Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/66/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200433
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8211200433.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Bardejov, so sídlom Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému:
ARGOFEST, s.r.o., so sídlom Pod papierňou 1655, 085 01 Bardejov, IČO: 31 674 739 pre vymoženie
8.800,60 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom pod č. EX 115/2011

z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi,
Exekútorský úrad so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 64,73 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 037510 zo dňa 10.02.2011 poveril súdneho exekútora
JUDr. Stanislava Moskviča vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného
pozostávajúcej z istiny 8.800,60 € a trov exekúcie. Exekučné konanie začalo dňa 24.01.2011 doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Dňa 09.03.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorým s

poukazomnanemajetnosťpovinného,ktoréhomajetoknepostačujeaninaúhradutrovexekúcie,navrhol
exekúciu zastaviť. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 112,78 €
s tým, že k ich náhrade žiada zaviazať oprávneného.

3. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko skutočnosti
oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú
pravdivé. Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora,
ktorý má na to nielen špecializáciu, ale aj rozsiahle možnosti. V danom prípade súdny exekútor,
ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, po zisťovaní majetku povinného

navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce
úspešne vykonať exekúciu. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoňna úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie, nie je predpoklad zmeny
majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju

súd podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil.Podľanázorusúdu,ďalšie,zjavnebezúspešnévedenieexekúciebynebolovsúladesozásadou
hospodárnosti exekučného konania, v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný
dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo
najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, keďže by len

navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený.

7.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradutrovexekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 112,78 € vrátane DPH.

8. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14. Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, v dôsledku čoho mu vznikol nárok

na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,
nemá majetok na ich úhradu a tak súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

15. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, t.j. paušálnu odmenu
vo výške 33,19 a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 20,75 € (upovedomenie o začatí
exekúcie 1,60 €, PZE-banky 2,80 €, žiadosť o poskytnutie súčinnosti Daňový úrad 0,40 €, žiadosť o
poskytnutie súčinnosti OR PZ SR 0,40 €, EP-banky 1,60 €, EP-banky povinný 1,30 €, UZE+EP-zriadenie
exe. zál. práva 11,70 €, vyúčtovanie ex. konania oprávnenému 0,45 €, zaslanie exekučného spisu 0,50

€).16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 0,50 € a 0,50 € (vrátenie poverenia; konečné
vyúčtovanie) o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné
priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.

17. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 2,26 €, 2,20 €, 0,88
€ a 0,51 € (spolu 5,85 €) súdnym exekútorom špecifikovanú ako „papier, kopírovanie, obálky“. Súd má
za to, že požadovanú náhradu spolu vo výške 5,85 € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z
nasledujúcich dôvodov.

18. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá

aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

19. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne

koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny

exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22

Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za
ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju

činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom
číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi

náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

20. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume.

21. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.22. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22

a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho

majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

23. Navrhované zmeny schválené neboli.

24. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na
náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté

nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

25. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná

ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej

činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení

zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora

teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).27. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu

nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

28. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného

kancelárskeho materiálu vo výške 5,85 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

29. Pokiaľ ide o uplatnenú odmenu exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnostiach povinného vo výške 33,19 €, súd sa po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie

nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora, nakoľko mal za to, že z gramatického výkladu
ustanovenia § 6 vyhlášky vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu vo výške
33,19 € len v prípade, ak dôjde k vymoženiu čo aj len časti vymáhanej pohľadávky predajom takejto
nehnuteľnosti. Len zriadenie exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nie je
predpokladom uplatnenia tejto odmeny, ale musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom

- predajom danej nehnuteľnosti, a keďže zo spisového materiálu nezistil, že by súdny exekútor
nehnuteľnosť povinného aj reálne predal, odmenu súdneho exekútora za ich zriadenie nepriznal.

30. Naviac pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora určuje podľa § 14 až 16 vyhlášky.
Tieto ustanovenia sú systematicky zaradené v treťom oddiele druhého diela Exekučného poriadku, kým

odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti do jeho prvého oddielu Odmena
za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

31. Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 €
za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

32. Podľa § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa
zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že
nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

33. Ustanovenie § 6 vyhlášky je zaradené do druhého dielu prvý oddiel - odmena za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Tretí oddiel druhého dielu vyhlášky obsahuje spoločné
ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho
exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (v § 14 a 15).

34. Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia súd má za to, že z § 4 až 6 vyhlášky zaradených
do druhého dielu prvý oddiel, ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie exekučného záložného
práva, pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu
pohľadávky.

35. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení
upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre
prípad zmeny súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie.

36. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 vyhlášky, ktoré osobitne upravuje
postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď
odkazuje na § 5 vyhlášky alebo § 7 až 13 vyhlášky. Teda vylučuje použitie § 6 vyhlášky.

37. Súd má za to, že pokiaľ by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich

oddielov pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol by to priamo v § 14 prípadne § 15, ako je to
uvedené v § 16 vyhlášky. Pokiaľ tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní odmeny súdneho exekútora v
prípade zastavenia exekúcie nemožno vychádzať z ustanovení vyhlášky upravujúcich spôsob určenia(výpočtu) odmeny exekútora pri vymožení pohľadávky. V prejednávanom prípade na rozhodnutie o
trovách exekúcie bolo potrebné aplikovať § 14 až § 16 vyhlášky.

38. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových
výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov
spolu v sume 53,94 €, čo činí 10,79 €. Trovy exekúcie preto celkovo predstavujú sumu 64,73 € vrátane
DPH.

39. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

40. Oprávnený je povinný uhradiť trovy exekúcie vo výške 64,73 € na účet súdneho exekútora číslo
SK96 0200 0000 0013 2923 3154, variabilný symbol 1152011, konštantný symbol 308.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).