Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/417/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208877
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710208877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: RVS, a.s., Zrínskeho ul. č. 13,
Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Natáliou Klempovou, ul. L. Dérera č. 23, Bratislava, proti žalovaným:
1/ L.. R. P., bytom F. H.. Č.. XX, V., 2/ U.. Ž. I., bytom R. H.. Č.. X, V., 3/ C.. V. G., bytom U. H.. Č.. XX,
V., žalované 2/ a 3/ zastúpené žalovanou 1/, 4/ C.. U. O., bytom R. H.. Č.. X, V., zast. JUDr. Adamom
Puškárom, Karpatská ul. č. 5, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok z 28. februára 2013 č. k. 4C/227/2010-192, pomerom hlasov 3:0,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e.
V časti trov konania sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v tomto
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odvolanie žalovanej 4/ sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť vypratať pozemok
zapísaný na LV pre kat. úz. F. č. XXX ako parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXXX U.X, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ až 4/ súd prvého stupňa uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 9181,42 eur k rukám právnej

zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímzistil,žeOkresnýúradvSencirozhodnutímz21.03.2002č.
j. 2452-7/92/Hr, právoplatným dňa 30.04.2002, vyslovil, že E. F. ako oprávnená osoba spĺňa podmienky
v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 2129/1991 Zb., priznal E. F. vlastnícke právo k predmetnému pozemku a
tento mu vydal. Vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. X.
XXXX/XX dňa 10.12.2009 rozhodnutím z 10.12.2009. Podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností
je žalobca vlastníkom vyššie špecifikovaného pozemku v podiele 1/1 právnym titulom kúpnej zmluvy.

Predmetný pozemok vznikol odčlenením z parcely č. XX/X, zapísanej na LV č. XX, na ktorej ako vlastník
bol vedený Č. Š. - Y. X. Ú. U. P. V., D. F.. Pôvodný pozemok s parcelným číslom XX/X, dom, dvor
vo výmere XXXX U.X bol zapísaný v pozemkovej knihe vo vl. č. XX pre kat. úz. F. v prospech R. F.,
E.. F.. Na základe hospodárskej zmluvy z roku 1986 a geometrického plánu bola z pozemkovoknižnej
parcely č. XX/X odčlenená časť o výmere XXXX U.X a pričlenená k parcele č. XX/X W. vo výmere XX
XXXmX a zapísaná na LV č. XX kat. úz. F. v prospech vlastníka Č.W. Š. - Y. X. Ú. U. P. V., D. F.. Okresný
úrad v Senci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím č. k. 2452 -

8 /92 / Hr z 18.07.2002 E. F. ako oprávnenej osobe nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat.
úz. Z. a F., okrem iných aj k parcele č. XX/X, dom, dvor vo výmere XXX U.X, zapísanej v pk. vložke
č. XX, čím nie je dotknuté právo na náhradu, teda nepriznal vlastnícke právo len k zastavanej časti
pôvodnej pzkn. parcely, nie k tej časti, ktorej sa tento spor týka. V čase povolenia vkladu vlastníckehopráva do katastra nehnuteľností podľa zápisu na liste vlastníctva v časti C: ťarchy, na scudzovanej
nehnuteľnostineviazližiadneťarchy,vrátaneabsenciezápisovexistencievecnýchbremien.Nadobúdací
titul žalobcu - kúpna zmluva medzi predávajúcim E. F. a kupujúcim obchodnou spoločnosťou RVS, a.s.,

uzavretá dňa 02.11.2009, spĺňala formálne a obsahové náležitosti (predmet kúpy a kúpna cena) pre
jej platnosť vyžadované ust. § 46 ods. 1 a § 588 Obč. zák.. Predávajúci kúpnu zmluvu vlastnoručne
podpísal dňa 10.11.2009 a pravosť jeho podpisu bola notársky overená. Žiadna zo zmluvných strán
tejto kúpnej zmluvy nenamietala nedostatok spôsobilosti niektorej zo zmluvných strán, alebo vôle kúpnu
zmluvu uzavrieť. Vlastnícke právo žalobcu tak vzniklo v súlade s ustanovením § 132 ods. 2 a § 133

