Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512011072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512011072.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému B. H., nar. XX. A. XXXX v C., trvale
bytom C. XXXX/XX, C., v konaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2018 v
Trnave sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. marca 2018, č. k.

1PP/111/2012-238 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. H. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením (napadnutým) Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. marca 2018, č. k. 1PP/111/2012-238
bolo podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) vyslovené, že odsúdený B. H. sa v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7T/9/2003 zo dňa 27. marca 2006, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/48/2006 zo dňa 12. júna 2007, podľa § 219 ods. 2 Tr.
zák. účinného do 31. júla 2001, vo výmere 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne so zaradením do II. NVS,
z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1Pp/111/2012 z 24.
januára 2013, právoplatným a vykonateľným 24. januára 2013, neosvedčil a preto zvyšok trestu odňatia
slobody vo výmere 9 mesiacov a 21 dní vykoná.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že B. H. bol uznesením Okresného súdu Piešťany z 24.
januára 2013 sp. zn. 1Pp/111/2012, právoplatným 24. januára 2013, podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7T/9/2003 zo
dňa 27. marca 2006 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4To/48/2006
zo dňa 12. júna 2007 pre § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 k trestu odňatia slobody

v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny a bola mu
určená skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky a obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Odsúdenému B. H. plynula skúšobná doba
s probačným dohľadom od 24. januára 2013 do 24. januára 2017.

Okresný súd za účelom rozhodnutia o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe

určil termín verejného zasadnutia na 06. decembra 2017 a 29. januára 2018, ktoré boli odročené z
dôvodu neprítomnosti odsúdeného, ktorému sa nepodarilo doručiť predvolanie na verejné zasadnutie.
Okresný súd vykonal 28. marca 2018 verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného postupom podľa
§ 293 ods. 4 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), nakoľko sa mu nepodarilo opakovane doručiť
predvolania na verejné zasadnutia ani poštou, ani cestou polície a z tohto dôvodu mu bol opatrením
súdu ustanovený obhajca.Na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1Pp/111/2012, oboznámil najmä uznesenie Okresného súdu Piešťany
z 24. januára 2013 sp. zn. 1Pp/111/2012, právoplatné 24. januára 2013 o podmienečnom prepustení,

príkaz na prepustenie, hlásenie zmien ústavu na výkon trestu, register priestupkov, register trestov,
správu probačnej a mediačnej úradníčky zo 7.5.2014 a z 19.2.2016, rozsudok Landesgericht Eisenstadt
z 30. novembra 2015, sp. zn. 25 Hv 100/15b, opatrenie Okresného súdu Piešťany z 15. marca 2018,
sp.zn. 1Pp/111/2012 a správy a posudky na odsúdeného.

Z dokazovania vyplynulo, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dopustil deviatich priestupkov
a spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený v Rakúskej republike, taktiež je voči nemu v
súčasnej dobe vedené trestné stíhanie, ktoré však doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

Dňa26.mája2013saodsúdenýdopustilpriestupkunaúsekubezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,
keď porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vodič nesmie zastaviť a stáť na miestach,
kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť
jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov
určených na zásobovanie alebo parkovacích miest), za ktorý bol sankcionovaný napomenutím. Dňa 05.
augusta 2013 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil

ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. (účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť
pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená pokuta
vo výške 30,- Eur.
Dňa 30. septembra 2014 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
keď porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. (rýchlosť jazdy), za ktorý mu bola uložená

pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa 26. januára 2015 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. (účastník cestnej
premávkyjepovinnýposlúchnuťpokynvyplývajúcizdopravnejznačkyalebodopravnéhozariadenia),za
ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa 11. marca 2015 priestupku na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. (rýchlosť jazdy),

za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 40,- Eur. Dňa 17. apríla 2015 sa dopustil priestupku na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.
z. (rýchlosť jazdy), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 40,- Eur. Dňa 11. mája 2015 sa dopustil
priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci), za

ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. Dňa 01. júna 2015 sa dopustil priestupku na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona
č. 8/2009 Z. z. (účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 150,- Eur. Dňa 04. júna 2015
sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie §

