Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 18, 2017

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9517100082
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Cabanová

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2017:9517100082.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica samosudkyňou Zdenkou Cabanovou, v trestnej

veci vedenej proti C. J., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
C. J. , nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom B., T. č. XXXX/X,
prechodne bytom B., ul. X. L. č. 7A

j e v i n n ý , ž e

potom, ako dňa 02.02.2017 v čase o 00.17 h na Hviezdoslavovej ulici v Lučenci, pred domom č. 52 bol
hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Lučenci, v zložení stržm. Bc. M. M. a ppráp. M. Š., vyzvaný J. H.,
ako vodič motorového vozidla zn. Renault Lagúna, ev. č. O aby vystúpil z vozidla a podrobil sa dychovej
skúške na zistenie požitia alkoholu, pričom J. H. mal uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo
do dňa 15.06.2021, z vozidla vystúpil C. J., pristúpil k ppráp. M. Š. a opýtal sa, či sa nedá vec vybaviť
nejako inak, aby bolo dobre a aby nemal nikto problém, následne odišiel k J. H., počas čoho ppráp. M.

Š. privolal k sebe stržm. Bc. M. M., následne sa C. J. vrátil k hliadke Obvodného oddelenia PZ v Lučenci
stojacej v tom čase za motorovým vozidlom zn. Renault Lagúna vľavo a vystretím pravej ruky podával
ppráp. M. Š. úplatok v minimálnej hodnote 100.-€ so slovami: „Tu máte a urobte tak, aby bolo dobre...“,
na základe čoho bol hliadkou vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania formou podplácania, na
čo menovaný odpovedal slovami: „Ale no, nedalo by sa to nejako spraviť tak, aby bolo dobre, aby nikto
nemal problém?“ ; pričom uvedeným konaním ponúkal úplatok verejným činiteľom,

t e d a

v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a taký čin spáchal voči
verejnému činiteľovi,
č í m s p á c h a l

prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu zaraďuje obžalovaného do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podala na obvineného C. J. obžalobu pre prečin
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. J., výsluchom svedkov
ppráp.C.E.astržm.Bc.C.C.,prečítanímsvedeckýchvýpovedísvedkovT.T.aI.Y.,prečítanímlistinných
dôkazov, ktoré v ďalšej časti tohto rozhodnutia budú uvedené, oboznámil podstatný obsah pripojeného
spisu vedeného pod sp. zn. 2T 116/2016 Okresného súdu Lučenec a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 02.02.2017 sa obžalovaný C. J., I. Y., N. K. a T. T. nachádzali v herni Rio v Lučenci na Železničnej
ulici. Svedkyňa T. T. si ku všetkým trom len prisadla, pretože dovtedy sa vzájomne nepoznali. Dohodli
sa, že sa pôjdu do Zvolena najesť a za tým účelom z herne vyšli a všetci štyria nastúpili do osobného
motorového vozidla zn. Renault Lagúna, ev. č. O ktorého vodičom bol svedok I. Y.. Osobné motorové

vozidlo aj viedol svedok I. Y., ktorý v tom čase mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až do
dňa 15.06.2021. Službukonajúca hliadka Obvodného oddelenia PZ Lučenec v zložení svedkov ppráp.
C. E. a stržm. Bc. C. C., v čase od 18.30 h dňa 01.02.2017 do 06.30 h dňa 02.02.2017, vykonávala
zásahovú službu a v uvedenej herni vykonali kontrolu osôb. Keď si všimli, že pred herňou je odstavené
osobné motorové vozidlo zn. Renault Lagúna, ev. č. O na ktorom zvykol jazdiť svedok I. Y., o ktorom

mali vedomosť, že v tom čase mal uložený zákaz vedenia motorového vozidla, z neďalekého miesta v
odstavenom služobnom vozidle pozorovali, kto do vozidla zn. Renault Lagúna nastúpi. Po určitom čase
zistili, že do vozidla nastúpili dvaja muži a dve ženy. Všimli si, že na miesto vodiča si sadol svedok I.
Y., vedľa neho N. K., za vodiča si sadol obžalovaný C. J. a vedľa neho svedkyňa T. T.. Mená všetkých
štyroch osôb hliadka vedela z dôvodu, že v čase, kedy vykonávala kontrolu osôb v herni RIO, boli

