Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208877
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710208877.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RVS a.s., IČO: 31 331 041, Zrínskeho ul. č.
13, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Natáliou Klempovou, ul. L. Dérera č. 23, Bratislava, proti
žalovaným:X/ L.. R. P., O.. XX.XX.XXXX, V. B. O.. Č.. X, V., X/ U.. Ž. I., O.. XX.XX.XXXX, V. R. H.. Č.. X,
V., X/ C.. V. G., O.. XX.XX.XXXX, V. U. H.. Č.. XX, V., Ž. X/, X/ K. Ž. X/, X/ C.. U. O., O.. XX.XX.XXXX,
V. R. H.. Č.. X, V., zastúpená: JUDr. Adamom Puškárom, advokátom, Karpatská ul. č. 5, Bratislava, o

vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.
mája 2015, č. k. 4C 227/2010-345, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. mája 2015, č. k. 4C
227/2010-345 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 3/, každému samostatne, povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 24,88 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 146,57 eur,
k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti žalovanej 4/ súd
prvého stupňa žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 2. 8. 2010 domáhal
voči žalovaným 1/ až 4/ uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť - pozemok P. E. „.N. Č. XX/X, K.
P. R. O. D. výmere 2476 m2, O.N. F. X. M. území F. zapísaný na G. Č.. XXX. Súd prvého stupňa

rozsudkom zo dňa 28. 2. 2013, č. k. 4C/227/2010-192 žalobe vyhovel a žalovaným 1/ až 4/ uložil
povinnosť vypratať predmetný pozemok a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 9181,42 eur. Na odvolanie žalovaných proti tomuto rozsudku, Krajský súd
v Bratislave rozsudkom zo dňa 1. 11. 2014, č. k. 6Co/417/2014-298 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej potvrdil, odvolanie žalovanej 4/ vo veci samej odmietol, a v časti náhrady trov
konania napadnutý rozsudok zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa

v napadnutom uznesení, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzal pri určení výšky
základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004
Z. z., nakoľko hodnotu veci nebolo možné vyjadriť v peniazoch, z dôvodu ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu. V ďalšom poukázal na to, že v danej veci
nejdeonerozlučnéprocesnéspoločenstvo,keďžežalobcamoholžiadaťvypratanievšetkýchžalovaných
alebo len niektorého z nich, a preto trovy konania posudzoval samostatne vo vzťahu ku každému zo

žalovaných. Trovy konania, v konaní úspešného žalobcu (§ 142 ods. 1 O. s. p.) takto pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 517,24 eur
za 8 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 55,49 eur, písomné
podanie na súd - žaloba zo dňa 2. 8. 2010 vo výške 55,49 eur, písomné vyjadrenie zo dňa 16. 3. 2011
vo výške 57 eur, účasť na pojednávaní dňa 29. 3. 2011 vo výške 57 eur, vyjadrenie zo dňa 26. 5. 2011
vo výške 57 eur, vyjadrenie zo dňa 20. 7. 2011 vo výške 57 eur, vyjadrenie zo dňa 30. 1. 2012 vo výške

58,69 eur, účasť na pojednávaní dňa 28. 2. 2013 vo výške 60,07 eur) + režijný paušál 2 x 7,21 eur, 4 x
7,41 eur, 1 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur. Žalobcovi zároveň priznal náhradu cestovných výdavkov za cestustrávenú na pojednávania dňa 29. 3. 2011 a 28. 2. 2013 ( 2 x cesta z Bratislavy do Pezinka a späť) spolu
vo výške 18,30 eur, ako i náhradu za stratu času za cestu strávenú z Bratislavy do Pezinka a späť v
celkovej výške 50,72 eur. Trovy žalobcu celkom predstavujú sumu 685,76 eur (99,50 eur + 517, 24 eur

