Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893120
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015893120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: L..
I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, A., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO:
35955341,konajúcejprostredníctvomJUDr.DanielaFuteja,CSc.,konateľaaadvokáta,protiodporcovi:
Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša
1, o náhradu škody 134.005,06 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 3. novembra 2014 č.k. 9C 201/2011-197 a uzneseniu zo dňa 28. januára 2015 č.k.
9C 201/2011-233, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamierajúcej časti vo veci samej a v časti trov
konania potvrdzuje.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28. januára 2015 č.k. 9C 201/2011-233, potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej
otázky súdnemu dvoru Európskej únie. Návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia

sumy 134.000,06 Eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Vychádzal z návrhu navrhovateľa, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej

ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska
(ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich
zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej
len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej
len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe
portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom

investície 8%. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na
poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu
dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.4.2010, obchodník s cennými
papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky,a preto Družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s
jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva

vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa za vznik tejto škody zodpovedal
odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka
s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných
nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné
na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení

musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich
zhodnotenie.Zanesprávnypovažovalnavrhovateľajtenúradnýpostupodporcu,priktorom1/nevykonal
potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami
jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/
zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi

s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporca
nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo
podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom.
Navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 14.10.2014 uviedol bližšiu špecifikáciu nesprávneho

úradného postupu, ktorý mal spočívať v I/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do
Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz
činnosti Družstva, II/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
prerokovaní nedostatkov a III/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania,
písomnými a ústnymi vyjadreniami právnej zástupkyne navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne
odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania,
obsahom listinných dôkazov v doplnení žaloby navrhovateľa zo dňa 14.10.2014, ako aj s ostatným

obsahom spisu. Upustil od vykonania dokazovania navrhovaného navrhovateľom zabezpečením
účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov F.. A. T., L.. O. Š., L.. M. G., L..
Z. T. a L.. R. M., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nehospodárne, neúčelné, s vecou
nesúvisiace, nakoľko 1/ predmetom konania je náhrada škody navrhovateľa, na ktorej preukázanie
nie je potrebné predloženie celého účtovníctva Družstva za obdobie od roku 2002 do roku 2010,

a 2/ posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nezávisí od
skutočností, ku ktorým by sa mali vyjadriť v rámci výsluchu navrhovaní svedkovia, nakoľko činnosť
NBS a jej úlohy v rámci dohľadu nad subjektami finančného trhu sú upravené dostatočne jasne a
zreteľne príslušnými právnymi predpismi. Rovnako upustil od vykonania dokazovania pripojením spisu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/206/2011, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu vzhľadom na

obsah predložených listinných dokladov, súd považoval za nadbytočné.

Z vykonaného dokazovania zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa
21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie
konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení

zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods.
4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z
riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu
investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky
činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a

nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že
nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovaniea vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8% ročne.

Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000 Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní

o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008,
zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č.
OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1
písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods.
1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými

papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010, Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010
Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu
na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník
s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie
novýchčlenskýchvkladovodexistujúcichalebonovýchčlenov,akoajpozastaviťvyplácanievyrovnacích

podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a
ostatnýchpeňažnýchsúmprijatýchodsvojichčlenov.Družstvopoukázalonarozsiahlumajetkovúškodu,
ktorúzdásaobchodníkscennýmipapiermispôsobilDružstvupriplnenízmluvyaktorápodľapredbežnej
kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov Eur. Ďalším listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo Družstvo
Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože

tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná
banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu
predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a
dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa

10.5.2010otom,žeročnáfinančnásprávaDružstvazarok2009bolauverejnenánainternetovejstránke,
Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné
upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude
vzmyslerozhodnutiapredstavenstvaDružstvaprepracovaná.Podľasprávyaudítoraprepredstavenstvo

Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za
rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku
dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala
byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor
modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

NárodnábankaSlovenskasilistomzodňa1.6.2010vyžiadalaodDružstvabližšiešpecifikovanédoklady,
najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre L.. U. Č., L.. R. M., Y.. na zastupovanie
Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
5.10.2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným

trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.
Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona
č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných

služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011.
NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. Národná bankaSlovenska rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť
Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej
lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť

rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č.
GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.05.2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k
Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila
konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím

zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z
dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001
Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností
uvedenýchvProspekteinvestícieDružstvotentoprospektnedodržiavalo.NBSsapritomdozvedela,žeu
Družstvanastalitakézmeny,prektorésaProspektinvestíciestalneaktuálnyaDružstvoneurobiložiadne

kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS
oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.7.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu podala dňa 7.7.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného

zboru,odborbojaprotikorupciiBratislava.Listomzodňa26.4.2007požiadalaNárodnábankaSlovensko
v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva
a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na
investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov

Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku
predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli
obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo Družstvo listom zo dňa 9.5.2007, pričom spolu
s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006.
Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy

za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu
z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej
štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi
v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová
spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči

jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky,
a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45 %,
Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v
aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v
skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS

zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva O.. U. C. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať

iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky
od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré

opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, súd z listinných dokladov predložených na CD nosiči
zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo
dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej

kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka
s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a
za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010. Družstvooznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho
konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností
stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote

do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa
17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s
činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane
nevyplnenýchzmeniekazmeniek,ktorésúsúčasťouportfóliadružstva.Listomzodňa8.5.2010Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954

eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio
Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate.

Z vyjadrenia účastníkov súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, prebieha
konanie v právnej veci navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, proti
odporcovi SR - Národná banka Slovenska, a jeho predmetom je náhrada škody vo výške 63.163.426,03

eur s príslušenstvom spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z.

Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa5.5.2011,bolvkonanívedenompodsp.zn.3K95/2010vyhlásenýkonkurznamajetok

Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U.. Ten podal dňa 24.8.2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý

potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu

k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo

vyjadrení k výzve súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010
zo dňa 20.6.2014 správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurz prebieha od 19.4.2011, nie je
právoplatne skončený. Do konkurzu bolo prihlásených cca 2 450 pohľadávok, približne 2 000 veriteľov,
ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac ako 32,5 milióna Eur. V záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z

odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
akciová spoločnosť, pričom bol uplatnený i nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s.r.o.,
ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených

cca 210.000 Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu
predstavujú tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG Europe, organizačná
zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému
fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých
cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z

prostriedkov úpadcu, a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými právnymi úkonmi.

Mal preukázané, že členstvo navrhovateľa v Družstve vzniklo dňa 13.12.2004 a zaniklo dňa 20.1.2011
na základe písomnej žiadosti o zrušenie členstva v Družstve zo dňa 6.12.2010 a navrhovateľovi vzniklo

právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 134.005,06 eur. Samotná škoda v uplatňovanej
výške zodpovedala finančným prostriedkom vloženým navrhovateľom do Družstva formou členského
vkladu, ktoré mu neboli vyplatené pri zániku členstva v Družstve formou vyrovnacieho podielu. Právna
zástupkyňa navrhovateľa mala za to, že navrhovateľ preukázal existenciu všetkých troch predpokladovzodpovednosti odporcu za škodu, a preto nesúhlasil s argumentáciou odporcu o predčasnosti podanej
žaloby. Žiadna platná právna norma totiž neustanovuje záver o predčasnosti podanej žaloby, a to i
v prípade, keď by si navrhovateľ neuplatnil nárok voči subjektu, ktorý je podľa odporcu povinný mu

plniť. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval, s negatívnym výsledkom. Navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči
Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo výške 134
005,06 Eur, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, proti čomu
podal incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie vedené pod sp. zn. 3Cbi 295/2011.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 veta prvá a
druhá za bodkočiarkou, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") a po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil, že navrhovateľ sa stal členom družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, čo vyplýva z potvrdenia o zániku členstva v
Družstve zo dňa 02.03.2011. Navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 16.12.2010 o zrušenie členského
podielu v Družstve, zároveň mu bolo zo strany Družstva vydané potvrdenie o zániku členstva v Družstve
a vzniku nároku na vyrovnací podiel. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn.

3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený
O.. O. U. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia
konkurzu. Navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume 134.005,06 Eur,
ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľ sa obrátil na súd
incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi 295/2011 a nie je právoplatne skončené.

Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej
judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom

na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005,
naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004)
nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči

tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči
subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je podľa neho daný základný
predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a
tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyvodil, že navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol
v právnom vzťahu, a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k
nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v

podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na
majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý čas je rozhodujúci
pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
Družstvu. Uviedol, že oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky
voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3Cbi 295/2011 (konanie o

incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - pozn. súdu). Zároveň, z vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 20.6.2014 vyplýva, že konkurzné konanie nie
je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená
uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli
niektoríveriteliaúpadcuuspokojenínaúkorostatných,ďalšienárokysútie,ktorésiúpadcauplatňujevoči

SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni AIG Europe, členom
predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i konania za účelom
prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov
úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivýmiúkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol
navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka
uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto

dôvodu nemohol v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi
škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o
uplatnenom nároku navrhovateľa na jeho náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Pokiaľ sa navrhovateľ v stanovisku zo dňa 14.10.2014 v súvislosti s existenciou vzniku škody odvolával
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, uviedol, že ho nemožno
na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom i na vyjadrenie správcu konkurznej
podstaty Družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na
jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa
ako prípadnej veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. I napriek

tomu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako majetkovej ujmy ako jedného z predpokladov
zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ani
namietaný nesprávny úradný postup odporcu. Navrhovateľ v návrhu podľa neho riadne nešpecifikoval v
čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup odporcu vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedla
akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mal odporca porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu

činnosť zanedbal a mal vykonať, neuviedol ani v akom období sa mal dopustiť prípadnej nečinnosti
alebo prieťahov v konaní, všetko vo väzbe na jej osobu a vznik majetkovej ujmy. V priebehu konania
doplnil žalobu podaním zo dňa 14.10.2014, v ktorom mal podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne
špecifikovať nesprávny úradný postup odporcu z vecného a časového hľadiska; súd preto z tejto
špecifikácie vychádzal.

Nesprávny úradný postup odporcu mal podľa navrhovateľa spočívať v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície
a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a v prijatí

nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
pri činnosti voči Družstvu.

Pri skúmaní existencie navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa stotožnil
s tvrdeniami uvedenými odporcom vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 22.7.2013, ktoré považoval

za relevantné vo veci.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým

povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku

Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.

Uviedol, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie
Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôtaleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); Národná banka Slovenska totiž podľa neho nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s

cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp.
nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch
20.4. do 6.5.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície,
nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval navrhovateľ - pozn. súdu), pretože zo žiadnych

ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho
údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.-
pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku
Prospektuinvestície.AkovyplývazrozhodnutiaNBSzodňa26.8.2010,č.OPK-5664/1-5/2010,Družstvo
predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti
podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle

zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti
a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona,
ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených

zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, uviedol,
že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi;

preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi.
Bol toho názoru, že navrhovateľ nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi, účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo
len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom.
Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a

podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,
v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Mal za to, že zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov

o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a

spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení

neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

K nesprávnemu úradnému postupu odporcu spočívajúcemu v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu uviedol, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou

navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na
strane navrhovateľa. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000 Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo
výške 300.000 Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka
Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať

Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2,
že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na
nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviacbol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom
založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad

nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného
navrhovateľa, ktorý sa ako člena Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp.
nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné
kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázal vznik
škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom
rozsahu ho zamietol.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 14.10.2014 navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej
únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania
o otázke, 1/ či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku
inštitútverejnejponukymajetkovýchhodnôt,ktorýjezjavnetotožnýsinštitútomverejnejponukycenných

papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení
smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva
vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi

verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje
a 2/ v prípade kladnej odpovede, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý
sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a

doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku
21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES

dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadala súčasne o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Navrhovateľ mal za to, že právna úprava inštitútu Prospektu investície obsiahnutá v zákone
č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady

zo dňa 04.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním porušovalo okrem iných aj ustanovenie § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu
zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS nemohla
dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 za prípadné nedodržiavanie Prospektu investície
a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu, že na to nemala

zákonné kompetencie.

Vychádzajúc z ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny
dvor Európskej únie a po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý návrh posúdil súd aj ako návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodný. V prvom rade mal za
to, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého stupňa, navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti
právneho aktu Európskej únie, a preto nie je podľa neho konajúci súd povinný obrátiť sa so žiadosťou
na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. Zároveň
bol toho názoru, že nie je ani dôvod na navrhovateľom navrhovaný postup súdu, keďže odpovede na

prejudiciálne otázky navrhovateľa nie sú podľa mienky súdu potrebné na rozhodnutie o veci. Predmetom
konania vo veci je totiž nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za tvrdený
nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu NBS nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmetúpravy zákona č. 566/2001 Z.z. Do tohto zákona bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (viď bod 7.

zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa
k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.
Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1, ods. 1 je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie
a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí
na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu.

Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v
článku 1 odseku 4 smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.05.1993 o investičných službách v oblasti cenných
papierov a patria k nim a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových
spoločností, b/ dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na
kapitálovom trhu a c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje, a ktoré dávajú právo
na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny,

alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že
navrhovateľom označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003
sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na
obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát
je povinný prevziať obsah transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne

tak, ako je formulovaný obsah samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do
zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri
verejnej ponuke cenných papierov, a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná
v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľom

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej
otázkepodľačlánku267ZmluvyofungovaníEurópskejúnieanávrhnavrhovateľanaprerušeniekonania
zamietol.

I trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu konania. nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku proti jeho 2. výroku týkajúcemu sa zamietnutia návrhu vo veci samej podal v

zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej
časti zmeniť a uložiť odporcovi zaplatiť mu náhradu škody 1.003,78 € s prísl., ako aj nahradiť mu
trovy konania, resp. v tejto napadnutej časti ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom

je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal aj na predvídateľnosť toho, že sa spoliehal,
že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporcu ako orgánu dohľadu podľa
zákona, ktorý ho poveril dohľadom nad subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho investíciou. Uviedol, že

sa spoliehal na riadny výkon tohto dohľadu zo strany odporcu, pretože nemohol predpokladať, že
dohľad napr. nad prospektom investície je podľa odporcu len formálny, resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07, sp. zn. I. ÚS
243/07, sp. zn. PL ÚS 21/96. Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad

činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona
č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, považoval za irelevantný, ak
nemohol o takto záväznom dohľade orgánu dohľadu vedieť majúc za to, že zákon č. 566/2001 Z.z.
v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu a
takétorozlíšenieneobsahujeaniust.§135ods.1tohtozákonaanivčase,keďodporcaschválilProspekt

investície a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt. za podstatné označila to, že vychádzajúc zo zákonných ubezpečení, že nad Družstvom (a
aj obchodníkom s cennými papiermi) bude vykonávaný kvalifikovaný zákonný dohľad, do investícií
Družstva investovala. Nestotožnila sa s názorom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jej škodoua porušením zákonných povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Uviedol, že tým, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh aj z dôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo,

odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu a svojim
výkladom tak umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako
vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci
subjektov dohliadaných odporcom. Podľa neho povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných
papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa

týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch,
ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2
zákonaocennýchpapierochmalodporcapodľanehozisťovať,čoneurobil,všetkyinformácieapodklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v
prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne

pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Mal za to, že podľa uvedeného ustanovenia je povinný zákonný
dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli
byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík,
ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade

jej samotnej. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C
206/2011 bolo z výpovede svedka L.. R. M., Y.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva
zistila,žedružstvomázhľadiskarizikovostiportfólianedostatočnerozloženéportfólio,ktorébolotvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov v subjekte

personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V tomto konaní sa tiež zistilo, že
NBS sa po tomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu,
že toto bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej, do troch zmeniek,
a to vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production, a.s. a vo
všetkých troch spoločnostiach bol opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a navyše vo

všetkých bol či už členom, predstavenstva alebo konateľom L.. U. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka, čo znamená, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a
investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s. a obchodníkom. Mala za to, že NBS ani po
vydaní rozhodnutia v roku 2008 neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa
zákona o cenných papieroch ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, pričom mala a stále má napr. predbežne alebo
celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu , resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi
alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka a týmto
podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do družstva. Uviedla, že družstvo svojim konaním porušovalo

ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127
ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až
v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011, č. ODI-10890-4/2010, o zákaze činnosti
konečne zakázala činnosť.

Mal za to, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby,
a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je
podľa názoru odporcu, ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003
Z.z. podľa neho ani neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce
vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Poukázal tiež na

písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013, z ktorého vyplýva,
že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky a že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne
vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3K 95/2010. Namietala, že pokiaľ v
zápisniciach o pojednávaní nie je uvedené, že boli prečítané určité, presne označené listiny alebo ich
presneoznačenéčasti,aniznichnevyplýva,žesudcaoznámilichobsah,takskutkovézisteniavyvodené

z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa
podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa v konaní postupoval maximálne
zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,

dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa neho navrhovateľ doposiaľ nevyužil
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.
K jej tvrdeniu, že údajne nepostupoval v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princíp právnej istoty, uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi

sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej
judikatúry, podľa ktorej všetky orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (§ 2 ods. 2 Ústavy SR). Uviedol, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia§129ods.3zákonaocennýchpapieroch,tedaažod1.6.2010bolipovinnostivyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až

odvtedy mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či si
plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4. Žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI žiadne povinnosti

v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Konštatoval, že za činnosť družstva PDSI
celkovo zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán
družstva, pokiaľ nie je zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. taktiež na dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo aj voči členom družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI. Nevykonával dohľad nad finančnými

ukazovateľmi PDSI, nebol a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva
PDSI. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľa jej výška voči družstvu PDSI sa bude
zisťovaťvrámciincidenčnýchsúdnychkonaníaakjejpohľadávkanebudeuspokojenávrámcikonkurzu,
až vtedy jej môže vzniknúť škoda, ktorá nevzniká v okamihu jej splatnosti ani v okamihu omeškania
dlžníka Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že družstvo PDSI podalo žalobu o náhradu údajnej škody

spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 19C 56/2011 a napriek tomu podala svoju žalobu. Považoval zodpovednosť štátu za škodu z
titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo vzťahu k zodpovednosti osoby,
v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od navrhovateľov a iba družstvo
PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v čase rozhodnutia súdu,

pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p., v čase rozhodovania. K námietke navrhovateľky ohľadom
vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o
aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj jemu bol
obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového súdu a podľa NS