ods. 2 Obč. zák.. Predávajúcemu E. F. bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu,
navrátené v reštitučnom konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. rozhodnutím Okresného úradu v Senci č.
k. 2452 - 7 /92 / Hr z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2002. Písomnými výzvami
z 24.06.2010, doručenými žalovanej 1/ dňa 28.06.2010, žalovanej 2/ dňa 28.06.2010, žalovanej 3/ dňa
15.07.2010 žalobca žalované 1/ až 4/ vyzval na vypratanie predmetnej parcely v lehote do 30.06.2010.
Žalované na jeho výzvy nereagovali. Z obsahu spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/530/2008

(konaniepôvodnevedenénaOkresnomsúdeBratislavaIIIpodsp.zn.11C/155/2005)súdprvéhostupňa
zistil, že išlo o konanie vedené o žalobe E. F. proti žalovaným totožným ako v prejednávanej veci o
vypratanie totožnej nehnuteľnosti. Okresný súd Pezinok uznesením z 29.01.2009, právoplatným dňa
21.02.2009, konanie podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť. Z obsahu
tohto spisu súd prvého stupňa zistil existenciu nájomných zmlúv uzavretých s Y. X. Ú. so sídlom v U.

P. V., D. F., na ktoré sa žalované v tomto konaní odvolávali, avšak len vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/.
Žalovaná 2/ uzavrela písomnú nájomnú zmluvu dňa 29.10.1983, predmetom ktorej bol nájom parcely
č. XX vo výmere X,X Á. ako záhradky, bez ďalšej identifikácie, za nájomné 10 Kčs za 1 ár ročne, na dobu
12 rokov do 01.11.1995. Žalovaná 3/ uzavrela písomnú nájomnú zmluvu dňa 01.09.1981, predmetom
ktorej bol nájom parcely č. X o výmere X,X Á. na pestovanie ovocných a iných záhradných plodín,

bez ďalšej identifikácie, za nájomné 10 Kčs za 1 ár ročne, na dobu 3 roky počnúc dňom 01.09.1981,
až do vyhotovenia geometrických plánov a ďalšieho schvaľovacieho konania. Z obsahu pripojených
spisov Krajského súdu Bratislave sp. zn. 19S/229/02, 38S/93/97, 48S/19/95, v ktorých súd podľa piatej
časti tretej hlavy O.s.p. rozhodoval o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným správnymi
orgánmi v reštitučných konaniach reštituenta E. F. (rozhodnutia Obvodného úradu v Senci č. j. 2452

- 8 /92 / Hr z 18.07.2002, Obvodného úradu v Senci č. j. 2452 - 5/92 z 28.10.1996 a Pozemkového
úradu Bratislava - vidiek č. j. 2452 - 2 /92 / I. z 26.06.1995) súd prvého stupňa zistil, že v uvedených
konaniach správnych orgánov sa rozhodovalo o reštitučných nárokoch E. F. - právneho predchodcu
žalobcu vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam, než k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca v tomto
konaní domáha. Žalobca bol v správnom konaní uznaný za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 2 písm. c)

zák. č. 229/1991 Zb., ale vlastnícke právo mu nebolo priznané z dôvodu nemožnosti vydania pozemkov
podľa § 11 ods. 1 tohto zákona s tým, že nepriznaním vlastníckeho práva nie je dotknuté jeho právo
na náhradu podľa § 11 ods. 2 tohto zákona. Vo vzťahu k časove najstaršiemu rozhodnutiu správneho
orgánu z roku 1995 bolo toto rozhodnutie súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie s pokynom doplniť
dokazovanie vo vzťahu k úmyslu reštituenta trvale žiť na území SR v danom období. Z odôvodnenia

rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 38S/93/97 - 25 z 08.12.1997, právoplatného dňa 21.01.1998
a č. k. 19S/229/02 - 13, právoplatného dňa 07.06.2004, vyplýva, že súd v rámci správneho súdnictva
sa vysporiadal s otázkou splnenia podmienok reštituenta ako oprávnenej osoby v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) tohto zákona (pôvodné vlastnícke právo právnej predchodkyne reštituenta, konfiškačné
rozhodnutie ako nadobúdací titul štátu, doba rozhodná, kedy konfiškovaný majetok prešiel z právnej

