Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/365/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216399
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716216399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zastúpeného advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50361368, proti
žalovanému: G. Š., I.. XX. X. XXXX, Z. G. B. Y. XXX, o zaplatenie 961,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. 07. 2017 č.k. 19Csp/153/2016-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 808,23 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 08. 11. 2016 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 961,92 eur, úrokov
z úveru vo výške 976,41 eur a úrokov z omeškania.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 499,
§ 502 ods. 1, ods. 2, § 506, § 365, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 písm. j/, §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. a žalovaným došlo dňa 08. 10. 2012 k uzavretiu úverovej
zmluvy, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa tento úver zaviazal
splácať po 30,62 eur mesačne po dobu 72 mesiacov, pri celkovej výške nákladov 895,12 eur, priemernej

RPMN 27,07 % a RPMN banky 28,70 % s úrokovou sadzbou 25,50 %, splatnosťou splátky k ôsmemu
dňu v mesiaci, dátumom prvej splátky 08. 11. 2012 a poslednej 08. 10. 2018. Celková výška nákladov
činila 895,12 eur. Z dôvodu, že žalovaný prestal úver splácať v dohodnutých splátkach, došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu k jeho zosplatneniu ku dňu 21. 11. 2013 s celkovou výškou dlhu vo výške
1.159,97 eur. Táto suma pozostávala z istiny vo výške 961,92 eur, ako dlžného úveru, sumy 150,91 eur
ako dlžného úroku; 39,28 eur poplatkov za upomienku a poistného vo výške 7,86 eur. Na celkovej dlžnej
sume žalovaný žalobcovi uhradil sumu 191,77 eur.

4. Súd prvej inštancie danú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Po posúdení obsahu zmluvy
dospel k záveru, že žalobca v nej nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov a súčasne v
zmluve neuviedol celkovú sumu, ktorú mal žalovaný za úver zaplatiť. Ide pritom o podstatné náležitostiúverovej zmluvy vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia je
sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, tak ako vyplýva z § 11 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 129/2010 Z.z. Nakoľko bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaný z tejto sumy

uhradil 191,23 eur, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému tak zostáva na úvere doplatiť sumu
808,23 eur.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu úverovej zmluvy vyplynulo, že
tátoobsahujesíceúdajoRPMNvovýške28,70%,tentoúdajjevšaknesprávny,nakoľkosprávneRPMN

predstavuje sumu 35,58 %, čo vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Ročná percentuálna miera
nákladov je v zmysle zákona ukazovateľom celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a ide o
údaj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť ponúkaného úveru. Pokiaľ je
tento údaj nesprávny, táto skutočnosť zavádza spotrebiteľa v otázke výhodnosti ponúkaného produktu.

6. Súd prvej inštancie tiež zistil, že v predmetnej zmluve absentuje údaj predstavujúci celkovú sumu,

ktorú má žalovaný za úver zaplatiť a ktorá činí po zohľadnení 72 splátok po 30,62 eur sumu 2.204,64
eur. Zmluva obsahuje len konštatovanie bez číselného vyjadrenia, že celková čiastka úveru predstavuje
súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmysle zmluvy celkové náklady spotrebiteľa
činia 895,12 eur, z čoho vyplýva, že celkovo by mal spotrebiteľ uhradiť za úver 1.895,12 eur. Táto suma
však nezodpovedá celkovej sume zistenej súdom vo výške 2.204,64 eur. Navyše zo zmluvy nie je možné

zistiť, aké predpoklady použil veriteľ pri výpočte RPMN, ani z akých údajov pri tomto výpočte vychádzal.

7. Na základe týchto úvah zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 808,23 eur s úrokom z omeškania,
ktorý vyplýva z § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,25 % ročne a ktorý priznal počnúc dňom 08.
11. 2016. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal, vychádzajúc z toho, že obe strany mali v spore úspech len čiastočný.

9. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ f/, g/ a h/ C.s.p. a
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie alebo aby žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Dal do
pozornosti súdu, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v

zmluve obsiahnuté. Odôvodnenie súdu sa javí nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uviedol, že v
zmluve o úvere chýbajú údaje bez bližšej špecifikácie, o aké údaje by malo ísť. Zmluva o úvere obsahuje
výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky a dátum konečnej splatnosti, ako aj počet mesačných
splátok. Súd jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov, tento prepočet však nie je
správny. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, keďže posledných 5

splátok bolo v nižšej sume, ako činí mesačná splátka úveru. Žalobca (banka) pred poslednou celou
splátkou zasielal žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky listom, ktorým mu oznámi
poníženú splátku a zároveň oznámil, že ide o poslednú splátku. Ako vyplýva z predpisu splátok, žalovaný
sa zaviazal uhradiť 72 splátok, pričom 67 splátok bolo vo výške 30,62 eur, 68. splátka predstavovala
21,64 eur a 69. - 72. splátka predstavovala už len 2,62 eur ako splátku poistného. Žalovaný si sám vybral

v zmluve poistenie. Išlo pritom o dobrovoľné poistenie. Celkové náklady na úver tak činili 1.895,02 eur
(67 x 28 + 0,40 + 18,62 = 1.895,02 - 1.000 = 895,02 eur), nie 2.204,64 eur, ako ustálil súd. Celková výška
nákladov, ako aj RPMN boli vypočítané správne. Súd nepriznal žalobcovi ani vyčíslené zmluvné úroky.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1

C.s.p., potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 06. 2018 o 10.00 hodine,
v pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 21. 06. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/,
g/ a h/ C.s.p., odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie
sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver. Jeho konanie nie je zaťažené ani nesprávnym procesným postupom,
boli súčasne dodržané procesné podmienky a konanie netrpí ani inou vadou, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti
ako vecne správny potvrdil.

15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva:

17. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl.. Občianskeho zákonníka a
súčasne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Súčasne z vykonaného dokazovania možno jednoznačne
vyvodiť, že ide o zmluvu typovú, resp. štandardnú, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a ktorá z

tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole.

18. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu v zmysle § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 a ak je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

20. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v danej spotrebiteľskej zmluve
absentujú údaje vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne správna výška

RPMN a súčasne celková suma, ktorú má žalovaný ako spotrebiteľ za úver zaplatiť.

21. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je jej písomná forma, z čoho vyplýva, že
osobiténáležitostiuvedenév§9ods.2písm.j/zák.č.129/2010Z.z.musiabyťuvedenévspotrebiteľskej
zmluve písomne, v opačnom prípade danú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

22. Z dokazovania vykonaného pred súdom prevej inštancie možno vyvodiť jednoznačný záver o tom,
že v danej úverovej zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť,
keď z jej obsahu vyplýva len údaj o tom, že žalovanému vzniká povinnosť uhradiť 72 splátok po 30,62
eur. Vychádzajúc z týchto písomných údajov uvedených v zmluve tak celkové náklady spotrebiteľa vo

finančnom vyčíslení, ako správne uvádza súd prvej inštancie, činia 2.204,64 eur. Tento údaj však v
uvedenej zmluve chýba.

23. Odvolacia argumentácia žalobcu o upravenej výške splátok, ktorá by mala vyplynúť z listu žalobcu
adresovaného žalovanému pred poslednou splátkou, neobstojí. Ako už bolo skôr uvedené, z obsahu

znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že údaj o celkovej sume, ktorú ba mal spotrebiteľ
za úver zaplatiť je obligatórnou náležitosťou zmluvy, teda musí sa stať jej súčasťou v písomnej forme.
Jej nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. a/ spomínaného zákona. Nedostatoktejto náležitosti teda nemožno zhojiť dodatočne listom adresovaným zo strany žalobcu žalovanému,
keďže nejde o dokument, ktorý by bol súčasťou zmluvy a bol by podpísaný oboma zmluvnými stranami.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie
sú v zmluve jednoznačne zrozumiteľným a jasným spôsobom definované, preto správny je záver súdu
prvej inštancie, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ spomínaného zákona
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov
uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie správny je aj záver súdu prvej inštancie, že žalovanému

zostalo doplatiť na úvere sumu 808,23 eur s prísl. Správne preto súd prvej inštancie v zostávajúcej časti
žalobu zamietol.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej časti vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto odvolací súd rozhodol, že úspešný
žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).