tieto osoby kontrolované. Keď sa posádka motorového vozidla z miesta pohla, vyšli na ul. M. Rázusa
a s vozidlom zastavili na ul. Hviezdoslavovej pred domom č. 52. Svetelnou signalizáciou dávali vedieť
vodičovi prenasledovaného motorového vozidla, aby zastavil. Toto vozidlo mala policajná hliadka na
dohľad. Nenastala situácia, pri ktorej by sa im bolo osobné motorové vozidlo vedené svedkom I. Y.
stratilo z dohľadu. Na Hviezdoslavovej ulici s motorovým vozidlom policajná hliadka zastala tak, aby

zabránila osobnému vozidlu zn. Renault Lagúna prípadnému úniku. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej
preukázané, že svedok I. Y. bol vyzvaný, aby z vozidla vystúpil a predložil doklady potrebné na vedenie
a prevádzku motorového vozidla a aby sa podrobil dychovej skúške. Svedok I. Y. opakovane tvrdil,
že vozidlo neviedol a slovným prejavom dával najavo, že nevidí preto dôvod podrobiť sa dychovej
skúške. Z vozidla, po krátkom čase, vystúpil aj obžalovaný C. J., ktorý sa svedka ppráp. C. E. pýtal, či to

nevedia nejako vyriešiť tak, aby bolo dobre. Následne sa obžalovaný C. J. nahol do osobného vozidla,
do ktorého si predtým sadol I. Y., s ktorým sa chvíľu dohadoval. V tom čase prevzal od svedka I. Y.
papierovú bankovku alebo bankovky. Toto videla svedkyňa T. T., ktorá v tom čase vo vozidle sedela.
Komunikovali medzi sebou po cigánsky, všetkému svedkyňa T. T. dobre nerozumela, ale videla, ako
svedok I. Y. podával obžalovanému peniaze. Z ich rozhovoru ale vyrozumela, že peniaze mali byť na

podplatenie policajtov. Bolo preukázané, že z motorového vozidla vystúpil svedok I. Y. a obžalovaný,
keď sa vzpriamil, pristúpil ku svedkovi ppráp. C. E. a opýtal sa ho, či sa nedá vec vybaviť nejako inak,
aby bolo dobre a vystretím pravej ruky podával svedkovi práp. C. E. bankovku v hodnote 100.-€ so
slovami „tu máte a urobte tak, aby bolo dobre“. Takto opísal situáciu nie len svedok ppráp. C. E., ale aj
svedok nstržm. Bc. C. C.. V čase, kedy obžalovaný ponúkal svedkovi E. peniaze, stáli pri zadnej časti

motorového vozidla svedka I. Y. a svedok Bc. C. spolu so svedkom I. Y. stáli pri služobnom motorovom
vozidle, pretože svedka I. Y. mienil podrobiť dychovej skúške, ktorej sa po opakovanej výzve podrobil až
v čase, kedy sa na miesto dostavili telefonicky privolaní riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Lučenec spolu
so svojim zástupcom. Bola medzi nimi vzdialenosť 5 alebo 7 metrov. Obžalovaný pri ponúkaní bankovky
stál otočený tvárou na svedka Bc. C. a svedok E. stál oproti obžalovanému. Následne bol obžalovaný

vyzvaný svedkom E., aby upustil od protiprávneho konania. O celej tejto situácii bol bezprostredne
telefonicky informovaný riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Lučenec svedkom E., ktorý mu volal zo svojho
súkromného mobilného telefónu na jeho služobný telefón. Bolo tiež preukázané, že na mieste samom
vôbec nebolo spomínané slovo „pokuta“ v akejkoľvek súvislosti.Obžalovaný C. J. v prípravnom konaní využil svoje právo a odoprel vypovedať. Na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu v podstate uviedol, že v bare Rio sa všetci štyria stretli.
Svedok I. Y. už tam sedel so svojou priateľkou N. a ešte s jedným dievčaťom, ktoré nepoznal. On prišiel