predchodkyne reštituenta na štát, štátne občianstvo SR reštituenta, trvalý pobyt reštituenta na území
SR, rodinnoprávny vzťah k právnej predchodkyni). Z obsahu spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn.
36C/16/2012 (pôvodná sp. zn. 8S/1/2011) súd prvého stupňa zistil, že žalované 1/, 2/, 3/ v tomto konaní
podali dňa 19.12.2011 na tunajší súd proti Okresnému úradu v Senci a Slovenskému pozemkovému
fondu neúplnú a neurčitú žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že vydanie pozemku, totožného s

pozemkom, ktorý je predmetom konania v prejednávanej veci, E. F., je nezákonné, právny úkon predaja
pozemku je neplatný a domáhajú sa, aby súd nariadil vrátenie tohto pozemku do pôvodného stavu, ktorý
bol pred rokom 1991. Na základe výzvy súdu zo 16.02.2012 na doplnenie žaloby žalované podanie
doplnili tak, že sa domáhajú určenia, že E. F. nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a určenia,
že právny úkon predaja nehnuteľnosti je neplatný. Uvedená vec doposiaľ nie je rozhodnutá. Z tohto

skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Základnými predpokladmi
žalobynavydanievecivzmysle§126ods.1Obč.zák.(vprípadenehnuteľnostižalobynavypratanie),ak
žalovaný na nehnuteľnosť vniesol svoje veci, je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, a preukázanie,
že vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. V prejednávanej veci bolopreukázané, že predmetný pozemok parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX
U.X, zapísaný na LV pre kat. úz. F. č. XXX, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaným 1/ až 4/
nesvedčí žiaden právny titul, ktorý by ich oprávňoval na užívanie tohto pozemku alebo na zasahovanie

do vlastníckeho práva žalobcu. Ďalej bolo preukázané, že žalované 1/ až 4/ nehnuteľnosť doposiaľ
reálne užívajú, majú tam vnesené svoje hnuteľné veci. Žalované 1/ až 4/ v konaní nepreukázali, že
predmetný pozemok užívajú oprávnene. Ich tvrdenie o nepretržitom užívaní nehnuteľnosti po dobu 27
rokovvprípadežalovaných1/a4/avprípadežalovaných2/ a3/ pouplynutídohodnutejdobynájmubez
platného právneho titulu, samo osebe platný právny titul na užívanie predmetného pozemku nezakladá,

rovnako ani platenie dane z pozemkov. Vzhľadom na ich vedomosť pri vstupe do užívania, že vec patrí
štátu, teda s vecou nenakladali ako s vlastnou, nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva, zo
žiadneho zákonného ustanovenia im nevyplýval žiaden nárok z tvrdeného predkupného práva. Obrana
žalovaných 1/ až 4/ nemohla spochybniť aktívnu legitimáciu žalobcu (vlastnícke právo k predmetu sporu
z dôvodu neplatne nadobudnutého vlastníctva od právneho predchodcu E. F.) vzhľadom na ust. §
135 ods. 2 O.s.p., keďže právoplatným rozhodnutím Okresného úradu v Senci č. j. 2452 - 7/92/ Hr z

21.03.2002 o navrátenie vlastníckeho práva k predmetu tohto sporu právnemu predchodcovi žalobcu,
bol súd prvého stupňa v tomto konaní viazaný. Existencia konania, vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. 36C/16/2012 netvorila pre toto konanie prekážku začatej veci podľa § 83 O.s.p., keďže nie je
daná totožnosť účastníkov konania, predmetu sporu ani žalobného petitu. Predmetné konanie netvorí
ani prekážku rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., nakoľko vec nie je právoplatne rozhodnutá. S

poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalované 1/až 3/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na to, že súd prvého
stupňa od počiatku viedol konanie tendenčne a predpojato v prospech žalobcu. Ignoroval žiadosť

žalovaných o odročenie pojednávania zo dňa 23.12.2011 až do doby právoplatnosti vo veci určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na tom istom súde pod sp. zn. 36C/16/2012. Súd prvého
stupňa vypočul právnu zástupkyňu žalovaných len ako účastníka konania, neumožnil jej predniesť
návrhy vo veci, nepripustil krátkou cestou doručenie do spisu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžo
289/2008. Súd pri hodnotení dôkazov nezobral do úvahy rozhodnutie Okresného úradu v Senci č. j.