4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. (vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno
prevádzkovať v cestnej premávke), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur. Ďalej bol B. H.
rozsudkom Landesgericht Eisenstadt z 30. novembra 2015, sp. zn. 25 Hv 100/15b uznaný za vinného z
prečinuprevádzačstva,trestnéhočinukrádežeprostredníctvomvlámaniaalebozapoužitiazbranepodľa
§§ 15, 127, 129 r. 1 StGB, prečinu nadržovania podľa § 299 odst. 1 StBG, trestného činu podielnictva

podľa § 164 odst. 1 a 4 tretieho bodu StGB a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol
roka, ako aj náhrada trov konania. Predmetných skutkov sa dopustil dňa 12. marca 2015, 24. marca
2015 a 07. júla 2015. Trest odňatia slobody vykonával od 07. júla 2015 do 09. marca 2017, kedy bol
z výkonu trestu prepustený pod podmienkou, že opustí územie Rakúskej republiky. Z dokazovania tiež
vyplynulo, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V ČVS:ORP-2579/ST-

B5-2014 zo dňa 22. decembra 2014 bolo vznesené obvinenie voči B. H. pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 21. decembra 2014. Konanie doposiaľ
nebolo právoplatne skončené.

Zo správ probačnej a mediačnej úradníčky o priebehu probačného dohľadu okresný súd zistil, že

odsúdený sa po podmienečnom prepustení opakovane dostavil z vlastnej iniciatívy na súd. Pravidelne v
mesačných intervaloch sa dostavoval na pohovor do septembra 2013. Z októbrového termínu pohovoru
sa telefonicky ospravedlnil a ako dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť. Nakoľko sa ani v novembri
2013 nedostavil, v decembri 2013 mu bolo zaslané predvolanie, na ktoré nereagoval. Následný pokus otelefonický kontakt bol bezvýsledný. Odsúdený bol v rámci úvodného pohovoru poučený o povinnostiach
vyplývajúcich z probačného dohľadu a trestných následkoch nedodržania súdom uložených obmedzení.
Od 23. septembra 2013 sa menovaný na súd nedostavil.

Okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že súd preskúmava správanie sa
odsúdeného počas celej skúšobnej doby komplexne. Vedením riadneho života má zákon na mysli taký
stav, keď osoba dodržiava právny poriadok Slovenskej republiky, plní si svoje občianske povinnosti
a nedopúšťa sa trestných činov, ale ani priestupkov. U priestupkov spáchaných v skúšobnej dobe

pritom samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol rovnakého resp. obdobného charakteru
ako spáchaný trestný čin, alebo či išlo o priestupok takpovediac nesúvisiaci s trestnou činnosťou,
za ktorú bol páchateľ odsúdený, avšak vzhľadom na počet spáchaných priestupkov odsúdeným v
skúšobnej dobe (osem priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeden proti
verejnému poriadku) sám o sebe nasvedčuje, že u odsúdeného dochádza opakovane k porušovaniu
právnych predpisov a vytvára to obraz o spôsobe života odsúdeného v skúšobnej dobe, kedy by sa

odsúdený mal obzvlášť snažiť, aby nedošlo z jeho strany k ich porušovaniu. Spáchanie úmyselného
trestného činu v skúšobnej dobe, za ktorý bol B. H. odsúdený rozsudkom Landesgericht Eisenstadt z 30.
novembra 2015, sp. zn. 25 Hv 100/15b, ako aj nerealizovanie probačného dohľadu, ktoré bolo zavinené
konaním odsúdeného, ktorý sa od septembra 2013 k probačnej a mediačnej úradníčke nedostavil, ani
ju nekontaktoval, priviedlo okresný súd k záveru o tom, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny

život, nesplnil podmienky uloženého probačného dohľadu a teda, že sa neosvedčil.

Podľa názoru okresného súdu spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe jednoznačne svedčí o tom,
že podmienečné prepustenie nesplnilo svoj účel a že je plne odôvodnené nariadiť odsúdenému výkon
zvyškunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Inakpovedané,okresnýsúdustálilzáver,žeodsúdený

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život.