posledný. Na mieste vypil dva, tri alebo štyri poháriky hruškovice a potom všetci štyria z baru odišli a pred
barom nastúpili do osobného motorového vozidla, ktoré viedol svedok I. Y.. Počas jazdy si všimol, že za
vozidlom ide policajná hliadka a keď svedok I. Y. s vozidlom zastavil, videl a počul, ako ho príslušník PZ
vyzval, aby predložil občiansky preukaz aj vodičský preukaz a požiadal ho, aby vystúpil z motorového
vozidla. Svedok I. Y. sa vypytoval, prečo má vystúpiť s vozidla a tvrdil, že vozidlo nešoféroval. Počul,

že svedok I. Y. aj v čase, kedy už stál pri motorovom vozidle tvrdil, že nešoféroval a tvrdil policajtovi,
že nemá vodičský preukaz, ale že ho má on, a ukázal na neho. Ďalej vypovedal, že „potom neviem,
ako sme sa ocitli v aute, teda v aute I. Y.,“ ale si pamätá, že „zrazu“ sa policajti rozprávali so svedkom
I. Y.. Potom on vystúpil z vozidla. Dodal, že na mieste cítil opitosť, mal dosť vypité. Priznal, že sa pýtal
policajta, či sa to nedá nejako vyriešiť pokutou. Pýtal sa to tohto policajta, ktorý na neho tvrdí, že jemu
núkal úplatok. Uviedol, že mu hovoril: „...pán policajt, prosím Vás pekne, môžeme to nejako tak spraviť,

aby už bolo dobre, aby sa vyplatila pokuta a mohli sme ísť všetci domov...“ Poprel, že by bol mal v tom
čase v ruke 100-eurovú bankovku. Pýtal sa ho z toho dôvodu, lebo chcel, aby bolo dobre, aby „sme
nedostali veľkú pokutu“, chcel s ním zjednať menšiu pokutu.

Poprel, že by bol policajtovi ponúkal peniaze, lebo žiadne pri sebe nemal, len pár drobných. Takisto

poprel, že by si bol býval v aute požičiaval peniaze od svedka I. Y., alebo od „tých dievok“.

Nevedel vysvetliť, prečo s policajtom zjednával čo najnižšiu pokutu. Tiež nevedel, či vôbec policajt
hovoril niečo také, že hrozí svedkovi I. Y. pokuta.

Svedok ppráp. C. E. vypovedal, že v služobnom motorovom vozidle sa nachádzali spolu s kolegom,
svedkom Bc. C. C.. Keď zastavili osobné motorové vozidlo zn. Renault Lagúna na ul. Hviezdoslavovej,
osobne ním bol svedok I. Y. vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške. K zastavenému motorovému
vozidlu sa postavili služobným motorovým vozidlom tak, aby mu zabránili v prípadnom úniku, pretože v
minulosti už mali skúsenosti s jeho vodičom, snažil sa im ujsť. V čase, kedy zastavovali osobné motorové

vozidlo už vedeli, koho zastavujú. Mali vedomosť aj o tom, že svedok I. Y. mal zákaz vedenia motorového
vozidla. V čase, kedy vyzval svedka Y., aby predložil doklady oprávňujúce na vedenie motorového
vozidla a žiadal ho, aby sa podrobil dychovej skúške, svedok sedel na mieste vodiča. Pamätal si, že
viackrát opakoval, že motorové vozidlo neviedol. Y. sa odmietal podrobiť dychovej skúške aj v čase,
kedy už stál vedľa motorového vozidla. V krátkom čase z motorového vozidla vystúpil aj obžalovaný C.

J., pristúpil k nemu a opýtal sa ho, či to „nevieme nejako vyriešiť tak, aby bolo dobre.“

Jedine kolega mohol vidieť, ako k nemu obžalovaný C. J. natiahol ruku s bankovkou, pretože v čase,
kedy mu obžalovaný núkal peniaze, obaja stáli pri zadnej časti motorového vozidla svedka I. Y. a kolega
so svedkom I. Y. stáli pri služobnom motorovom vozidle.

