Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010459
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916010459.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.9.2017 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ing. Z. B. , nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., ul. U..
armády XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

- ako štatutárny orgán spoločnosti BALIMA, s.r.o., Skladná 1, R. nevyplatil svojmu zamestnancovi Z. X.
mzdu, na ktorú mal nárok v deň jej splatnosti, za obdobie september 2011 v sume 409,53 €, november
2011 v sume 409, 53 € a december 2011 v sume 409,53 €, teda v celkovej sume 1.228,59 €, aj napriek
tomu, že v deň splatnosti podľa znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Bánociovej, PhD. č. XXX/XXXX
z 27.12.2012 spoločnosť BALIMA, s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej
a neuhradenej mzdy Z. X.,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má
zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v ten deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 214 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods.
2 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) na s ú h r n n ý trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 5.5.2016 sp. zn. 7T/65/2015, ktorým bol obžalovanému pre prečin nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného Ing. Z. B., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., U..

B. XXXX/XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako štatutárny orgán spoločnosti BALIMA, s.r.o. so sídlom Trebišov, Skladná 1, IČO: 31732232, dňa
4.1.2012 odpredal nákladný príves KOGEL, ev.č. R. XXX I., VIN: Y v hodnote 2.220 €, maďarskej

spoločnostiVALLER-TRRANSKft.,R.útXX,K.,ajnapriektomu,žeDaňovýúradR.dňa28.9.2011vydal
rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XXXX na zabezpečenie daňového
nedoplatku na dani z motorových vozidiel a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011
a aj keď uvedené rozhodnutie bolo zrušené dňom 15.2.2013 uznesením Okresného súdu Košice I o
vyhláseníkonkurzunamajetokdlžníkaspoločnosťBALIMA,s.r.o.Trebišov,napredajtohtonávesunebol
oprávnený, teda takto zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že nákladný príves odpredal a takto pre

Slovenskú konsolidačnú, a.s., so sídlom Cintorínska 21, IČO: 35776005, Bratislava, spôsobil škodu vo
výške 2.220 €,
p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Ing. Z. B. boli na Okresný súd Trebišov podané pôvodne dve samostatné obžaloby,

na podklade ktorých sa na tunajšom súde proti nemu vedie konanie pre prečin nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona a prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1
písm. a) Tr. zákona. Uvedené obžaloby súd prejednal v spoločnom konaní a na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a znalcov, prečítaním výpovedí
neprítomných svedkov z prípravného konania, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, na základe

čoho dospel k nasledovným zisteniam:
K oslobodzujúcej časti rozsudku:

K obžalobe, ktorej predmetom bolo konanie právne kvalifikované ako prečin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovaný Ing. Z. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nebol

vedomý toho, že k predmetnému prívesu bolo Daňovým úradom v R. zriadené záložné právo. Jednalo o
havarovaný príves, ktorý bol havarovaný v júni 2009, pričom šlo o súpravu valník plus príves. V dôsledku
havárie bol tento príves nepojazdný a odtiahnutý do dvora spoločnosti Balima. Po tom, čo bol príves
odtiahnutý do dvora firmy, príves tam len tak stál, keďže jeho oprava by bola finančne veľmi nákladná a
neoplatila sa. Následne v roku 2012 ho oslovil pán S., ktorý prišiel s ponukou, že by mal kupca na valník,

ktorému by ho vedel odpredať. Mal to byť nejaký človek z Z., ktorý renovuje havarované kamióny. Na
to sa s týmto pánom dohodol, aby zabezpečil, že sa tento človek príde na havarovaný valník pozrieť.
Pri ohliadke havarovaného valníka bolo zistené, že z motorového agregátu boli medzičasom odcudzené
nejaké súčiastky, a to aj napriek tomu, že tento valník bol odparkovaný v uzavretom areály firmy Balima.
Maďarský partner si havarovaný valník prezrel a následne sa spolu dohodli na cene s tým, že ho odkúpi a

