Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201828
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: X. Z., bytom K. XX, D. o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-31271/14 zo dňa 10.3.2015
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-31271/14 zo dňa 10.3.2015
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-31271/14 z 10.3.2015 odporca v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 zákona
č.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiamplatnom
včasepodanianávrhunavklad(ďalejlen„katastrálnyzákon“)zamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávak
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, (ďalej
ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 7.10.2014,
na základe ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva
o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného

práva v prospech navrhovateľa, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uzatvorenú v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a
to v súvislosti s dohodou o splnomocnení (na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení
záložného práva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi - zúčastnenej osobe
vtomtosúdnomkonaní).Odporcavnapadnutomrozhodnutípoukázalnaskutočnostiznámemuajzjeho
rozhodovacej praxe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách, uzavretých s navrhovateľom ako

záložným veriteľom, nepoznali svojho splnomocnenca, dokonca nevedeli, že takúto dohodu uzavreli,
pričom záložný veriteľ dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, z čoho vyplýva
absencia jeho slobodnej vôle pri výbere svojho zástupcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok -
odvolanie zo dňa 20.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a následného povolenia vkladu záložného
práva k nehnuteľnostiam, prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom a vrátenie veci odporcovi

na nové konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva. Nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
odporcu, podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého
záložný veriteľ vopred určil osobu splnomocneného zástupcu zúčastnenej osoby (dlžníka). Navrhovateľdôvodil, že sa ako záložný veriteľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výbere splnomocneného zástupcu,
od dlžníka zastúpenie zástupcom nepožadoval a osobu zástupcu mu nenavrhoval. Ďalej zdôraznil,
že v prípade uzavretia dohody o splnomocnení na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy sa

jednalo o samostatný právny úkon uzatvorený medzi zúčastnenou osobou a jej zástupcom, ktorý bol
úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie a je toho názoru, že odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Tiež konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že dlžník (zúčastnená osoba)
sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal

sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.10.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti v ňom obsiahnuté a na fakt, že predložená záložná
zmluva je tak v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj s ustanoveniami
§ 22 ods. 2, § 37 a § 39 OZ, ktorý podľa neho spočíva v tom, že dohoda o splnomocnení, ktorou

zúčastnená osoba (dlžník) ako splnomocniteľ udelil plnú moc občianskemu združeniu ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“
alebo „splnomocnenec“) na uzavretie záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku navrhovateľa voči
zúčastnenej osobe, bola uzatvorená v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby. Táto skutočnosť je
podľa odporcu zrejmá tak z formy dohody o splnomocnení - predtlačený formulár, ako aj z jej obsahu,

pretože splnomocnenec bol v čase jej zhotovenia v kontakte s navrhovateľom (záložným veriteľom)
a dá sa predpokladať, že v prípade potreby by splnomocnenec obhajoval práve záujmy navrhovateľa
a nie zúčastnenej osoby. Odporca taktiež poukázal na to, že takáto (predtlačená) forma dohody o
splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber
voľbu splnomocnenca na základe vlastného rozhodnutia, vytvára vážnu pochybnosť, či právny úkon bol

zo strany záložcu uzavretý v súlade s jeho slobodnou vôľou. Odporca opätovne zdôraznil vedomosť
vyplývajúcu z jeho rozhodovacej praxe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách uzavretých
s navrhovateľom ako záložným veriteľom, nepoznali svojho splnomocnenca a ani nevedeli, že takúto
dohodu uzavreli. Na základe uvedeného možno predpokladať, že v prípade uplatňovania práv zo zmlúv
by splnomocnenec obhajoval záujmy záložného veriteľa, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že predmetný

splnomocnený zástupca vystupuje aj v iných prípadoch ako zástupca záložcu, kde na strane záložného
veriteľa vystupuje navrhovateľ.