Pamätal si, že keď sa opýtal, ako to myslí, keď sa ho obžalovaný pýtal, či to nevedia nejako vyriešiť
tak, aby bolo dobre, vtedy k nemu obžalovaný natiahol ruku. V ruke videl 100-eurovú bankovku, ale či
mal jednu alebo ich bolo viac, k tomu sa vyjadriť nevedel. Núkal mu peniaze so slovami, „aby chlapec
nemal problémy, aby sa to nejako urovnalo, aby bolo dobre“.

Vzhľadom na správanie sa obžalovaného, telefonicky zo svojho súkromného mobilného telefónu zavolal
riaditeľovi obvodného oddelenia. Mal vedomosť o tom, že v tom čase mali pohotovosť riaditeľ so
svojim zástupcom. Volal mu na jeho služobný mobil. Hlavný dôvod prečo mu telefonoval bol ten, že
mu obžalovaný C. J. ponúkal peniaze. Riaditeľ so svojim zástupcom sa krátko na to dostavili na ul.

Hviezdoslavovu. Pamätal si, že len keď prišli na miesto, vtedy sa svedok Y. podrobil dychovej skúške.
Či sa na mieste podrobil dychovej skúške aj obžalovaný C. J. alebo až na obvodnom oddelení, nevedel
sa rozpamätať. Vedel, že celú posádku tohto motorového vozidla predviedli na obvodné oddelenie.
Na otázku, či sa na mieste rozprávali o pokute, prípadne, či vôbec na mieste padlo slovo „pokuta“ v
akejkoľvek súvislosti, svedok vypovedal, že určite nie, pretože ani nebolo možné za takýto delikt vodičovi

uložiť pokutu.

Svedok dodal, že si dobre pamätá, že v čase, keď obžalovaný natiahol ruku so 100-eurovou bankovkou
smerom k nemu, vôbec nehovoril o riešení tejto situácie blokovou pokutou, ani nehovoril niečo v tomzmysle, aby sa znížila bloková pokuta. Nemala sa aká pokuta znižovať, pretože ani on a ani jeho kolega
svedkovi I. Y. nič nehovorili o pokute.

Dodal,žeodbaruRIOmotorovéhovozidlazn.RenaultLagúnamalistálenadohľad,išlizaním,nevznikol
priestor na to, aby niekto z vozidla vystúpil.

V závere svojej výpovede uviedol, že spolu so svedkom Bc. C. C. bezprostredne po zásahu spísali
úradný záznam, v ktorom podrobne opísali situáciu, aká bola na mieste.

Svedok Bc. C. C. vypovedal zhodne s výpoveďou svedka C. E.. Takisto uviedol, že vozidlo zn. Renault
Lagúna mali stále na dohľad od herne RIO až po miesto jeho zastavenia. Pre časový odstup si
spočiatku nevedel spomenúť na meno osoby, ktorá vozidlo viedla, bezpečne vedel, že vozidlo neviedol
obžalovaný. Dodal, že svetelnou signalizáciou dávali vedieť vodičovi prenasledovaného motorového
vozidla, aby zastavil, čo sa aj stalo na Hviezdoslavovej ulici. So služobným vozidlom zastavili tak, aby

prenasledované vozidlo zablokovali. Pamätal si, že vodiča motorového vozidla vyzvali, aby sa podrobil
dychovej skúške, načo im tvrdil, že vozidlo neviedol a pýtal sa, z akého dôvodu sa má preto podrobiť
dychovej skúške. Toto vodič opakoval aj v čase, kedy vystupoval z vozidla z miesta vodiča. V priebehu
výsluchu si svedok spomenul na meno vodiča a uviedol, že vozidlo viedol I. Y.. Pamätal si, že aj on
ho vyzýval, aby sa podrobil dychovej skúške. Vodič sa skúške podrobil. V čase, kedy vytláčal doklad

o výsledku dychovej skúšky sa dostavili funkcionári Obvodného oddelenia PZ, a to riaditeľ spolu so
zástupcom. Na miesto sa dostavili z dôvodu, že svedok C. E. telefonoval riaditeľovi. Na miesto prišli až
po tom, ako obžalovaný C. J. kolegovi E., s natiahnutou rukou, v ktorej mal bankovku hovoril, že nech
urobí tak, aby bolo dobre. Takéto správanie sa obžalovaného nie len videl, ale aj počul a bolo v čase,
kedy vyzýval svedka I. Y., aby sa podrobil dychovej skúške.