zoberie ho do Z.. Tento maďarský partner sa zaujímal následne aj o havarovaný príves, ktorý bol taktiež
nepojazdný. Chcel vziať k valníku aj príves, teda že by to zobral vcelku, a že na cene by sa dohodli po
jeho ohliadke. Následne sa pri prepise vozidla dozvedel, že príves bol zablokovaný z dôvodu zriadenia
záložného práva, pričom blokovaný bol iba príves, valník blokovaný nebol. V tom čase však už bol príves
odtiahnutýdoZ.astopnúťcelútransakciubybolovtedyfinančneveľmináročné,nakoľkobymuselhradiť

jednak prepravu prívesu do Z. ako aj spätnú prepravu z Z. na K., keďže sa s maďarským partnerom
dohodli, že on si prevezie príves do Z. na vlastné náklady. Keby celú túto transakciu mali zrušiť, musel
by všetky náklady, ktoré vynaložil maďarský partner, tomuto preplatiť. Preto sa s maďarským partnerom
dohodol tak, aby mu peniaze za blokovaný príves zatiaľ nevyplácal a aby mu ich vyplatil až vtedy, keď
sa všetko dohodne so správkyňou konkurznej podstaty, nakoľko očakával vyhlásenie konkurzu na firmu

Balima, čo mu bolo avizované jej veriteľom Slovenskou sporiteľňou, ktorej firma Balima dlhovala nejaké
peniaze. Keď v tejto veci po vyhlásení konkurzu došlo k ustanoveniu správkyne konkurznej podstaty a
následne k zrušeniu záložného práva, tak tejto správkyni poslal priamo na jej účet peniaze, ktoré dostal
od maďarského partnera za predaj prívesu, jednalo sa o sumu 1.000 Eur. Konal tak teda preto, lebo
spočiatku nemal vedomosť o tom, že na predmetný príves bolo zriadené záložné právo, a keď sa o tom

dozvedel, tak celú túto záležitosť chcel dať do poriadku tak, že zinkasované peniaze poslal priamo naúčet správkyni konkurznej podstaty. Peniaze jej poslal na účet približne do týždňa od predaja prívesu, a
to z vlastnej iniciatívy, bez ohľadu na to, či by bol k tomu vyzvaný. On z celej tejto transakcie nemal nič,
keďže všetky peniaze, ktoré dostal za predaj, odovzdal správkyni. Zároveň je toho názoru, že keby tento

príves nebol takouto cestou odpredal, tak príves by naďalej stál vo dvore firmy Balima, kde by podliehal
korózii a pravdepodobne by ďalej dochádzalo k jeho rozkrádaniu.

Obžalovaný ďalej namietal, že znalec, ktorý ohodnotil predmetný príves na sumu 2.220 Eur s DPH,
príves vôbec nikdy nevidel, a preto nevie, na základe akých skutočností stanovil takúto hodnotu a na

podkade čoho robil svoj posudok. On keď príves predával, tak ho dal ohodnotiť vlastným znalcom, Ing.
A. E., ktorý tento príves ohodnotil na sumu 978 € bez DPH, teda 1.163,82 Eur s DPH. Tento znalec mal
k dispozícii všetky podklady, vrátane fotografií, v minulosti príves aj fyzicky videl, a preto sa domnieva,
že hodnota určená týmto znalcom zodpovedá skutočnej cene tohto prívesu. Keď príves predával, tak
tohto znalca telefonicky kontaktoval a ten mu vtedy povedal, že hodnota tohto prívesu môže byť tak
okolo 1.100 až 1.200 Eur s DPH, teda že pod túto sumu by ho predávať nemal. Príves nakoniec predal

za sumu 1.000 Eur, jednalo sa o sumu bez DPH, keďže príves bol predaný do Maďarska. Znalec Ing.
E. mal vedomosť ešte aj o tom, že tento príves bol v podstate poskladaný, a to tak, že najskôr bol z
Q. kúpený podvozok a na tento podvozok bola potom urobená nadstavba. Informoval ho aj o všetkých
detailoch havárie, a preto mal o prívese oveľa presnejšie informácie.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj oboch znalcov z odboru cestná doprava. Znalec Ing. F.
K., pribratý orgánmi prípravného konania, sa v celom rozsahu odvolal na závery svojho znaleckého
posudku, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu predmetného prívesu ku dňu jeho predaja na sumu
1.850 Eur bez DPH, čo predstavuje sumu 2.220 Eur s DPH. Podrobne popísal aj spôsob výpočtu,
ktorým dospel k uvedenej sume, s tým, že ako podklady použil vyšetrovací spis, ktorého súčasťou

bola fotodokumentácia poškodeného prívesu, vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o odhade všeobecnej hodnoty
cestných vozidiel, predajný cenník daného typu vozidla v roku výroby, resp. predaja a výpočtový program
Autotax 5/5.4, ktorý vychádza z uvedenej vyhlášky.

