Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3612205757.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného J. so sídlom T., Ul. XX.
augusta X a XX, vo veci pobočky Q., so sídlom Q., F.. M.R. R. č. XXXX/XX, proti povinnému M. H.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/XX, E. K., o vymoženie 675,96 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. marca

2018, č. k. 3Er/716/2012-9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu o vymoženie 675,96 eur s
príslušenstvom. Výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť poverenej súdnej exekútorke
JUDr. W. P., so sídlom exekútorského úradu v Q., J. XXXX, trovy exekúcie vo výške 49,33 eur do

pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia a výrokom III. nepriznal oprávnenému a povinnému nárok
na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo
dňa 19.09.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 675,96 eur
s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie J., pobočka Q. č.k. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa 17.08.2012. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.10.2012 JUDr. W. P., súdnu
exekútorku so sídlom v Q.. Súdna exekútorka doručila súdu dňa 21.04.2017 podnet na zastavenie

exekúcie, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku. Zároveň si vyčíslila trovy exekúcie spolu vo
výške 49,33 eur, ktoré vyčíslila ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov
9,50 eur a DPH. Súd z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.01.2017, č.k. 1D/117/2016-68,
Dnot 213/2016 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené
pre nemajetnosť. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196,

§ 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013; § 256 ods. 1, ods. 2,
§ 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Dedičské
konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia
zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej
veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení

zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania
zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súd
posúdil vyúčtovanie súdnej exekútorky a priznal jej trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14

ods. 1, 2 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1
cit. vyhl., najmenej však 33,19 eur v súdnou exekútorkou uplatnenej sume 33,19 eur. Keďže si súdnaexekútorka uplatnila len najnižšiu zákonnú odmenu, súd jej ju priznal bez ohľadu na to, koľko úkonov
exekučnej činnosti v skutočnosti vykonala. Odmena vo výške 33,19 eur jej patrí za čo i len jeden úkon
exekučnej činnosti, pričom poverená súdna exekútorka vykonala najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm.

a) citovanej vyhlášky (získanie poverenia), teda nárok na odmenu vo výške 33,19 eur jej vznikol, 2/
náhraduhotovýchvýdavkovpodľa§22ods.1vyhl.vovýške9,50eurzapoštovné.Vyúčtovanépoštovné
súd považuje za primerané vzhľadom na počet doručovaných písomností a preukázané predloženým
exekučným spisom. 3/ DPH z priznanej odmeny (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 33,19 eur, t.j. 6,64
eur. Spolu patria súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 49,33 eur, vrátane DPH. S poukazom na

ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 49,33 eur súd zaviazal
oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na
náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti
povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov
súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného

konania nárok.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nestotožnil sa s právnym
posúdením v danej veci. Uviedol, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou
podmienkou konania, na ktorú súd prihliada ex offo § 161 Civilného sporového poriadku. Podľa § 161

ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Povinný smrťou dňa 12.10.2016
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Táto skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 21.03.2017) aj bez návrhu zastaviť
exekúciu, a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 CSP. Oprávnený mal za to, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod
na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie bolo
vydané dňa 16.03.2018), povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy, povinný
stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii

a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku (účinného do 31.03.2017). Skutočnosť, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť,
nie je v tomto prípade dôvodom aj na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, nakoľko tu nastala iná
skutočnosť - smrť povinného a jeho strata spôsobilosti byť účastníkom konania, pričom posudzovanie
majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti.

Pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za života povinného, kde by súd
na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení majetku povinného posúdil, že jeho
majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd však rozhodol o zastavení exekúcie za situácie,
kedy bol povinný mŕtvy a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Pri zastavení exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) by nevznikla povinnosť na náhradu
trov exekúcie oprávnenému, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri
dôvodne podanom návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného v
priebehu exekučného konania. S ohľadom na uvedené mal oprávnený za to, že napadnuté uznesenie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v čase rozhodovania o zastavení exekúcie

povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím nebola splnená jedna z podmienok vedenia
konania, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne mala byť zastavená podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017). Vzhľadom na to
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.

Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o
trovách exekúcie.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.