Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Táňa Veščičiková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/495/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204926
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204926.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr.DanyPopovičovejaJUDr.MiroslavaSoguvexekučnejprávnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej Y. O., bytom U. XXX, S., o vymoženie
200,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský

úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 16665/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/462/2015-15 zo dňa 7.9.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR09825/14 zo dňa 07.11.2014. Dňa 05.05.2015
bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť
poverenie pre vymoženie istiny 200,- eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval. V
žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor zároveň súdu oznámil skutočnosti, na základe ktorých by
mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v odôvodnení ktorého sa okrem iného nachádzala všeobecná
konštatácia o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie pre pomer k
oprávnenému, ktorý bol jeho zamestnávateľom. Súdny exekútor uviedol, že toto rozhodnutie bolo
vydané v konaní, ktoré svojím charakterom opomína dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho
procesu, a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte
neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým dôjde k náprave

porušených základných práv súdneho exekútora. Preto podal proti tomuto rozhodnutiu individuálnu
sťažnosť pre porušenie jeho základných práv podľa čl. 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Zároveň súdny exekútor poukázal na to, že toto rozhodnutie nemá všeobecnú
platnosť a súd ním nie je v danej veci viazaný. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods.
2, § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a z predložených dôkazovzistil, že medzi účastníkmi bola dňa 31.8.2012 uzatvorená zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200,-eur a povinná sa zaviazala oprávnenému vrátiť
poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach po 33,- eur. Súčasne so zmluvou o úvere bola dňa 31.8.2012

medzi účastníkmi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. II bod 1 a 2 upravovala riešenie sporov
- rozhodcovskú doložku takto: Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 31.82012, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok). Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu.
Na uvedenú zmluvu preto aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm.

r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o
rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Súd tiež poukázal na to, že zmluva o úvere je aj v rozpore s § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením. Spotrebiteľ
v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých
položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru, čo znamená, že podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona
o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný titul
vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so
zákonom a preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44

ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna

Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil

konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná

žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je
dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanievadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie

ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9.Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý

nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

12. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

13. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2012, zmluvné strany sa
dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 31.8.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

14. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku

núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a toči už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu

svojho podnikania alebo povolania.

21. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd
prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

22. Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve zo dňa 31.8.2012
ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský

rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.