Oproti tomu znalec Ing. A. E., ktorý svoj znalecký posudok vypracoval na základe požiadavky

obžalovaného, stanovil všeobecnú hodnotu predmetného prívesu na 978 Eur bez DPH, teda 1.163,82
Eur s DPH. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní svojho posudku vychádzal z údajov,
ktoré mu poskytol obžalovaný B. v písomnom dotazníku zo dňa 20.3.2014, ktorý je aj prílohou jeho
posudku. Podobne ako znalec Ing. K., ani on náves nevidel, takže pre posúdenie jeho technického
stavu ku dňu 4.1.2012 potreboval nejaké informácie, keďže obžalovaný ho informoval, že náves bol

predaný ako poškodený. Z tohto dôvodu, aby mal korektné informácie o jeho technickom stave, požiadal
obžalovanéhooodpoveďna7otázok.Obžalovanýmuposkytolvyplnenýapodpísanýdotazník,ktorýmu
slúžil ako podklad pre vypracovanie posudku. Vo svojej výpovedi popísal použitý spôsob výpočtu, ako
aj ostatné podklady, z ktorých vychádzal pri záveroch posudku. Čo sa týka rozdielnych súm, ku ktorým
dospeli obaja znalci, k týmto uviedol, že rozdiely v znaleckých posudkoch môžu byť dôsledkom toho,

že znalec Ing. K. vychádzal z iných podkladov, než z akých vychádzal on, napríklad nemal k dispozícii
žiadne údaje od obžalovaného. Rozdiel videl tiež v tom, že pri každej jednej skupine vozidla dal hodnotu
nižšiu ako 10%, keďže 10% je hodnota, ak je vozidlo primerane opotrebené, nakoľko vozidlo bolo
poškodené (poškodené boli všetky skupiny, okrem pneumatík), tak vo svojom posudku pri jednotlivých
technických skupinách použil hodnoty nižšie ako 10% (znalec Ing. K. vychádzal z technického stavu v

hodnote 11,6%).

Z výpovede svedkyne JUDr. B. E., súd zistil, že po tom, čo Okresný súd Košice I vyhlásil na spoločnosť
BALIMA s.r.o. konkurz, bola ustanovená za správkyňu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu
požiadala spoločnosť BALIMA, konateľa a spoločníkov o súčinnosť ohľadom zisťovania majetku

spoločnosti. Taktiež požiadala Okresný dopravný inšpektorát o súčinnosť ohľadom spoločnosťou
vlastnených motorových vozidiel, pričom zistila, že spoločnosť BALIMA by mala mať vo vlastníctve aj
predmetný príves. Následne od spoločníkov zisťovala, čo sa s týmto prívesom stalo, resp. kde sa tento
príves nachádza, s tým, že od pána R. B. (otca obžalovaného) zistila, že tento príves bol predaný do
Z., že bol havarovaný, a že kúpna cena, za ktorú bol príves odpredaný, mala byť 1.000 Eur. S R. B.

sa stretla 18.4.2013, na tomto stretnutí jej predložil nepodpísanú faktúru na sumu 1.000 Eur, ktorá bola
vytiahnutá z účtovníctva, ako aj fotografiu prívesu, z ktorej bolo zrejmé, že príves bol havarovaný. K
tomuto prívesu malo byť zriadené exekučné záložné právo, preto túto skutočnosť oznámila aj daňovému
úradu. R. B. následne poslal 1.000 Eur na správcovský účet, kde sa zbierali peniaze, týkajúce saspoločnosti BALIMA. Daňový úrad si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku vo výške 155,249,20
Eur so zabezpečením vo výške 42.830,17 Eur, ktorá bola takto aj uznaná, titul zabezpečenia ale uviesť
nevie.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka Ing. K. C. z prípravného konania vyplýva, že menovaný je
zamestnaný ako exekútor na Daňovom úrade Košice, pobočka R., a že jeho náplňou práce je vymáhanie
pohľadávok. Keďže spoločnosť BALIMA s.r.o. Trebišov mala nedoplatok na daniach, bol v rámci daňovej
exekúcie zisťovaný jej majetok, medzi ktorým sa nachádzalo aj osobné motorové vozidlo a predmetný