2452 - 8/92 Hr z 18.07.2002, keď oprávnenej osobe nepriznal vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v F.,
kde sú spomínané aj nehnuteľnosti žalovaných 1/ až 3/. V ďalšom namietali nesprávnosť priznaných
trov právneho zastúpenia, keď súd prvého stupňa pri určovaní hodnoty odmeny za úkon právnej pomoci
vychádzal z kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj žalovaná 4/ a napadla ním výrok o trovách

konania. Uviedla, že o kúpe pozemku žalobcom sa dozvedela až po výzve súdu prvého stupňa o
vyjadrenie k žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, čo bolo vo februári 2011. Predmetný pozemok parc.
č. XX/X má výmeru XXXX U.X, pričom jej bol pridelený nájomnou zmluvou z roku 1983 platnou do
roku 1995 pozemok o rozlohe XXX U.X v časti F., D. U. P. V., ktorý bol v roku 2002 vrátený E. F.. E.
F. žalovaná 4/ požiadala o predaj pozemku, prípadne o vystavenie novej nájomnej zmluvy na tento

pozemok, avšak bez odpovede. Pozemok nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy s účinnosťou
od 10.12.2009, išlo teda o zimné obdobie a v tomto čase sa na pozemok nechodilo. Písomné výzvy o
vypratanie boli doručené iba žalovaným v 1/, 2/ a 3/, nie však žalovanej 4/. Dňa 09.01.2010 žalovaná
4/ havarovala pri spoločnej ceste so svojím partnerom, pričom utrpela rozsiahle zranenia, z ktorých sa
lieči dodnes. Od jesene 2009 na pozemku nebola, aj z dôvodu práceneschopnosti, ktorá skončila ku

dňu 31.12.2010. Je pravdou, že k žalobe sa vyjadrila tak, že sa cíti byť poškodená, lebo mala záujem
o pozemok, ktorý vybudovala, na ktorom pracovala viac ako 25 rokov. Ak E. F. mal záujem pozemky
predať, mal predovšetkým osloviť pôvodných nájomcov, t. j. mal dodržať predkupné právo. V konaní na
pojednávaniach jasne prejavila uznanie vlastníckeho práva žalobcu a dozvedela sa, že ostatné žalované
obhospodarujú aj pôvodne jej pridelenú časť vo výmere XXX U.X. Súd prvého stupňa podľa žalovanej

4/ nesprávne určil výšku odmeny právneho zastupovania žalobcu, keď vychádzal z tarifnej odmeny
opierajúcej sa o kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca v konaní domáhal, t. j. 164.376,-
eur. Pôvodne podané odvolanie žalovaná 4/ doplnila podaniami doručenými súdu prvého stupňa dňa
26.08.2013 a dňa 19.08.2014. V nich uviedla, že žalobca podal proti nej ďalšie 2 žaloby týkajúce sa
zaplatenia sumy 17.969,46 eur a sumy 20.090,4 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za

užívanie pozemkov. Je presvedčená, že ide o úžeru a bezprávie páchané na občanoch Slovenskej
republiky. Čo sa týka užívania pozemku uviedla, že tento až do nesprávneho rozhodnutia štátnych
orgánov dostal nazad občan cudzej republiky - cudzinec E. F. na základe ničím riadne nepodložených
dokladov respektíve iba čestného prehlásenia zo dňa 14.03.1993. Je presvedčená, že pozemok nemalbyť vydaný a nikdy vrátený E. F.. E. F. bol nezákonným rozhodnutím štátnych orgánov vrátený aj tento
pozemok, hoci jeho práva k pozemku zanikli rozhodnutím konfiškačnej komisie.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie

súd prvého stupňa aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané,
že žalobca predmetný pozemok kúpil kúpnou zmluvou z 02.11.2009 od predávajúceho E. F.. Tým
bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pokiaľ žalované v konaní namietali aj
vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu - E. F., táto námietka nebola dôvodná, keďže právnemu

predchodcovi žalobcu bolo vlastnícke právo k žalovanej parcele č. XX/X o výmere XXXX U.X navrátené
rozhodnutím Okresného úradu v Senci č. j. 2452 - 7/92/ Hr z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.04.2002. Toto rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené. Rozhodnutie Okresného úradu v Senci malo
konštitutívne účinky, t. j. jeho právoplatnosťou sa E. F. stal vlastníkom predmetnej parcely. Podľa §
135 ods. 2 O.s.p. otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Keďže posúdenie
otázkysplneniazákonnýchpredpokladovprenavrátenievlastníckehoprávapodľareštitučnéhopredpisu
- zákona č.229/1991 Zb. patrí do právomoci správneho orgánu - v danom prípade Okresného úradu
v Senci, pričom v otázke splnenia týchto predpokladov bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktoré
nebolo doposiaľ zákonným spôsobom zrušené, bol súd povinný z neho vychádzať. E. F. teda bol

v čase prevodu predmetnej parcely na žalobcu jej vlastníkom, a teda bol oprávnený s predmetnou
nehnuteľnosťou disponovať a previesť ju na žalobcu. Žalované v nijakom smere nepreukázali, že by im
svedčilo predkupné právo k predmetnému pozemku. Správne vyhodnotil súd prvého stupňa aj otázku
možnéhovydržaniavlastníckehoprávakpozemkužalovanými,keďkonštatoval,žekvydržaniunemohlo
dôjsť, keďže pri vstupe žalovaných do užívania pozemku (t. j. pri uzatváraní nájomných zmlúv) mali

vedomosť, že pozemok im vlastnícky nepatrí (ale patrí štátu) a teda od počiatku nenakladali s pozemkom
ako s vlastnou vecou. Inými slovami, žalované nemohli byť dobromyseľné v tom, že sú vlastníčkami
predmetného pozemku, pretože tento im bol odovzdaný iba do nájmu.
Ako už bolo uvedené vyššie, predpokladom úspešnosti podanej žaloby je aj skutočnosť, že žalované
majú na predmetnom pozemku umiestnené svoje hnuteľné veci, a to bez právneho dôvodu. Vo

svojej výpovedi žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 29.03.2011 potvrdila, že má na pozemku
žalobcu umiestnené hnuteľné veci (ako napríklad kosačku a iné). Rovnako tak žalovaná 2/ na
pojednávaní konanom dňa 28.02.2013 uviedla, že užíva poslednú časť pozemku vzadu, kde boli
pôvodne hospodárske budovy, maštale, tie sa zrútili, zostali tam len základy na ktorých si postavila
záhradnú chatku v roku 1985. Ide o záhradnú chatku o výmere 4 x 4 m, na vybudovanie ktorej jej

dal povolenie vtedajší KNV Bratislava. Žalovaná 3/ rovnako potvrdila, že na predmetnom pozemku si
postavila prenosnú chatku, ktorá nie je pevne spojená so zemou a to na základe povolenia U. Ú. U.
P. V.. Je teda zrejmé, že žalované 1/až 3/ majú na pozemku žalobcu umiestnené hnuteľné veci, preto
v ďalšom vystala otázka, či pozemok užívajú oprávnene. V konaní bolo preukázané, že žalované 1/ až
3/ mali v minulosti k predmetnému pozemku uzavreté nájomné zmluvy, avšak ich platnosť skončila ešte

v čase pred vydaním rozhodnutia, ktorým bolo vlastnícke právo k predmetnej parcele navrátené E. F..
Od tohto času (od skončenia nájomného vzťahu) žalované užívajú predmetný pozemok bez právneho
titulu, t. j. neoprávnene. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe
vyhovel.
K odvolacej námietke žalovaných ohľadom existencie procesných nedostatkov v konaní (tendenčné

vedenie konania v prospech žalobcu, nemožnosť predniesť návrhy vo veci a pod.) odvolací súd
uvádza, že tieto nedostatky z obsahu spisu nevyplývajú a nedôvodným bol aj návrh na odročenie
konania z dôvodu prebiehajúceho sporu pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. 36C/16/2012 (pôvodne
8S/1/2011). V tomto konaní sa žalované (po odstránení vád žaloby) domáhajú určenia, že E. F. nie
je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a určenia, že právny úkon predaja nehnuteľnosti je neplatný.