SR sp. zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovateľ vedie stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením
rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd
nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom s námietkou
navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o pojednávanínevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 3.11.2014
je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, k
oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej

zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi

predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu

verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto

postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je

otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným

prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v
logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže

byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti

zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako
kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá

musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci
Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné prostriedky
od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.,

s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá
bola menená a doplňovaná. Konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou
pre Družstvo mu vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a
nevrátených finančných prostriedkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančné
prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré

na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou
bankou Slovenska (ďalej NBS) zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej
zákon č. 566/2001 Z.z.), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., s ktorým
Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná.

Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov ním vložených do Družstva mala byť v súlade s prospektom
investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa Zmluvy 8% p.a. (garantovaná
výška zhodnotenia).Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt
a nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v
zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, kompetencie vyplývajú zo zákona

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.
Peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu že sa spoľahol na to, že Družstvo aj
Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne
fungovanie, a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol spornýrozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,

že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska
dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt
investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127

ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt(§128ods.1písm.h)zák.č.566/2001Z.z.).Pokiaľideorizikovosťportfólia,zák.č.566/2001Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností

pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy mohol totiž kontrolovať len
to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto
súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je

spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle
zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu,

že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto

ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo

samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,

musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,
že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným
rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011, vykonával

obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť
Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovanéhofinančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008 č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur

(500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky
Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky

Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za
nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských

slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z..

Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady

pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady
(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky
Slovenska navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V
daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady
pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a

z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom
navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup
NárodnejbankySlovenskaapochybenia,činedostatkyspočívajúcevtom,žeNárodnábankaSlovenska
pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné
posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v

súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľ
tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázal. V konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ bol členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 5.5.201. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody, pretože nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda

Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka povinného vydať
mu získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Kým teda nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný predpoklad existencie škody, a tým ani základný
predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho
súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa 31.05.2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere
rozhodnutíastanovískNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,jestálepoužiteľné).Zuvedenéhodôvodu
odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa, rozporujúce záver súdu prvého stupňa o predčasnosti
podanej žaloby, ako nedôvodné.Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého
stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov. Navrhovateľom vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda nebolo
odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 28. januára 2015, č.k. 9C 201/11-233, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 Eur podľa položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie,
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrúbenie
súdneho poplatku zastavil. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb., účinného

do 01.10.2012 a na ust. § 18ca zákona č. 71/1992 Zb., účinného k 01.10.2012, namietal uloženie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie dôvodiac tým, že predmetom konania je jeho nárok
proti odporcovi na náhradu škody podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom konanie sa začalo do
30.09.2012, a vzťahuje sa naň neobmedzené vecné oslobodenie od súdneho poplatku ex lege, ktoré
smeruje k vecnému oslobodeniu od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, uvedených v Sadzobníku

zákona o súdnych poplatkoch, účinného do 01.10.2012, teda aj k vyrúbenému poplatku. Mal za to, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa

tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo
výške 20 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa

platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa súd napadnutým uznesením, ktorým uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právnypredpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej
súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľke vyrúbený aj v správnej výške. Postup súdu
prvého stupňa, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, bol preto

správny. Odvolacie námietky navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Je totiž nepochybné,
že v Sadzobníku súdnych poplatkov sa v položke č. 7a nachádza súdny poplatok pre konanie o návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Táto položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom

č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bolo touto novelou do zák. č.
71/1992 Zb. vložené ust. § 18ca, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. síce do 30.09.2012 nebolo
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, od 01.10.2012 je však spoplatnené. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 37/2010 zo dňa 04.05.2011 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká

podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný
okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrúbiť a vymáhať až po vzniku
poplatkovej povinnosti“. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v ust. § 17 ods. 2 ustanovuje, že
poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške
určenejtýmtozákonom.Zuvedenéhopotomvyplýva,ženavrhovateľkepoplatkovápovinnosťzapodané

odvolanie proti rozsudku vznikla. Navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (i s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podala pred
30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 11.11.2013, z čoho vyplýva, že odvolacie konanie
sa začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.. Preto postupoval súd prvého
stupňa správne, ak jej napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle

pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, účinnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poplatok
vyrúbil aj v správnej výške 20 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.