nákladný príves. Na základe uvedeného bolo na zistený hnuteľný majetok vydané rozhodnutie o zriadení
záložného práva, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011. V praxi to znamenalo, že majiteľ týchto
hnuteľných vecí nemohol nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. To, že
spoločnosťBALIMApredmetnýprívesodpredalamimoúzemiaK.,sadozvedeliodsprávkynekonkurznej
podstaty JUDr. B. E., ktorá to zistila pri zisťovaní majetku spoločnosti v konkurznom konaní. Spoločnosť
BALIMA mala vedomosť o vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva, pričom oprávnený zástupca

spoločnosti na predaj tohto prívesu aj žiadal povolenie, resp. súhlas, ale súhlas im nebol daný, nakoľko
podľa názoru daňového úradu mal náves vyššiu hodnotu, než za akú ho spoločnosť chcela odpredať,
malo sa jednať o sumu 250 Eur. Jediný súhlas na nakladanie s prívesom mala exekútorka p. N..
Predmetná pohľadávka bola nakoniec odpredaná K. konsolidačnej a.s.

ZprečítanejzápisniceovýpovedisvedkaA..K.Z.zprípravnéhokonaniasúzrejmépodrobnostiohľadom
postúpenia pohľadávok (voči spoločnosti BALIMA s.r.o.) z Finančného riaditeľstva SR ako postupcu na
K. E. a.s., ku ktorým došlo na základe zmluvy zo dňa 20.6.2013. Na K. E. a.s. bola ešte postúpená aj
ďalšia pohľadávka, a to pohľadávka Daňového úradu Košice, v hodnote 2.453,93 Eur.

Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to evidenčnou kartou vozidla
(predmetného prívesu zn. KOGEL AWE), súhlasom Daňového úradu Košice s predajom hnuteľného
majetku (prívesu zn. KOGEL AWE a osobného motorového vozidla zn. BMW), zmluvou o postúpení
daňových a colných nedoplatkov, ako aj listom obžalovaného B. a fotokópiou poštovej poukážky (z nich
vyplýva, že obžalovaný dňa 22.7.2013 poukázal na účet správkyne konkurznej podstaty sumu 1.000

Eur, ktorú dostal ako kúpnu cenu za havarovaný príves).

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že je nepochybné, že obžalovaný Ing. Z. B.
ako štatutárny orgán spoločnosti BALIMA, s.r.o. dňa 4.1.2012 odpredal nákladný príves zn. KOGEL
AWE aj napriek existencii právoplatného rozhodnutia daňového úradu o zriadení záložného práva na

zabezpečenie daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel, ktoré sa vzťahovalo aj na tento
príves, v dôsledku čoho na jeho predaj nebol oprávnený, čím malo dôjsť k zmareniu uspokojenia veriteľa
spoločnosti BALIMA a spôsobeniu škody vo výške 2.220 Eur. Konanie obžalovaného však nenapĺňa
znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a to
z nasledovných dôvodov:

Obžalovanému bolo kladené za vinu čiastočné zmarenie uspokojenia veriteľa spoločnosti BALIMA,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku predaja havarovaného nákladného prívesu, zaťaženého záložným
právom, ktoré bolo zriadené rozhodnutím Daňového úradu v R. z dôvodu daňového nedoplatku. Je
potrebné uviesť, že uspokojenie pohľadávky veriteľa je čiastočne zmarené vtedy, keď dlžník svojim

konaním obmedzí možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku a veriteľ v dôsledku toho nedosiahne jej
úplné uspokojenie, ktoré by inak dosiahol, keby nebolo „mariaceho“ konania dlžníka. Pokiaľ má dôjsť k
zmareniu uspokojenia veriteľa predajom majetku, je potrebné, aby dlžník previedol majetok alebo jeho
časťnainúosobusnáslednýmutratenímzískanýchpeňazí,eventuálneabydlžníkvkonečnomdôsledku
za predaný majetok neobdržal do svojho majetku zodpovedajúcu protihodnotu vhodnú k uspokojeniu

pohľadávky veriteľa (napr. v dôsledku predaja určitého majetku za ekonomicky nevýhodnú cenu).