Ako žalovaných v tomto konaní označili Obvodný pozemkový úrad Senec a Slovenský pozemkový
fond. Nejde teda o prekážku litispendencie (§ 83 O.s.p.) s konaním v prejednávanej veci, keďže
nie je daná totožnosť účastníkov konania. Vzhľadom na to, že konanie sp. zn. 36C/16/2012 nie
je doposiaľ právoplatne skončené, nie je možné hovoriť ani o prekážke res iudicata (§ 159 O.s.p.).Odvolací súd dodáva, že v uvedenej veci sp. zn. 36C/16/2012 žalované (vo veci sp. zn. 36C/16/2012 v
procesnom postavení žalobkýň) nemôžu byť úspešné, pretože v spore o určenie vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti Obvodnému pozemkovému úradu v Senci ako aj Slovenskému pozemkovému fondu

chýba pasívna vecná legitimácia.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci
samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná v 4/ rade nepodala odvolanie voči výroku o vyprataní nehnuteľnosti, preto v tejto časti (merite
veci) nadobudol rozsudok voči nej právoplatnosť.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri
určovaní výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby treba vychádzať z § 10 ods. 1
v spojení s ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Predmetom konania bolo vypratanie pozemku, ktorého hodnota
je síce vyčísliteľná, ale jeho vypratanie nie je možné vyjadriť v peniazoch. Inak povedané, vypratanie
pozemku nie je totožné s jeho cenou. Vypratanie pozemku nie je možné považovať pre účely výpočtu
advokátskej odmeny za obdobu vydania veci už len z toho dôvodu, že v prípade vypratania pozemku

odstránením hnuteľných vecí, ktoré sú na ňom neoprávnene umiestnené, sa žalobcovi žiadna vec určitej
hodnoty nevydáva, resp. žalobca logicky nepožaduje vydanie vypratávaných hnuteľných vecí, ale ich
odstránenie. Vzhľadom na to mal súd prvého stupňa pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaných
vychádzať z toho, že hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch a preto mal základnú sadzbu tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby určiť vo výške 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.

č. 655/2004 Z.z.). Napokon ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. bolo doplnené o slová: „"...a hodnota
veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu" až novelou č.
184/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2013. Podľa prechodných ustanovení tejto novely (§ 20c) za úkony
právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov
účinných do 30. júna 2013. Napriek tomu, že s účinnosťou od 01.07.2013 sa v konaniach o vydanie veci

vypočítava výška tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie z hodnoty veci, ktorej vydanie je predmetom
súdneho sporu, s poukazom na vyššie uvedené závery, je odvolací súd názoru, že vypratanie pozemku
nie je možné považovať pre účely výpočtu advokátskej odmeny za obdobu vydania veci (vydanie veci
sa vzťahuje k veci hnuteľnej, t.j. ak hnuteľnú vec zadržiava osoba odlišná od vlastníka bez právneho
titulu a jej vlastník z tohto dôvodu nemá právnu ani faktickú dispozíciu s vecou).