+ 18,30 eur + 50,72 eur). Súd prvého stupňa takto vyčíslené trovy konania vydelil počtom žalovaných
(4), pričom tak urobil samostatne pokiaľ išlo o súdny poplatok (t. j. 99,50 eur/4 = 24,88 eur) a samostatne
pokiaľ išlo o trovy právneho zastúpenia vrátane cestovného a náhrady za stratu času (t. j. 586,26 eur
(517,24 eur +18,30 eur + 50,72 eur)/4 = 146,57 eur), a každému zo žalovaných (s výnimkou žalovanej
4/) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom trov konania sumu 24,88 eur a trov právneho zastúpenia

sumu146,57eur.Súdprvéhostupňazároveňnepriznalžalobcovináhradutrovkonaniazaúkonyprávnej
pomoci - písomné vyjadrenie zo dňa 16. 3. 2011, nahliadnutie a štúdium spisu dňa 26. 10. 2012, písomné
vyjadrenia zo dňa 17. 7. 2012 a 29. 10. 2012. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie zo dňa 16. 3. 2011 súd
prvého stupňa uviedol, že právny zástupca žalobcu sa dňa 16. 3. 2011 písomne vyjadril k písomným
vyjadreniam žalovaných 1/ až 4/, pričom vo vzťahu ku každému zo žalovaných sa vyjadril samostatne,
čo súd nepovažoval za potrebné a účelné, keďže písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaných

mohlo byť bez ujmy na právach žalobcu podané na jednej listine. Takto vyčíslené trovy konania potom
súd nepovažoval za účelne vynaložené. Pokiaľ ide o nahliadnutie a štúdium spisu dňa 26. 10. 2012,
súd prvého stupňa nepovažoval takýto úkon za úkon právnej služby podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
nakoľko vyplýval už z iného úkonu právnej služby, ktorým je príprava a prevzatie zastúpenia, za ktorý
úkon súd uplatnené trovy žalobcovi priznal. Ohľadne písomných vyjadrení zo dňa 17. 7. 2012 a 29. 10.

2012 súd prvého stupňa poukázal na to, že išlo o opakujúce sa písomné vyjadrenia, v ktorých sa právny
zástupca žalobcu vyjadroval k návrhu žalovaných, ktorými títo žiadali, aby súd nenariaďoval ďalšie
pojednávanie do rozhodnutia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C/16/2012.
K takejto žiadosti žalovaných sa právny zástupca žalobcu už vyjadril v písomnom podaní zo dňa 30.
1. 2012, a za tento úkon právnej služby mu odmena priznaná bola. Opakujúce sa písomné vyjadrenia

k tej istej skutočnosti nebolo potom možné považovať za účelne vynaložené. Vo vzťahu k žalovanej 4/
súd prvého stupňa postupoval podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal,
nakoľko mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalobcovi
proti žalovanej 4/. Súd prvého stupňa prihliadol nato, že žalovaná 4/ na pojednávaní dňa 29. 3. 2011
uviedla, že na pozemku žalobcu nemá postavenú žiadnu stavbu, má tam vysadené len stromčeky, ktoré

sú však považované za trvalé porasty a sú súčasťou nehnuteľnosti žalobcu. Keďže žalovaná 4/ nemá na
pozemku žalobcu žiadny hnuteľný majetok, ktorý by bolo možné vypratať, táto skutočnosť predstavuje
okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá odôvodňuje aplikáciu citovaného ustanovenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že každej zo žalovaných (samostatne) uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo

výške 24,88 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 183,17 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že súd prvého stupňa mu nepriznal náhradu trov
konania proti žalovanej 4/, hoci odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (pokiaľ ide o trovy
konania) podmienil takýto postup preukázaním, že žalovaná 4/ nemá na pozemku žalobcu umiestnené
žiadne hnuteľné veci. Takáto skutočnosť však preukázaná nebola, keďže samotná žalovaná 4/ na

pojednávaní dňa 28. 2. 2013 uviedla, že na pozemku vybudovala bez povolenia pivnicu o výmere XX U.
a má tam zložený aj stavebný materiál. Výpoveď žalovanej 4/ tak jednoznačne preukazuje, že táto má
na pozemku žalobcu umiestnené hnuteľné veci - stavebný materiál, z dôvodu ktorého neexistuje dôvod
hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodovanie o trovách konania. V
ďalšom žalobca vytkol súdu prvého stupňa skutočnosť, že nerozhodol o trovách odvolacieho konania,