Trestnú zodpovednosť dlžníka podľa § 239 ods. 1 Tr. zákona však nezakladá predaj majetku, za ktorý
dlžník získa odpovedajúcu protihodnotu, a zo získaných prostriedkov zaplatí skutočné (nie fingované)
pohľadávky voči sebe, a to ani vtedy, keby týmto konaním zmaril alebo čiastočne zmaril uspokojenie

pohľadávky veriteľa. K vzniku trestnej zodpovednosti taktiež nestačí, keď dlžník sťaží uspokojenie
veriteľa, pokiaľ veriteľovi zostáva možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (R
41/1990).V prejednávanej veci síce obžalovaný bez súhlasu oprávnenej osoby odpredal nákladný príves,
ktorý bol zaťažený záložným právom, čo samo o sebe ešte nie je trestným činom. Z vykonaného
dokazovania je ale zrejmé, že predmetný príves nebol jediným majetkom spoločnosti BALIMA, keďže

súčasťou hnuteľného majetku, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie o zriadení záložného práva, bolo
aj osobné motorové vozidlo zn. BMW zelenej metalízy EČV R. XXX B.. Na základe uvedeného preto
možno konštatovať, že aj keď došlo k protiprávnemu predaju predmetného prívesu, nie je vylúčené,
že Daňový úrad E., ako vtedajší veriteľ spoločnosti, mal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči
spoločnosti aj predajom ostatného hnuteľného majetku, napr. predajom uvedeného motorového vozidla.

Dôležitou pre vyvodenie eventuálnej trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného je aj skutočnosť,
že obžalovaný poukázal finančné prostriedky získané predajom prívesu z vlastnej iniciatívy na účet
správkyne konkurznej podstaty, keďže spoločnosť BALIMA sa medzičasom dostala do konkurzu, a
to ešte skôr, než mu bolo v tejto veci vznesené obvinenie za trestný čin poškodzovania veriteľa,
resp. skôr ako bol v tejto veci vypočutý najskôr v procesnej pozícii svedka, pričom sumu, ktorú
obžalovaný obdržal za predaj prívesu vo výške 1.000 Eur, nie je možné podľa názoru súdu považovať

za neadekvátnu. Hodnota prívesu v čase predaja bola stanovená dvoma znaleckými posudkami rôzne,
je však nesporné, že znalec Ing. E., ktorý predmetný príves ohodnotil na sumu zodpovedajúcu cene, za
ktorý bol obžalovaným aj predaný, mal k dispozícii objektívnejšie informácie o jeho technickom stave, čo
vyvoláva značné pochybnosti o správnosti ocenenia prívesu znalcom Ing. K., ktoré v súlade so zásadou
„in dubio pro reo“ je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Na základe uvedeného súd uzatvára, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty
prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. X písm. a) Tr. zákona a eventuálne ani iného trestného
činu. Preto o podanej obžalobe súd rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku, keďže tento skutok nie je trestným činom.

K odsudzujúcej časti rozsudku:

Ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr.
zákona obžalovaný Ing. Z. B. vypovedal, že rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti BALIMA v

mesiaci august 2011 bolo ukončené konateľstvo poškodeného X. v tejto spoločnosti, pričom začiatkom
mesiaca september bol urobený záznam tejto zmeny aj v obchodnom registri. Do doby, kedy došlo k
zmene v obchodnom registri, poškodený v spoločnosti riadne fungoval a taktiež si preberal výplatu. Po
ukončení konateľstva však poškodený spoločnosti neoznámil dokedy, prípadne na aký účet mu má byť
výplata poukazovaná. Poškodený pritom ešte ako konateľ spoločnosti prijal v hotovosti od dodávateľov

peniaze vo výške 3.330,97 Eur, pričom z tejto sumy vrátil spoločnosti BALIMA len čiastku 2.000 Eur,
a to dňa 8.9.2017 vkladom na účet. Zostávajúcu sumu 1.330,97 Eur do dnešného dňa nevrátil, ani jej
použitie riadne nezaúčtoval, a to napriek tomu, že bol písomne vyzývaný, aby tak urobil. List, ktorý
mu bol adresovaný spoločnosťou BALIMA, poškodený neprevzal a so spoločnosťou nekomunikoval. V
prípade, ak by sa tak stalo, zrejme by došlo k dohode, na základe ktorej by táto suma bola započítaná

ako náhrada nevyplatenej mzdy. K takejto dohode s poškodeným však nedošlo, nakoľko poškodený so
spoločnosťou vôbec nekomunikoval.