Po vyhlásení uznesenia podala obhajkyňa sťažnosť (odsúdený nebol prítomný na verejnom zasadnutí)
a v písomne odôvodnenej sťažnosti uviedla, že v napadnutom uznesení nie je zdôvodnené akými
úvahami sa súd pri posúdení, že nemohol rozhodnúť v lehote do roka od uplynutia skúšobnej doby,

riadil. Má za to, že okolnosti, ktoré viedli súd k záveru o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia, boli súdu už známe v rámci jednoročnej lehoty. Zdôraznila, že
v prípade spáchaných priestupkov sa jednalo o priestupky, ktoré nie sú rovnakého ani obdobného
charakteru ako spáchaný trestný čin a vzhľadom na výšku postihov za tieto priestupky nemožno ani
hovoriť o ich vysokej závažnosti. Poukázala zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa

13. marca 2012, podľa ktorého má súd skúmať závažnosť priestupku s ohľadom na jeho spôsob jeho
vykonania, spôsobený následok, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa i jeho
pohnútku. K odsúdeniu v Rakúsku uviedla, že sa jednalo o trestnú činnosť iného charakteru. V závere
uviedla, že odsúdený po podmienečnom prepustení prejavoval snahu viesť riadny život, zamestnal sa
a dostavoval sa k probačnej a mediačnej úradníčke a návrat k protiprávnemu konaniu je aj dôsledkom

absentujúcej postpenitenciárnej starostlivosti. Navrhla, aby krajskú súd podľa § 194 ods. 1 Tr. por.
napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúcetýmtovýrokomnapadnutéhouzneseniaatakzistil,žesťažnosť
odsúdeného B. H. nie je dôvodná.

Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil
uloženéobmedzeniaapovinnosti,súdvysloví,žesaosvedčil;inakrozhodne,atoprípadneužvpriebehu

skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Podľa § 68 ods. 3 Tr. zák. ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest
bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený.

Podľa § 68 ods. 4 Tr. zák. rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému
prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený
zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné
stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.Podľa § 293 ods. 4 Tr. por. verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie
je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o

verejnom zasadnutí riadne upovedomený.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na
verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2018 rozhodol, že v zmysle § 68 ods. 2 Tr. zák. sa odsúdený B.
H. v skúšobnej dobe citovaného podmienečného prepustenia neosvedčil a preto zvyšok trestu odňatia

slobody vo výmere 9 mesiacov a 21 dní vykoná. Toto rozhodnutie po formálnej i materiálnej stránke
vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keďže sa dopustil viacerých
priestupkov ako i úmyselného trestného činu a zároveň nebol realizovaný probačný dohľad, nakoľko sa
odsúdený nedostavoval k probačnej a mediačnej úradníčke.

Závery okresného súdu si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania osvojuje a v plnom rozsahu
na ne ako na správne poukazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Odsúdený B. H. v
skúšobnej dobe jednoznačne neviedol riadny život.

Vzhľadom na vznesenú námietku odsúdeného o uplynutí jednoročnej lehoty sťažnostný súd poukazuje

na ustanovenie § 68 ods. 4 Tr. zák., z ktorého jednoznačne vyplýva, že odsúdený svojím konaním
nesmie zaviniť, že súd v stanovenej dobe nemohol vydať rozhodnutie. Takéto konanie odsúdeného
však v predmetnej trestnej veci nastalo. Okresný súd sa snažil zabezpečiť jeho účasť na verejnom
zasadnutí, avšak sa mu to nepodarilo ani cestou polície, keďže sa nedalo zistiť jeho súčasný pobyt, ani
kde sa zdržiava. Preto okresný súd správne postupoval v zmysle § 293 ods. 4 Tr. por., keď odsúdenému

zabezpečil právo na obhajobu ustanovením obhajkyne.

Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti tvrdí, že nebolo možné rozhodnúť o jeho neosvedčení sa, pretože
spáchané priestupky ako i úmyselný trestný čin sú iného charakteru ako spáchaný trestný čin, za ktorý
bol uznaný vinným a z výkonu nepodmienečného trestu bol podmienečne prepustený, treba uviesť, že

takéto tvrdenie nie je na mieste. Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne prepustený v skúšobnej
dobe osvedčil, alebo či vykoná zvyšok trestu, musí súd vždy skúmať, či podmienečne prepustený
viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä
vtedy, ak odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti,
najmä dodržiavaním právneho poriadku. Avšak práve odsúdený B. H. preukázal, že v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia neviedol riadny život a dostal sa mnohokrát do rozporu so zákonom.

Nepochybne treba skonštatovať, že správanie sa odsúdeného B. H. v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nesvedčí o vedení riadneho života odsúdeným.

Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného B. H. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.