hoci mu túto povinnosť uložil odvolací súd v rozsudku zo dňa 3. 11. 2014. Žalobca si uplatňoval trovy
odvolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16. 9. 2013 vo výške
60,07 eur, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej 4/ proti trovám konania vo výške 30,04 eur (1/2 z 60,07 eur)
+ režijný paušál 2 x 7,81 eur). Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania za vyjadrenie k odvolaniu proti
napadnutému uzneseniu zo dňa 13. 5. 2015 vo výške 32,27 eur (1/2 z 64,53 eur) + režijný paušál 1

x 8,39 eur.
Žalované 1/ až 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť.
Žalovaná 4/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 04.08.2015 navrhla napadnuté uznesenie vo vzťahu k nej potvrdiť. Uviedla, že na pozemku žalobcu

nemá umiestnený žiaden stavebný materiál a ani iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Jedinými
vecami v jej vlastníctve, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcu sú stromčeky, ktoré tam vysadila.
Tieto však predstavujú trvalý porast a stali sa súčasťou nehnuteľnosti žalobcu. Z týchto dôvodov máza to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k nej
aplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p..
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne (resp. vo vzťahu k žalovanej
4/ je predčasné).
V prejednávanej veci mal žalobca plný úspech v konaní, keďže súd právoplatne rozhodol o tom, že
žalované 1/ až 4/ sú povinné vypratať pozemok v jeho vlastníctve. Jeho žalobný petit sa teda zhoduje

s výrokom meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď
o trovách žalobcu rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v spore a priznal mu plnú
náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 3/. Rovnako správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ
základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určil vo výške 1/13 výpočtového základu (§
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), keďže predmetom konania bolo vypratanie pozemku, ktorého
hodnota je síce vyčísliteľná, ale jeho vypratanie nie je možné vyjadriť v peniazoch. V tomto napokon súd

prvého stupňa postupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu vyjadrenými v jeho rozsudku zo dňa
03.11.2014 č. k. 6Co/417/2014-298.
Súd prvého stupňa však pochybil, keď celkovú výšku ním priznaných trov právneho zastúpenia rozdelil
medzi všetky štyri žalované rovnakým dielom. Odvolací súd už vo svojom rozsudku zo dňa 03.11.2014
č. k. 6Co/417/2014-298 dal súdu prvého stupňa do pozornosti, že v danej veci nešlo o nerozlučné

procesné spoločenstvo, pretože žalobca bol oprávnený domáhať sa vypratania nehnuteľností voči
každej žalovanej samostatne t. j. mohol žiadať vypratanie všetkých žalovaných, alebo len niektorej z
nich, a preto v tomto smere nebola rozhodujúca skutočnosť, že predmetná parcela nebola geometricky
rozdelená na samostatné časti, ale to, že žalované mali na nehnuteľnosti žalobcu umiestnené
hnuteľné veci a z tohto dôvodu sa žalobca domáhal vypratania pozemku. Preto trovy konania mali byť

posudzované samostatne vo vzťahu ku každej žalovanej. Uvedené však neznamená, že vypočítané
trovy konania mali byť rozdelené medzi žalované 1/ až 4/ rovným dielom (tak ako to urobil súd prvého
stupňa), ale na trovy konania mali byť zaviazané (pokiaľ ide o žalované 1/ až 3/) každá z nich samostatne
(teda nie spoločne a nerozdielne). Postupom súdu prvého stupňa nastal totiž stav, kedy žalobca síce
viedol spor o vypratanie nehnuteľnosti voči štyrom samostatným žalovaným, avšak mu boli prisúdené

trovy, ako keby spor viedol len proti jednej žalovanej s tým, že táto suma trov konania (pokiaľ ide o
trovy právneho zastúpenia) bola navyše rozdelená medzi všetky štyri žalované rovným dielom, čo v
praxi (pri súčasnom zohľadnení toho, že z tejto sumy bol odpočítaný aj podiel pripadajúci na žalovanú
4/ z dôvodu aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p.) znamená, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia len vo výške zodpovedajúcej 3 trov právneho zastúpenia, ak by žaloval iba jednu