Pokiaľ ide o vyplácanie miezd, do doby kým bol konateľom poškodený, o túto agendu sa staral on
(poškodený), po 4.9.2017 túto agendu prevzal obžalovaný s tým, že vyplácanie miezd prebiehalo

tak, že peniaze boli vyplácané v hotovosti a pokiaľ zamestnanci brali v priebehu mesiaca zálohy,
mzdy im boli vyplácané po zohľadnení už prijatých záloh. Po 4.9.2011 zostal jediným konateľom
spoločnosti obžalovaný, poškodený bol v postavení spoločníka, pričom zo spoločenskej zmluvy
vyplývalo, že spoločník komunikuje s ostatnými spoločníkmi prostredníctvom valného zhromaždenia.
Keďže poškodený už nemal žiadnu zodpovednosť za chod a povinnosti spoločnosti, mal možnosť

komunikovať iba takouto formou. Od ekonómky spoločnosti sa obžalovaný potom dozvedel, že
poškodený je aj v pracovnom pomere, pričom predpokladá, že pracovnú zmluvu, ktorú nevidel, si zrejme
napísal a podpísal sám. Po tomto zistení mu bola daná výpoveď.

Čo sa týka finančnej situácie spoločnosti BALIMA, do 12.9.2011 bola finančná situácia bežná, avšak

12.9.2011 bolo súdom vydané predbežné opatrenie na základe návrhu poškodeného, ktoré poškodený
osobne prevzal na Okresnom súde Trebišov a obišiel s ním všetky banky, na základe čoho Slovenská
sporiteľňa (ich hlavný finančný zdroj) zablokovala spoločnosti účty a jemu bolo znemožnené nakladať
s jej finančnými prostriedkami. Na to, aby udržal spoločnosť, si musel požičať peniaze od svojho otca.Peniaze, ktoré mu požičal otec, použil na úhradu tých platieb, pri nerealizácii ktorých by mohla vzniknúť
jeho trestná zodpovednosť, a to na mzdy zamestnancov a odvody, čiastočne aj na úhradu záväzkov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi nakoniec potvrdil, že každý zamestnanec spoločnosti BALIMA dostal v

predmetnom období mzdu, vrátane odstupného, v plnej výške, s výnimkou poškodeného, pretože tento
si predtým ponechal firemné peniaze.

Poškodený Z. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti BALIMA bol zamestnancom od
roku 2000 do decembra 2011, bol v riadnom zamestnaneckom pomere a mal aj pracovnú zmluvu.

Mzdu poberal v hotovosti na základe výplatnej listiny, avšak za mesiace august až december 2011 mu
mzda vyplatená nebola, pričom podľa jeho vedomia ostatní zamestnanci spoločnosti BALIMA vyplatené
mzdy mali. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, nemal vedomosť o jeho skončení, pretože v
čase, keď mu mala byť doručovaná výpoveď, veľa cestoval. O tom, že jeho pracovný pomer skončil,
sa dozvedel až z výzvy zdravotnej poisťovne, ktorá žiadala uhradiť nedoplatok na povinných odvodoch.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tej dobe už boli v spoločnosti riešené iné jeho podnety, nepokúšal sa

vtedy riešiť aj túto záležitosť. Poškodený taktiež potvrdil, že v období september až december 2011
vložil na účet spoločnosti čiastku 2.000 Eur, pričom zostávajúcu sumu vo výške 200 alebo 300 Eur
použil ako zamestnanec spoločnosti na pohonné hmoty, servis služobného vozidla a na vyplatenie
znaleckého posudku, ktorý bol predložený v súvislosti s jeho trestným oznámením. Pokiaľ z dokladov,
ktoré sú súčasťou trestného spisu, vyplýva, že od obchodných partnerov prevzal v hotovosti v tejto

