Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214970
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714214970.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu AT personalistika s.r.o., Vranov nad Topľou,
Hronského 2712, IČO: 467 884 25, zastúpeného AK NOVIKMEC s.r.o., Vranov nad Topľou, Rázusova
125, IČO: 36 868 701, proti žalovanému N. R., H.. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, o zaplatenie 134,56 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/44/2015-52 zo 17.2.2016 Okresného súdu

Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 134,56 €, spolu s 8,75
% úrokom z omeškania od 19.1.2013 do zaplatenia s tým, že tento dlh žalovanému umožnil splácať po
30 € mesačne, a to vždy k 25.temu dňu v tom-ktorom mesiaci pod následkom straty výhody splátok pre

nezaplatenie, keď rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 134,56 €, titulom zaplatenia
splatných splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru s príslušenstvom (nesprávny údaj odporujúci
predmetu sporu). Uviedol, že opatrovníčka žalovaného nevzniesla voči návrhu žiadne námietky
a rozhodnutie prenechala na úvahu súdu. Dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným

28.12.2012 dohodu o sprostredkovaní zamestnania, na základe ktorej žalobca mal sprostredkovať
žalovanému zamestnanie vo forme samostatnej zárobkovej činnosti a tento sa zaviazal za to zaplatiť
odmenu 334,56 €, keď v skutočnosti z nej uhradil len 200 €. Citoval § 517 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka a žalovaného zaviazal uhradiť splatný dlh spolu s príslušenstvom a to v mesačných splátkach
po 30 €.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a mal za to, že konajúca sudkyňa si zrejme
nenaštudovala spis, keď rozhodla v prospech spoločnosti, ktorá ho surovo podviedla. Upozornil, že cez
túto spoločnosť pracoval len jeden mesiac a mal by za to zaplatiť províziu 343 €. Zdôraznil, že žalobcu
osobne navštívil, chcel na neho podať trestné oznámenie a na mieste žiadal aj vrátenie sumy 200 €,
ktorú mu neprávom vzali z výplaty. Bol toho názoru, že ani podľa zákona už nie je možné dlhšiu dobu
vyberať poplatky za sprostredkovanie a napriek tomu si žalobca uplatnil predmetný nárok

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. S poukazom na úpravu zákona č. 5/2004 Z.z. v znení
účinnom k 30.4.2013 mal za to, že ako sprostredkovateľ mohol vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy a dohodnutá odmena bola v súlade s vtedy platnou
a účinnou právnou úpravou. Žalobca zamlčal, že naďalej mu aktívne poskytoval ponuky týkajúce sa

zmeny rodiny, v ktorej mal činnosť vykonávať a to po odpracovaní prvého turnusu, keď príslušná rodinas ním ukončila spoluprácu z dôvodu, že opatrovaná osoba bola umiestnená do stálej opatrovateľskej
služby. Rozhodnutie súdu označil za správne po skutkovej aj právnej stránke.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie
žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov -§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení
s § 470 ods. 2 vety prvej CSP (v CSP odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom
a sčasti zmätočným rozsudkom v konečnom dôsledku znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace
procesné práva až v takej miere, že došlo voči nemu k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.

8. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd")
zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému
reálny prístup k súdu (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods.
1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza
aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je
priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj

III. ÚS 7/08). Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom
ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva (resp. jeho ochrany) na súde
(I. ÚS 24/97).

9. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní

zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý
nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu
stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne
bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania,
ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní (Najvyšší súd

SR sp. zn. 5 MCdo 13/2010).

10. Súdna ochrana musí vždy zodpovedať zákonom upravenému postupu a obsahu základného práva
na súdnu ochranu zodpovedá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť zákonom prezumovaným
spôsobom na podklade dôkazov predkladaných oboma sporovými stranami.

11. Základným právom sporovej strany v prípade prejednania veci samej na pojednávaní je vedomosť
o ňom, riadne predvolanie naň a aspoň teoretická možnosť sa ho zúčastniť. V danej veci súd prvej
inštancie žalovaného predvolával z adries Z. XX Z. a F. XXX. Obe zásielky (č.l. 43 a 44 spisu) sa
súdu vrátili s poznámkou, „adresát neznámy“. Napriek tejto závade v doručení predvolania žalovanému

súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.2.2016 vo veci konal a aj meritórne rozhodol, hoci aj v
neprítomnosti žalovaného, obmedziac sa na poznámku v zápisnici o pojednávaní, že na uvedených
adresách by sa žalovaný mal zdržiavať.

12. Z celkom neznámych dôvodov v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že

„opatrovníčka odporcu nevzniesla voči návrhu žiadne námietky“. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, aby
žalovanému v konaní bol ustanovený opatrovník.13. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nereagoval na obranu žalovaného,
hoci zjavne jeho odpor podaný voči platobnému rozkazu akceptoval. Žalovaný pritom voči nároku
žalobcu vecne argumentoval s poukazom na to, že pri jedinom sprostredkovanom výjazde do Rakúska

ako opatrovateľ mal uhradiť žalobcovi odmenu 300 € a polemizoval so zákonnosťou takéhoto nároku.
O tejto jeho obrane v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nie je ani zmienka a nevedno, ako sa
súd prvej inštancie s ňou vyporiadal. V rozhodnutí tiež absentuje právne posúdenie uplatneného nároku
nehovoriac o tom, že predmetom sporu nebolo zaplatenie splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru.
V časti odôvodnenia rozsudku takto zrejme došlo k prebratiu textu z iného rozhodnutia.

14.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Vzhľadom k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku ho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a § 391 CSP musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
zmysle § 391 ods. 3 CSP po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v spore ďalej konať v
zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, vysporiadať sa s námietkami žalovaného
smerujúcimi voči uplatnenej pohľadávke a reagovať i na jeho námietky odvolacie. Pokiaľ súd prvej

inštancie opätovne nariadi pojednávanie zabezpečí, aby všetky práva strán dané im procesnou úpravou
boli rešpektované.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).