žalovanú. Inými slovami, žalobcovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia (hoci bol v spore
plne úspešný voči všetkým žalovaným) ani len v takej výške, v akej by mu bola priznaná v prípade, ak
by žalobu podal len voči jednej zo žalovaných (trovy právneho zastúpenia boli súdom prvého stupňa
vyčíslené na sumu 517,24 eur, avšak priznané mu boli len v sume 439,70 eur). Súd prvého stupňa tak
nezohľadnil skutočnosť, že žalobca viedol spor proti viacerým (štyrom) žalovaným, a preto správny mal

byť taký postup súdu, kedy by žalované 1/ až 3/ (pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia) boli, a to každá
samostatne, zaviazané na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej súdom prvého stupňa.
Inak povedané, na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa vyčíslil vo výške 517,24
eur, mali byť zaviazané každá zo žalovaných 1/ až 3/ samostatne (t. j. každá zo žalovaných 1/ až 3/
mala byť zaviazaná na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 517,24 eur). Nebolo teda možné

vyčíslené trovy konania rozdeliť medzi žalované rovnakým dielom, ale bolo potrebné na takto vyčíslené
trovy právneho zastúpenia (v sume 517,24 eur) zaviazať každú zo žalovaných 1/ až 3/ samostatne. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 3 M Cdo 11/2011 v
zmysle ktorého, v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa
pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba

samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), ďalej zvážiť,
či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O. s. p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.
Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní. V danej veci boli predmetom konania čiastkové nároky žalobcu (t. j. viacero právnych vecí,

konkrétne štyri nároky na vypratanie nehnuteľnosti voči štyrom žalovaným), ktoré sa len prejednávali v
spoločnom konaní a preto bolo potrebné, pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania, každú z týchto
vecí považovať za samostatnú a teda samostatne posudzovať mieru úspechu a neúspechu účastníkov
vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Vyššie uvedené závery je však možné vzťahovať iba pokiaľ ideo náhradu trov právneho zastúpenia (t.j. sumu 517,24 eur), keďže iné trovy konania (súdny poplatok,
cestovné a náhrada za stratu času) boli vynaložené iba v jednej sume (jeden krát) a preto u týchto
(iných) trov konania bolo možné pri ich priznávaní postupovať tak, že ich celková výška sa rozdelí medzi

žalované 1/ až 4/ rovným dielom (t. j. tak ako postupoval súd prvého stupňa). Je totiž zrejmé, že súdny
poplatok vo výške 99,50 eur bol zaplatený len jeden krát, a rovnako tak cestovné a náhrada za stratu
času, bola vynaložená len jeden krát, bez ohľadu na počet účastníkov konania na strane žalovaných.
Ďalšieho procesného pochybenia sa dopustil súd prvého stupňa v tom, že nerozhodol aj o trovách
odvolacieho konania, hoci mu táto povinnosť bola uložená odvolacím súdom v rozsudku zo dňa

03.11.2014 č. k. 6Co/417/2014-298. Súd prvého stupňa tak nerozhodol o trovách celého konania a
preto bola odvolacia námietka žalobcu v tomto smere dôvodná. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených
trov konania, odvolací súd je v zhode so súdom prvého stupňa, že za úkony právnej služby - písomné
vyjadrenie zo dňa 16. 3. 2011, nahliadnutie a štúdium spisu dňa 26. 10. 2012, písomné vyjadrenia zo dňa
17. 7. 2012 a 29. 10. 2012 nebolo možné žalobcovi priznať náhradu trov konania z dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Napokon bolo potrebné zrušiť napadnuté uznesenie aj vo vzťahu k žalovanej 4/ nakoľko sa vyskytol
rozpor medzi jej tvrdením na pojednávaní konanom dňa 29.3.2011, ako i vo vyjadrení k odvolaniu, kde
uviedla, že na pozemku žalobcu nemá postavenú žiadnu stavbu, a má tam vysadené len stromčeky
a tvrdením na pojednávaní konanom dňa 28.02.2013 na ktorom uviedla, že na pozemku žalobcu
vybudovala bez povolenia pivnicu o rozlohe 16 m2 a má tam uložený aj stavebný materiál (kvádre a

dosky). Ako už uviedol odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 03.11.2014 č. k. 6Co/417/2014-298,
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre postup podľa § 150 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k žalovanej 4/ by
bola preukázaná skutočnosť, že žalovaná 4/ nemá na pozemku žalobcu umiestnené žiadne hnuteľné
veci (spôsobilé na vypratanie), keďže žaloba žalobcu smeruje na vypratanie hnuteľných vecí žalovaných
umiestnených neoprávnene na jeho pozemku a nesmeruje proti užívaniu pozemku žalovanými. Pokiaľ