Uviedol, že maximálne 5 alebo 7 metrov bol vzdialený od obžalovaného C. J. aj svedka C. E. v čase,
kedy obžalovaný s natiahnutou rukou, držiac v nej bankovku, hovoril kolegovi, aby urobil tak, aby dobre
bolo. Pamätal si, že ešte pred tým, než obžalovaný pristúpil ku svedkovi C. E., videl obžalovaného ako
sa nahol do motorového vozidla svedka I. Y..

Svedok uviedol, že sa pre časový odstup nevie podrobne k zákroku vyjadriť, ale o tom, ako prebiehal
zákrok spolu so svedkom E. spísali úradný záznam, v ktorom podrobne uviedli priebeh celej udalosti.

Podľa§263ods.1Trestnéhoporiadkusúdnanávrhasosúhlasomprokurátorkyaobžalovanéhoprečítal

zápisnicu o výpovedi svedkyne T. T. zo dňa 03.02.2017, ako aj výpoveď svedka I. Y. zo dňa 07.02.2017.

Svedkyňa T. T. vypovedala, že v stredu dňa 01.02.2017 okolo 22.00 h šla do herne RIO v Lučenci. Sadla
si a pri vedľajšom stole sedeli jeden muž a dievča asi menom N.. Dovtedy ich nepoznala. Po nejakom
čase si k sebe prisadli a zoznámili sa. Potom do herne prišiel ďalší muž, ktorý ich poznal a prisadol si

k nim. Jeden z nich sa volal C. a druhý I.. Niečo spolu vypili a potom sa dohodli, že sa pôjdu spolu
najesť do Zvolena. Keď vyšli z herne, nastúpili do nejakého auta. Auto otvoril jeden z mužov, sadol si na
miesto vodiča a vedľa neho si sadla N.. Vodič bol ten, čo sedel v herni s N.. Ona s tým druhým mužom
si sadli dozadu. Keď prešli asi 2 bloky, zastavili ich policajti. Jeden policajt prišiel k vodičovi a pýtal si od
neho občiansky a vodičák. On vystúpil a policajtom vravel, že nešoféroval, že sa vymenili s tým, čo sedí

vzadu. Potom policajti išli do svojho auta a ten vodič, čo sedel vpredu si sadol naspäť na miesto. Potom
sa chlapci v aute začali dohadovať, a odovzdávali si peniaze. Peniaze dával chlapec, čo sedel vpredu
na mieste vodiča. Dával ich tomu druhému, čo sedel vedľa nej. Koľko peňazí mu dával nevidela, iba
videla, že mu nejaké dával. Boli to papierové peniaze. Medzi sebou komunikovali po cigánsky a pretože
dobre po cigánsky nevedela, všetkému nerozumela. Pochopila však, že peniaze mali byť na podplatenie

policajtov. Potom obidvaja vystúpili z auta a rozprávali sa s policajtmi. O čom sa rozprávali, nevedela
uviesť, lebo do auta ich nebolo počuť. Po chvíli vyšla z auta, potrebovala ísť na toaletu, policajti jej
to nedovolili a preto povedala chlapcom, aby neklamali a povedali pravdu kto šoféroval. Potom prišlo
ďalšie policajné auto, ktoré zobralo ju a vodiča na obvodné oddelenie. Ďalších dvoch zobrali tí, ktorí ich
zastavili. Keď už boli na obvodnom oddelení, tak ten vodič stále zatĺkal, že on nešoféroval. Na otázky