súvislosti sumu vo výške 3.330,97 Eur, tak on videl len jeden doklad, kde boli uvedené iba čísla faktúr,
a preto podľa neho nie je zrejmé, či tieto sumy prevzal on, pretože ich mohol prevziať aj obžalovaný
B.. So spoločnosťou BALIMA však žiadnu dohodu o započítaní nepodpísal. Pokiaľ v prípravnom konaní
uvádzal, že z firemných prostriedkov mu ostala čiastka 1.330 Eur, ktoré riadne zúčtoval, a predložil o
tom aj doklady ekonómke firmy, tak trvá na tom, že mu ostalo 200 až 300 Eur, možno 350 Eur a ostatné

peniaze použil z vlastných zdrojov. Takto predložil na zúčtovanie aj časť prostriedkov, ktoré použil v
záujme firmy z rodinného rozpočtu.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, Ing. B. C., PhD., ktorá sa v celom rozsahu odvolala na závery

svojho znaleckého posudku. Z nich je zrejmé, že splatná mesačná mzda zamestnanca Z. X. v mesiacoch
08-12/2011, vrátane daňového bonusu na dve nezaopatrené deti, predstavovala sumu 409,83 Eur. Jeho
celková splatná mzda za sledované obdobie 08-12/2011 tak predstavuje sumu 2.047,65 Eur. Spoločnosť
BALIMAs.r.o.malapritomvdňochsplatnostisplatnejaneuhradenejmzdyvuvedenomobdobí dostatok
finančných prostriedkov na jej plnú úhradu.

Z výpovede svedkyne D. K. vyplynulo, že je majiteľkou firmy B., ktorej predmetom podnikania je vedenie
účtovníctva. V rámci toho jej firma spracúva mzdy podľa podkladov a výstupy odovzdáva konateľom
spoločností, vrátane príkazov k úhrade poistného, samotné mzdy ale nevypláca. K nevyplateniu mzdy
pre poškodeného X. sa preto nevedela vyjadriť. Pre spoločnosť BALIMA v období 08/2011 až 12/2011

spracúvavala podklady k výplate miezd každý mesiac. Výstup bol následne zaslaný firme e - mailom,
prípadne ho mohla odovzdať aj osobne. Pokiaľ tieto podklady odovzdávala osobne, tak v dobe, keď
už poškodený konateľom nebol, ich odovzdávala druhému konateľovi, teda obžalovanému B.. Pokiaľ
poškodený bol v tom čase zamestnancom spoločnosti BALIMA, tak v odovzdávaných podkladoch bola
uvedená aj jeho mzda. Pamätá si, že predtým, než poškodený skončil pracovný pomer, tak čerpal

dovolenku, bolo to ku koncu roka 2011, následne boli urobené odhlášky a poškodený vo firme BALIMA
skončil. K listinám, ktoré jej boli predložené splnomocnencom poškodeného na hlavnom pojednávaní
(zápočtový list a mzdový list za rok 2011), uviedla, že z nich vyplýva, že poškodený X. čerpal dovolenku
plný mesiac október, november, december a ešte 14 dní v septembri. V súvislosti s nimi potvrdila, že
predmetný zápočtový list aj mzdový list za rok 2011 boli vyhotovené z programu firmy B.. Potvrdila aj to,

že z týchto listín vyplýva, že dátum ukončenia pracovného pomeru u poškodeného X. bol 31. december
2011, čo sedí aj so zápočtovým listom.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to spoločenskou zmluvou, listinami
od Daňového úradu, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Inšpektorátu práce,

Slovenskej sporiteľne, Československej obchodnej banky, OTP banky, listinami predloženými
obžalovaným (žiadosť o vyúčtovanie, výpoveď z pracovného pomeru, oznámenie o čerpaní dovolenky),
ako aj výplatnými páskami, mzdovým listom a zápočtovým listom.Na základe takto vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný Ing. Z. B. ako štatutárny orgán
spoločnosti BALIMA, s.r.o., nevyplatil svojmu zamestnancovi Z. X. mzdu, na ktorú mal nárok v deň jej
splatnosti, a to za obdobie september 2011, november 2011 a december 2011 (predmetom obžaloby

boli iba tieto mesiace) v celkovej sume 1.228,59 Eur, napriek tomu, že v deň splatnosti mzdy spoločnosť
BALIMA, s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na jej plnú úhradu. Uvedené skutkové zistenia
vyplývajú okrem výpovede poškodeného a listinných dôkazov predovšetkým zo záverov znaleckého
posudku, pričom aj samotný obžalovaný nakoniec potvrdil, že každý zamestnanec spoločnosti BALIMA
s.r.o. dostal v predmetnom období mzdu, vrátane odstupného, v plnej výške, s výnimkou poškodeného