ide o stromy vysadené na pozemku žalobcu žalovanou 4/ (táto skutočnosť nebola sporná a potvrdila ju
aj samotná žalovaná 4/), odvolací súd zastáva svoje doterajšie stanovisko, že vypratávacia žaloba sa
nevzťahuje na veci, ktoré sa stali súčasťou nehnuteľnosti (§ 120 Obč. zák.), medzi ktoré možno zaradiť
najmä trvalé porasty. Z uvedeného vyplýva, a pre postup podľa § 150 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k
žalovanej 4/ išlo o rozhodujúcu skutočnosť, že naďalej zostalo sporným, či žalovaná 4/ má alebo nemá

na pozemku žalobcu umiestnené hnuteľné veci spôsobilé na vypratanie (najmä stavebný materiál),
keďže práve táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodovanie o
trovách, nakoľko žalobca bol v merite veci plne úspešný aj voči žalovanej 4/ (ktorá odvolanie v merite
veci nepodala), hoci zároveň tvrdila, že na pozemku žalobcu nemá umiestnené žiadne hnuteľné veci.
Otázka umiestnenia/neumiestnenia hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovanej 4/ na pozemku žalobcu je

preto rozhodujúcou pre prípadný postup podľa § 150 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k nej. Napriek rozporným
tvrdeniamžalovanej4/otýchtoskutočnostiam(viďjejvýpoveďnapojednávaníkonanomdňa29.03.2011
a 28.02.2013) súd prvého stupňa neoveroval, ktoré z týchto tvrdení je skutočne pravdivé, iba (bez
ďalšieho) sa stotožnil, že pravdivé je tvrdenie, že žalovaná 4/ nemá na pozemku žalobcu umiestnené
žiadne hnuteľné veci spôsobilé na vypratanie. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti (v

časti trov voči žalovanej 4/) predčasné, a bude povinnosťou súdu prvého stupňa tento rozpor (doplnením
dokazovania) odstrániť a až následne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 4/. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. sú (okrem skutočnosti, či
žalovaná 4/ mala alebo nemala umiestnené svoje hnuteľné veci na pozemku žalobcu) rozhodujúce aj
ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa vôbec neskúmal. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p. súd

prihliadaajnaokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunárokunasúde,postojúčastníkovvkonaní(súdvtomto
smere prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť), ako i k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností

bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. Je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy
treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti

na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane
toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy
konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. V danom prípade okolnosťou
hodnou osobitného zreteľa môže byť napr. skutočnosť, že žalovaná 4/ pozemok žalobcu užívala podlhšiu dobu (niekoľko rokov, od roku 1983) pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k nemu, a
to v dobrej viere, že právny predchodca žalobcu pred jeho prípadným predajom v prvom rade osloví
žalovanú 4/, či táto nemá záujem pozemok odkúpiť, ako i skutočnosť, že žalovaná 4/ sa dodnes lieči

zo zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa 9. 1. 2010. Na druhej strane bude potrebné posúdiť, či
možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby trovy konania, ktoré mu vznikli voči žalovanej 4/, znášal
bez nároku na ich náhradu, hoci mal v konaní úspech.
Odvolací súd súčasne dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že uznesenie, ktorým súd rozhoduje o
trovách konania účastníkov (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) musí obsahovať

riadne odôvodnenie. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s
konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým
sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov
konania je súd povinný vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i presvedčivo odôvodniť, a to nielen
citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu
konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť aj vecne. Nedostatok riadneho a

preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu posúdiť jeho správnosť
a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odňatím možnosti konať pred
súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných
práv, pričom takýmto právom je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právu účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať
na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho
a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a
je dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť nanovo rozhodnúť o trovách žalobcu, a to vo vzťahu
ku každej žalovanej samostatne, v zmysle záverov odvolacieho súdu vyjadrených v tomto rozhodnutí
a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z § 157 ods.

2 O. s. p. a § 167 ods. 2 O. s. p..
V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.