplexne vykonal jednotlivé dôkazy a hodnotil tieto dôkazy správne a jeho záver bol

zákonný a skutkovo správny.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s.
p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Predmetom sporu je v posudzovanej veci zaplatenie sumy 11.200,- eur s príslušenstvom na základe

zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 09.02.2012 vo výške 5.000,- eur, dňa 09.04.2012 vo výške 4.000,- eur
a dňa 17.11.2012 vo výške 3.200,- eur, ktoré mali žalobcovia poskytnúť žalovaným.

6. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel, posúdiac tvrdenia žalobcov a ich svedkov ako pravdivé.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť (jednoznačný záver súdu prvej inštancie v tomto

smere chýba), že súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi
žalobcami a žalovanými, právnu argumentáciu v tomto smere však dostatočne nevyložil a nezdôvodnil.
V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú aj úvahy súdu vo vzťahu k žalovanými namietanej
pasívnej vecnej legitimácii.
7. Z ust. § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
8. Žalovaní v priebehu konania popierali poskytnutie pôžičky žalobcami, s poukazom na to, že tieto
osobne neprevzali a neboli im ani poskytnuté na účet. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, napriek
pomerne rozsiahlej citácii výpovedí jednotlivých strán konania a svedkov a vykonaných listinných
dôkazov, nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru o splnení

odovzdania finančných prostriedkov žalovaným. Podľa výpovedí svedkov žalobcov mala tieto finančné
prostriedky prevziať dcéra žalovaných (nie žalovaní), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentujú závery a úvahy súdu o tom akým spôsobom sa tieto prostriedky mali dostať k žalovaným.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na žalobu žalobcov, kde žalobcovia tvrdili, že poskytli
žalovaným pôžičku na finančný chod spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., Sklené, pričom predmetné

finančné prostriedky prevzali žalovaní, ktorí sú okrem iného aj v postavení konateľov spoločnosti
JP PROGRESS, s. r. o., osobne. Uvedená skutočnosť (osobné prevzatie finančných prostriedkov
žalovanými) v priebehu konania preukázaná nebola. V ďalšom texte žaloby žalobcovia uvádzajú, že
finančné prostriedky požičané fyzickým osobám boli použité a spotrebované pre podnikateľskú činnosťžalovaného 3/ (spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., Sklené). Vo vyjadrení k odporu žalobcovia uvideli,
že vyzvali konateľov spoločnosti JP PROGRESS s. r. o. na zaplatenie sumy 11.200,- eur, ktoré im
zapožičali v troch splátkach prostredníctvom vnuka H. L. a jeho snúbenice Z. J.. V konaní pritom

nebolo zisťované z akých dôvodov žalobcovia vyzývali na vrátenie finančných prostriedkov „konateľov
spoločnosti“, pokiaľ tieto boli poskytnuté fyzickým osobám, nie spoločnosti, s uvedenou skutočnosťou
sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nevysporiadal. Na pojednávaní dňa
26.02.2015 žalobcovia uviedli, že „požičali finančné prostriedky žalovaným prostredníctvom svojho
vnuka a Z. J., na aký účel finančné prostriedky žalovaní 1/, 2/ použili im nebolo presne známe, preto

žalovali i spoločnosť JP PROGRESS, s. r. o. Prioritne boli určené pre žalovaných 1/, 2/, aby vyriešili
finančné problémy v spoločnosti.“ Z výpovede žalobkyne 2/ vyplýva, že peniaze prišli pýtať ich vnuk H.
a Z. J. (t. j. nie priamo žalovaní) a peniaze dali s tým, že boli pre firmu Z. rodičov. Rovnako žalobca 1/
uviedol, že peniaze požičali pre firmu rodičov Z. J.. Súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami,
ktoré sú podstatné pre posúdenie vecnej legitimácie žalovaných, v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadal, a to i napriek vznesenej námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovanými práve s

poukazom na nepreukázanie odovzdania finančných prostriedkov im ako žalovaným, odvolací súd
dodáva navyše ako fyzickým osobám (nie ako konateľom spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., Sklené,
na chod spoločnosti).

9. V tomto smere napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku v

zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., pričom vzhľadom na uvedené nie je možné posúdiť ani správnosť právneho
posúdenia súdu prvej inštancie, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé úvahy súdu
vo vzťahu k jednotlivým podmienkam uvedeným v hypotéze ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd dodáva, že základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia

všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov
objasňujúcich výroky a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne (§ 220 ods. 1 C. s. p.). Súčasťou
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na
ktorých je založené. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene
od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe akých
skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (I.
ÚS 243/07).

11. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku
sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov/strán a ich
konečné návrhy; dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri

hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu
podľa príslušných zákonných ustanovení. Súdne rozhodnutie musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia
musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd
vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov/strán konania, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované

a ktoré má rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Myšlienkový
postup súdu musí byť pritom dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia
má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z
nehopríslušnéprávnezávery.Aksúdprijmeskutkovéaprávnezávery,ktorýchvysvetlenievodôvodnení

rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou,
ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.12. Z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva možno
vyvodiť,žekporušeniuzákladnéhoprávanaspravodlivýprocesprichádzaajvsituáciiaksúddostatočne
neodôvodní splnenie všetkých podmienok (znakov) uvedených v hypotéze právnej normy. Ako už bolo

uvedené, Ústavný súd SR uvádza, že všeobecný súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať „so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie“, inak „treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6
ods. 1 dohovoru.“ (napr. I. ÚS 265/05). Za rozhodujúcu skutočnosť treba nepochybne považovať aj
každú podmienku (znak, situáciu) obsiahnutú v hypotéze právnej normy. Ak súd opomenie odôvodniť

splnenie niektorej z podmienok (znakov) obsiahnutých v hypotéze právnej normy, ktoré musia byť
splnené súčasne, nevysporiada sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie.Podobneakovskutkovejoblasti,ajvoblastinedostatočnevyloženejazdôvodnenejprávnej
argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky
vedúcekneúplnostiahlavneknepresvedčivostirozhodnutia,čojevšakvrozporenielenspožadovaným
účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(I. ÚS 33/2012).

13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v

konaní najavo, opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, prípadne dokazovanie doplniť na základe
návrhov strán konania, posúdiť dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku a vo veci znovu rozhodnúť,
pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. V novom rozhodnutí, v ktorom
okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.), sa súd prvej inštancie vysporiada i s tvrdeniami strán produkovanými v odvolacom

konaní (najmä vo vzťahu k hodnoteniu hodnoverností jednotlivých svedkov vzhľadom na ich vzťah k
stranám konania).

14. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania
súd žalobu zamietol), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, zostáva rozsudok

okresného súdu nedotknutý.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)