X., ktorý ju nedostal z dôvodu, že si mal ponechať firemné peniaze. V trestnom konaní však nebola
spoľahlivo preukázaná existencia žiadnej pohľadávky spoločnosti BALIMA voči poškodenému X.,
navyše ani prípadná existencia akejkoľvek vzájomnej pohľadávky by obžalovaného ako konateľa
obchodnej spoločnosti nezbavila jeho zákonnej povinnosti poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu, keďže započítanie vzájomných pohľadávok voči mzde, na ktorú má zamestnanec nárok,
v zmysle ustálenej pracovnoprávnej súdnej praxe, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, nie je možné. Obrana obžalovaného bola v kontexte uvedeného vyhodnotená súdom ako
účelová, motivovaná snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie.

Obžalovaný takto svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Subjektívna stránka je daná priamym úmyslom podľa § 15

písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to
rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 5.5.2016 sp.zn. 7T/65/2015, ktorým mu bol pre prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8

mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu

skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona).
Ako priťažujúcu okolnosť bolo potrebné zohľadniť spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/
Tr. zákona), a to z dôvodu ukladania súhrnného trestu, ktorý je vždy ukladaný za minimálne dva trestné
činy, teda za viac trestných činov.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd zároveň podmienečne odložil na primeranú skúšobnú
dobu, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu možno mať dôvodne za to, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného okamžitý výkon trestu odňatia slobody

nie je nevyhnutný. Z dôvodu, že prejednávaný trestný čin obžalovaný spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, bol trest obžalovanému ukladaný
ako trest súhrnný (s použitím tzv. absorpčnej zásady), teda ako trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť
(dva prečiny), za časť ktorej už bol obžalovaný právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu
Trebišov zo dňa 5.5.2016 sp.zn. 7T/65/2015. Vzhľadom na rovnaké trestné sadzby stanovené trestným

zákonomzaprečin nevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa§214ods.1Tr.zákonaaprečinnezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, bola použitá trestná sadzba ustanovená za prečin s
prednostnejším postavením v systematike osobitnej časti Tr. zákona (t.j. sadzba ustanovená za prečin
podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona). Súd spolu s uložením súhrnného trestu zároveň obligatórne zrušil výrok
o treste zo skoršieho rozsudku.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade
individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a
súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

K nároku na náhradu spôsobenej škody, ktorý si v trestnom konaní uplatnil poškodený Z. X. súd
uvádza, že povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, vyplýva z
ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Je teda zrejmé, že majetkový nárok osoby, ktorej nebola
vyplatená mzda, voči subjektu, ktorý jej mzdu nevyplatil (v danom prípade nárok poškodeného vočiobchodnej spoločnosti, ktorá konala prostredníctvom svojho konateľa - obžalovaného) nevznikol ako
následok spáchania trestného činu, ale vyplýva priamo zo zákona. Z uvedeného dôvodu mal súd za to,
že dlh páchateľa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Tr. zákona, spočívajúci v

nevyplatenej mzde, nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenej zákonnej
povinnosti vyplývajúcej z § 118 ods. 1 Zákonníka práce, ktorej porušenie je samo trestným činom, a nie
následkom protiprávneho konania (obdobne ako v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy
podľa § 213 Tr. zákona, kde nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom,
ale nesplnením povinnosti vyplývajúcej z § 85 zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie je tiež samo

osebe trestným činom). Na základe týchto skutočností bol súd toho názoru, že nevyplatenú mzdu nie je
možné v trestnom konaní uplatniť ako škodu postupom v zmysle § 43 ods. 3 Tr. poriadku (rovnako ako
neprichádza do úvahy ako škodu v trestnom konaní uplatňovať dlžné výživné), a preto o uplatnenom
nároku na náhradu škody vo výroku odsudzujúceho rozsudku nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.