vyšetrovateľa vypovedala, že vodič sa s tým, čo sedel pri nej dohováral, aby to zobral na seba, pričom
peniaze si od vodiča pýtal ten, čo sedel pri nej. Na otázku, akým spôsobom pýtal peniaze odpovedala,
že po cigánsky mu povedal, nech mu dá peniaze, že to pôjde vybaviť.Svedok I. Y. vypovedal, že on, C. J., N. K. a ešte nejaké dievča sedeli v herni RIO na Železničnej ulici.
To dievča nepoznal. T. prišiel do herni J., venoval sa tomu dievčaťu. Potom z herni odišli motorovým
vozidlom, ktoré on šoféroval. Vedľa neho sedela N. K., vzadu sedeli C. J. a to dievča. Po pár metroch

ich zastavila policajná hliadka. Priznal, že v tom čase mal zákaz viesť motorové vozidlo, preto sa zľakol
policajtov a pri kontrole policajtom povedal, že šofér bol „C.“. Policajti vedeli, že šoféroval on. Tiež vedeli,
že auto zn. Renault Laguna bolo jeho. Policajti na mieste, kde ich zastavili, povedali, aby všetci vystúpili
z auta a žiadali ich, aby sa podrobili dychovej skúške. Keď policajtom J. tvrdil, že on šoféroval, tak mu
povedali, aby neklamal. Keďže mu bola zima, opýtal sa, či si môže sadnúť do auta. V aute potom sedel

on, N. a T. a J. sa s policajtmi rozprával, slovne sa s nimi naťahoval. Nevedel o tom, že by bol niekto
policajtov podplácal, nič nevidel ani nepočul. V čase, kedy sedeli všetci traja v aute, mali otvorené predné
okno na mieste šoféra. V tom čase sedel už vzadu, pretože C. J. policajtom vravel, že on šoféroval.
Nevedel, či J. mal pri sebe nejaké peniaze. On mal pri sebe cez 1 000.-€ v 100-eurových bankovkách. J.
peniaze nepožičiaval a keby si bol chcel peniaze požičať, požičal by mu. V herni vypil 3 alebo 4 poldeci
tatranského čaju, bol pripitý. Aj J. pil, jeho „to chytilo trochu viac,“ viac mu išiel jazyk a veľa rozprával.

Policajnú hliadku si všimol len vtedy, keď pri nich zastavila. Počas jazdy si policajné auto nevšimol.
Nahlavnompojednávaníboliprečítanélistinnédôkazyvsúladesustanovením§269Trestnéhoporiadku
a to úradný záznam zo dňa 02.02.2017, ktorý spísal svedok C. E. a svedok Bc. C. C.. Z jeho obsahu
vyplynuli tie skutočnosti, o ktorých vypovedali obaja svedkovia. Obžalovaný C. J. bol dňa 02.02.2017 o
10.45 h zadržaný a bola mu obmedzená osobná sloboda, ktorá skutočnosť bola zrejmá zo zápisnice zo

dňa 02.02.2017 a o 16.25 h bol zo zadržania prepustený. Z dvoch potvrdení o výsledku dychovej skúšky
bolo zistiteľné, že u obžalovaného dňa 02.02.2017 o 01.30 h bola nameraná hodnota 0.08 mg/l a o 09.31
h bola nameraná hodnota 0.00 mg/l. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.02.2017
zo skutkovej vety vyplynulo, že svedok Y. sa len na opakovanú výzvu podrobil dychovej skúške na
Hviezdoslavovej ulici. Dychová skúška dopadla s pozitívnym výsledkom 0.35 mg/l. Y. v čase, kedy bol

vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške tvrdil, že nešoféroval. Mal uložený zákaz vedenia motorového
vozidla do 15.06.2021. I. Y. bola zakázaná ďalšia jazda, vodičský preukaz mu nebol zadržaný, lebo nie
je jeho držiteľom. Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj evidenčná karta obžalovaného C. J.,
z ktorej vyplynulo, že je držiteľom vodičského preukazu odo dňa 20.02.2008 a v šiestich prípadoch bol
riešený uložením blokovej pokuty. V mieste bydliska je o ňom známe, že je rozvedený, otcom jedného