Odvolací súd rovnako nesúhlasí s tým, že povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania bola žalovaným
uložená solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade
nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože žalobca bol oprávnený domáhať sa vypratania
nehnuteľností voči každej žalovanej samostatne, t. j. mohol žiadať vypratanie všetkých žalovaných,
alebo len niektorej z nich. V tomto smere nie je rozhodujúca skutočnosť, že predmetná parcela nebola

geometricky rozdelená na samostatné časti. Podstatou je, že žalované majú na nehnuteľnosti žalobcu
umiestnené hnuteľné veci a z tohto dôvodu sa žalobca domáha vypratania pozemku. Preto trovy konania
mali byť posudzované samostatne vo vzťahu ku každej žalovanej. Úlohou súdu prvého stupňa bude
tiež posúdiť účelnosť vynaložených trov konania s ohľadom na počet uplatnených úkonov právnej
pomoci, keď vo veci prebehli len dve pojednávania a listinné dôkazy, z ktorých súd pri rozhodovaní

vychádzal boli známe (založené do spisu) od počiatku. Bolo preto potrebné posúdiť, či bola zo strany
žalobcu nevyhnutná písomná reakcia na každé (aj opakujúce) sa tvrdenia žalovaných (súd prvého
stupňa okrem úkonu právnej služby spísania žaloby priznal žalobcovi náhradu trov konania za 6
písomných vyjadrení vo veci samej) resp. či tvrdenia žalobcu v písomných vyjadreniach nie sú len
opakovaním pôvodnej argumentácie príp. argumentácie prednesenej na pojednávaniach. Napokon súd

prvého stupňa nevyhodnotil z hľadiska účelnosti úkony právnej služby - nahliadanie do spisu v dňoch
11.07.2012 a 26.10.2012.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v časti trov konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť nanovo rozhodnúť o trovách žalobcu, a to

vo vzťahu ku každej žalovanej samostatne, základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
určiť vo výške 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a posúdiť účelnosť
vynaložených trov konania. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa zaviazal na trovy konania žalované
spoločne a nerozdielne, a voči tomuto výroku podali odvolanie včas iba žalované 1/ až 3/, odvolací súd
musel výrok o trovách konania zrušiť v celosti, t.j. aj vo vzťahu k žalovanej 4/.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanej 4/, odvolací súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že žalovaná 4/ (napriek tomu, že nepodala odvolanie voči výroku o vyprataní) na
pojednávaní konanom dňa 29.03.2011 uviedla, že na pozemku žalobcu nemá postavenú žiadnu stavbu,
má tam vysadené len stromčeky. Ako už bolo uvedené vyššie, vypratávacia žaloba sa nevzťahuje naveci, ktoré sa stali súčasťou nehnuteľnosti (§ 120 Obč. zák.), medzi ktoré možno zaradiť najmä
trvalé porasty. Je potom otázne, či žalovaná 4/ má na pozemku žalobcu neoprávnene umiestnené
také hnuteľné veci, ktoré možno vypratať, t.j. či žalovaná 4/ môže reálne splniť povinnosť vypratať

pozemok, keďže na pozemku nemá umiestnené žiadne hnuteľné veci. Je potrebné si uvedomiť, že
žaloba žalobcu smeruje na vypratanie hnuteľných vecí žalovaných umiestnených neoprávnene na
jeho pozemku, nesmeruje proti užívaniu pozemku žalovanými. Vo vzťahu k neoprávnenému užívaniu
pozemku žalobca podal voči žalovaným inú žalobu, a to žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ak by teda bolo preukázané, že žalovaná 4/ nemá na pozemku žalobcu umiestnené žiadne hnuteľné

veci (spôsobilé na vypratanie), podľa odvolacieho súdu by išlo o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý
by odôvodňoval použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie
žalobcovi vo vzťahu k žalovanej 4/, hoci mu na ich náhradu vznikol nárok podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nedovoľuje priznať náhradu trov
konania účastníkovi, ktorému na ňu nevznikol nárok. Toto ustanovenie totiž umožňuje nepriznať náhradu
trov konania iba tomu účastníkovi, ktorému na ňu vznikol nárok.

Zo spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovanej 4/ doručený dňa 10.06.2013. 15 - dňová lehota
na podanie odvolania jej začala plynúť dňa 11.06.2013 a uplynula dňom 25.06.2013, ktorý pripadol na
utorok. Žalovaná 4/ podala odvolanie osobne do podateľne súdu až dňa 26.06.2013, teda oneskorene.
Keďže žalovaná 4/ podala odvolanie oneskorene, odvolací súd ho odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.