Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818201275.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: M. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. Z. XX, zastúpenej:
A.. E.H. R., B., V. XXX, XXX XX V. proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava - Rača, IČO: 00 151 653, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice - Staré Mesto,
IČO: 36 764 281, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby
súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú.: X. Z., okres N. H. R., obec: X. Z., vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Vranov nad Topľou, a to: rodinný dom so súp. číslom XX,
postavený na parcele KN - C č. XX/X, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria o výmere 927 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 191 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: záhrady
o výmere 1398 m2, pozemok - parcela KN - C č. XX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 159 m2
v podiele 1/1 a náhrady trov konania. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných vyššie uvedených skutočností. Rodičia žalobkyne Q.
A. B. Q. B. uzatvorili so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a

Mandátnu zmluvu dňa 15.12.2014, ktorej predmetom je zabezpečenie celkovej pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa15.12.2014navyššieuvedenúnehnuteľnosť,ktoréuzatvorilažalobkyňa.ZoZmluvyohypotekárnom
úvere vyplýva, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX vo výške
35.000 € a na základe Zmluvy o splátkovom úvere žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni splátkový
úver č. XXXXXXXXXX vo výške 10.000 €. V roku 2016 sa žalobkyňa dostala do zlej finančnej situácie

a splátky začala uhrádzať len čiastočne. Vždy však uhradila časť splátky. Dôvodom bolo narodenie
dieťaťa a začiatok poberania materskej dávky a neskôr rodičovského príspevku. Manžel žalobkyne
už v súčasnosti síce pracuje, ale len sezónne, nakoľko pracuje v stavebnom odvetví. V čase, kedy
žalobkyňa nemohla splácať splátky v plnej výške bol jej manžel nezamestnaný. Spolu so žalobkyňou žijú
v spoločnej domácnosti aj rodičia žalobkyne. Počas tejto nepriaznivej situácie žalobkyne došlo zo strany
žalovaného v 1. rade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.10.2017 a žalovaný v 1. rade

začal výkon záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka. Realizácia záložného práva, podľa
písomností zasielaných žalobkyni, sa vykonáva podľa zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v
2. rade. Žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyňu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľností a
obhliadky nehnuteľností. Predmetné ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané dňa 13.03.2018. Znalec
P.. Z. N. ohodnotil nehnuteľností na sumu 48.200 €. Pričom znaleckým posudkom vypracovaným na
vlastnú žiadosť otca žalobkyne bola hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 71.000 €. Napriek zlej

finančnej situácii sa žalobkyňa dohodla s žalovaným v 1. rade v roku 2017, že bude uhrádzať splátky vo
výške 180 €. Žalobkyňa nemala inú možnosť len pristúpiť na takúto výšku splátok hoci z rodičovskéhopríspevku vo výške cca 220 € nie je možné, aby uhrádzala predmetnú finančnú čiastku. Napriek
skutočnosti, že žalobkyňa sa snaží dobrovoľne uhradiť pohľadávku žalovanému v 1. rade, hoci len
čiastočným splácaním úveru, ten pristúpil k výkonu záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti.

Výkon záložného práva zabezpečuje žalovaný v 2. rade podľa zákona č. 527/2002 o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov. Termín dražby bol stanovený na 28.05.2018 o 10:00 hod. V
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom dražby býva okrem žalobkyne jej manžel, maloleté dieťa - dcéra
a rodičia žalobkyne. V súčasnosti manžel žalobkyne pracuje a mohli by uhrádzať aj vyššie splátky, ale
žalovaný v 1. rade túto ponuku odmieta. Žalobkyňa je opäť tehotná a ona a celá jej rodina by výkonom

záložnéhoprávaprišliostrechunadhlavoubeznáhradnéhoubytovania.Žalobkyňasanávrhomdomáha
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia
nehnuteľnosti. Žalobkyňa zdôrazňuje, že vydražením nehnuteľností by prišla nielen ona, ale celá jej
rodinaostrechunadhlavou.Strataobydliajenajextrémnejšouformouzásahudoprávanarešpektovanie
obydlia a výsledkom dobrovoľnej dražby by bola strata obydlia žalobkyne a celej jej rodiny, pričom je
možné pohľadávku žalovaného v 1. rade uspokojiť aj iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s

následnou exekúciou dlžníka, vrátane povolenia splátok na zaplatenie úveru. Záujem záložného veriteľa
na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorá sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým
nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby
vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej
miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie ( ÚS 261/2013). Za stavu, že draženou vecou má

byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny, a
pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou
exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima
ratio, a teda nie je možné pripraviť žalobkyňu a jej rodinu o obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia
pohľadávky (uznesenie OS HE sp .zn.: 5Csp/275/2017 zo dňa 01.12.2017). Na základe uvedených

skutočností majú žalobcovia za to, že je osvedčené a preukázané, že je potrebné poskytnúť ochranu,
ktorámázabezpečiťodvrátenienebezpečenstvabezprostrednejujmystým,žepotrebadočasnejúpravy
medzi stranami sporu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako dôvodná. Žalobkyňa sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bolo žalovaným v 1. a 2. rade zdržať
sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti.

2. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

3. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.10. Podľa ust. § 328 ods. 1,2,3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

11. Podľa ust. § 329 ods. 1, 2, 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na

zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

13. V zmysle § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

14. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj

nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

15.Podľa§151dods.3OZ,záložnéprávomožnozriadiťnavec,bytananebytovýpriestorvovlastníctve
záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch
prípadoch, je to v prípade, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového
konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných

predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným
determinantomobsahsamotnéhonávrhu.Zákonvýslovnevyžadujeabyvnávrhubolouvedenéopísanie
rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude
ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí

súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ
rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho
vzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené skutočnostiodôvodňujúpotrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
aleboobmedzeniaobjektívnemožnodosiahnuťochranu,ktorejsanavrhovateľdomáha, činavrhovaným
neodkladným opatrením pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou stranysvoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť
predloženými dôkazmi.

19. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151j ods. 1 OZ).

20. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzuje žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia len z tej skutočnosti, že v nehnuteľnostiach, ktoré poskytli ako záloh záložnému veriteľovi jej
rodičia, nie samotná žalobkyňa býva rodina s maloletým dieťaťom. Tvrdí, že ich obydlie je nedotknuteľné
a z tohto dôvodu žalovaný 1. rade nemôže záložné právo vykonávať na základe záložnej zmluvy, ktorej
platnosť a účinnosť žalobca nespochybňuje.

21. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. X. Z., okres N. H. R. vyplýva, že
v časti C: ŤARCHY je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2014,

V 2427/2014 - 79/15.

22. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa
uspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov(zákonč.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu
vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

23. K zriadeniu záložného práva v roku 2014 pristúpili rodičia žalobkyne dobrovoľne v súvislosti s
hypotekárnym úverom č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.12.2014 na vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ktoré uzatvorila žalobkyňa.

24. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených

nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonom záložného práva sleduje
žalovaný v 1. rade legitímny cieľ uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným
zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom
posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom
1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej
úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť
inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom

na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným
právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je
podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej

dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.
Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

25. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1. rade vzniklo na zmluvnom základe.
Povinnosť žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4,

veta prvá Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že predmetom
zálohu je obydlie žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon odobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
(v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia
Zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,

návrh na určenie neplatnosti dražby.

26. Súd pri preskúmaní návrhu na vydanie neodkladaného opatrenia zistil, že ako žalobkyňa v konaní
o vydanie neodkladaného opatrenia vystupuje dlžníčka, nie osoby, ktoré sú záložcami. Záložcami
sú rodičia žalobkyne, dlžníka, A. Q. a B. Q., ktorí uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmlúv o úvere. Záložcovia návrh na
vydanie neodkladaného opatrenia nepodali. Žalobkyňa nemá postavenie záložcu, nie je vlastníkom
nehnuteľnosti v predmete zriadeného záložného práva a teda nemá postavenie aktívne legitimovanej
strany sporu.

27. Súd poukazuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v predmete zdržanie sa výkonu

záložného práva sú vecne legitimovanými stranami sporu účastníci zmluvy o zriadení záložného práva

28. Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že žalobkyňa ďalej tiež neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Záložný veriteľ a dražobník podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho
rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie jeho rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10
pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak
záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so Zákonom o dobrovoľných
dražbách.

29. Súd má za to, že vlastnícke právo tak fyzickej ako aj právnickej osoby, dlžníka či veriteľa podľa
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky musí požívať rovnakú ochranu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu
chrániť jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu
než právo žalovaného v 1. rade na vrátenie poskytnutého úveru. Je potrebné vziať zreteľ aj na legitímny
cieľ procesu dobrovoľnej dražby - ochranu veriteľa a plnenie uhradzovacej funkcie zálohu vo vzťahu k

záložnému veriteľovi.

30. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladaného neuviedla, či nejakým spôsobom spochybňuje
uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, záložnú zmluvu alebo ich platnosť. Z obsahu návrhu
nevyplýva, že by sa žalobkyňa ako dlžníčka, či záložcovia v súdnom konaní tieto zmluvy napadli,

respektíve ich platnosť. Súd nezistil, že by sa žalobkyňa nejakým spôsobom domáhala na súde ochrany
ako spotrebiteľ v súvislosti s týmito uzavretými zmluvami.

31. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom. Plní
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa

dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne
splnená.

32. Neobstojí tvrdenie žalobkyne o prípadnej dražobnej výške uvedených nehnuteľností. Dodržiavanie
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. kontroluje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tento

zákon poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu proti prípadnému porušeniu ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách tým, že v § 21 ods. 2 pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dražby v lehote troch
mesiacov odo dňa udelenia príklepu, prípadne aj v lehote dlhšej, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu.

33. Zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje aj prostriedky obrany a preskúmania jednotlivých krokov
počas dražby a možnosť aj samotného súdneho preskúmania vykonanej dražby. Tieto prostriedky je
potrebné, aby žalobkyňa ako dlžníčka a záložcovia využili. Z obsahu návrhu vyplýva, že k samotnému
vydraženiu nehnuteľnosti ešte nedošlo.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd nemal inú možnosť
ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.35. Súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že ak nebolo vyhovené návrhu o uloženie povinnosti
žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou,
nebol dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených tých istých

dôvodov ani voči žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).