dieťaťa, iné údaje v mieste bydliska nie sú o ňom známe. V ústrednej evidencii priestupkov MV má
evidované dva záznamy z marca 2015 a marca 2017. V registri trestov má 2 záznamy. Prvé odsúdenie
má zahladené a druhý krát bol odsúdený v roku 2016. Súd si vyžiadal spisový materiál z Okresného
súdu Lučenec, evidovaný pod sp. zn. 2T 116/2016. Z rozsudku zo dňa 04.10.2016 bolo zistiteľné, že
obžalovaný C. J. bol uznaný za vinného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného

zákona a bol mu podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Výkon trestu mu bol podmienečne odložený a
bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2016.
Skúšobná doba odsúdenému plynie do 06.10.2018.

-

Po takto vykonanom dokazovaní hodnotil súd vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel
k tým skutkovým záverom, ako to bolo prv uvedené. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa
skutok stal a že ho spáchal obžalovaný C. J.. Súd mal zato, že obhajoba obžalovaného C. J. bola

bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená. Výpovede svedkov, príslušníkov PZ, ako aj výpovede svedkov
Y. a T. vzájomne do seba zapadali. Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný si od svedka Y.
požičal peniaze, ktoré ponúkol ako úplatok svedkovi C. E. a to aj napriek tomu, že svedok Y. tvrdil,
že obžalovanému peniaze nedával. Neboli zistené žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné spochybňovať vierohodnosť výpovede svedkov E., Bc. C., ako aj svedkyne T.. O tom, akým

spôsobom získal obžalovaný J. peniaze vypovedala svedkyňa T., ktorej výpoveď plne korešpondovala
s výpoveďami svedkov E. a Bc. C..

§ 333

(1) Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa
poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej
osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) voči verejnému činiteľovi.

Obžalovaný C. J. svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a preto ho súd z tohto prečinu uznal vinným.

V konkrétnom prípade ide o trestný čin, ktorého skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného
zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy

úmysel (§ 15 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chce spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. V prípade
nepriameho úmyslu páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a
pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.

Dostatočným spôsobom bolo preukázané, že obžalovaný C. J. od samého začiatku po tom, ako bolo

motorové vozidlo, v ktorom sa viezol, zastavené policajnou hliadkou, táto vyžadovala od vodiča I. Y., aby
sa podrobil kontrole - preukázaním sa dokladov, ktoré ho oprávňovali na vedenie motorového vozidla a
zároveň bol požiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný bol svedkom toho, ako sa svedok
Y. odmietal podrobiť dychovej skúške s nepravdivým tvrdením, že on motorové vozidlo neviedol a že
ho viedol obžalovaný. Obžalovaný C. J. miesto toho, aby nezasahoval do kontroly, ktorú vykonávali

príslušníci PZ, z vozidla vyšiel a viackrát sa pýtal príslušníkov PZ, či sa vec nedá vybaviť nejako inak,
aby bolo dobre a aby nemal nikto problém, teda aby nemal problém vodič I. Y.. Obžalovaný v snahe
„pomôcť“ I. Y. na mieste svedkovi C. E. vystretím pravej ruky podával úplatok v minimálnej hodnote
100.-€ so slovami „tu máte a urobte tak, aby bolo dobre.“ Podľa názoru súdu obžalovaný C. J. konal v
priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona.

V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej

trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného
nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovení § 36 a § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia, súd na toto odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť
neprihliadol aj vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona.
Z dikcie ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že ustanovenie odseku 1 (o možnosti
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný C. J. dopustil počas plynutia skúšobnej doby. Obžalovanému
súd uložil trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2
rokov. Takto vymeraný trest považoval za dostatočný a primeraný.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo doposiaľ vo výkone trestu
odňatia slobody nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. Osoba

oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže honapadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený. O odvolaní rozhodne
Najvyšší súd Slovenskej republiky.