Odporca tiež uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci rozhodoval aj s poukazom na § 54 ods. 2 OZ a bral
do úvahy aj fakt, že zaužívaný postup navrhovateľa ako záložného veriteľa v obdobných veciach bol už

predmetom preskúmavania ako i posudzovania súdmi Slovenskej republiky, ktoré tento považujú, najmä
s poukazom na rozpor záujmov zastupovaných so záujmom splnomocnenca, za rozporný s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, a preto v záujme zachovania princípu právnej istoty rozhodol rovnako,
ako bolo rozhodnuté v obdobných veciach už skôr.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 O. s. p.) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním veci bez jeho účasti. Súd, za použitia § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby - p. X. Z.. Z jeho výsluchu súd zistil, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s vyjadreniami odporcu, svoj dlh riadne spláca a s navrhovateľom komunikuje.
K priebehu uzatvorenia úverovej zmluvy uviedol , že ohľadom pôžičky 350,- eur oslovil navrhovateľa,
u ktorého už mal pôžičku 1.000,- eur. Následne prišla k nemu domov zamestnankyňa navrhovateľa,
kde podpísali zmluvu o pôžičke na sumu 350,- eur, ktoré mu obratom vyplatila a pri podpise zmluvy

mu odovzdala dokumenty - zmluvu o úvere č. 109400891 zo dňa 5.11.2012, dohodu o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov zo dňa 5.11.2012, rozhodcovskú zmluvu a splátkový kalendár zo dňa 5.11.2012,
ktoré zároveň súdu predložil k nahliadnutiu. Na otázku súdu, či podpisoval aj iné doklady súvisiace
s predmetným úverom odpovedal, že si na iné doklady nespomína a na otázku či na dohode o
splnomocnení, ktorú mu súd predložil k nahliadnutiu, je jeho podpis uviedol, že ide o jeho podpis a že

asi pol roka pred uzatvorením úverovej zmluvy bol na Miestnom úrade Ružinov, avšak bližšie si na to
nespomína. Zúčastnená osoba - N.. X. Z. tiež zdôraznil, že nikoho nežiadal o zastupovanie v súvislosti
s uvedeným úverom a v žiadnom prípade vyhotovenie dohody o splnomocnení nedostal.Po dôslednom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu súd ďalej zistil, že
navrhovateľ dňa 27.11.2014 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti,
ku ktorému priložil zmluvu o zriadení záložného práva z 7.10.2014 spolu s dohodou o splnomocnení z

24.8.2012 a z 5.11.2012, uzatvorenou medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp. Po preskúmaní
obidvoch dohôd o splnomocnení súd zistil, že tieto sú v predtlačenej forme, nemenným je predmet
dohody - udelenie splnomocnenia individuálne a vopred určenému identifikovanému splnomocnencovi,
ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
ustanovenia § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, ako

formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, sú vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva.
Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohôd o splnomocnení je identifikovaná
zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 24.8.2012 a 5.11.2012, splnomocnenec ich akceptoval
toho istého dňa. Súd považuje za potrebné uviesť, že identifikačné údaje splnomocniteľa - zúčastnenej
osoby na strane jednej a špecifikácia nehnuteľností na strane druhej sú vyplnené už na prvý pohľad

odlišným písmom a perom. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného
práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu
uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby -združením ProHelp. Vychádzajúc z jej obsahu, jej
predmetom je zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 109400840 z 24.8.2012 č. 109400891 z 5.11.2012. Sporná dohoda

(dohody) o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom, či
miestom jej uzavretia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákon: Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu

pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel

vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 2 OZ: V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa: Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení, odporca v priebehu vkladového konania posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere dňa 28.4.2012 a dňa 5.11.2012, pričom dňa 28.4.2012 a

5.11.2012 udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia vzniknutých záväzkov združeniu ProHelp
plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia
bola v typovej (formulárovej) dohode o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo
vlastníctvesplnomocniteľa.Akomožnovyvodiťzodlišnéhopísmaidentifikačnýchúdajovsplnomocniteľa
na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnosti na strane druhej, identifikačné údaje o tejto

nehnuteľnostinebolidodohodyvpísané(konkretizované)priichpodpisesplnomocniteľom(zúčastnenou
osobou), ale boli doplnené až následne.

Na základe zistených skutočností je teda nepochybné, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a
ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohôd o splnomocnení neidentifikovali

nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenia teda nemôžu
byť platné, pretože v čase ich udelenia nebolo z nich možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene
splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide
teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstiev nebolo zrejmé, ktoré konkrétne

nehnuteľnostivovlastníctvezúčastnenejosobymajúbyťpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,
t.j. je daná existencia rozporu s 37 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým
osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie
isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho
zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohody o splnomocnení uzatvorené
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp sú absolútne neplatné a to z dôvodu, že boli
uzatvorené spôsobom, ktorý je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony urobené osobami, ktoré

nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je súčasne daný rozpor
záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme
dlžníka(zúčastnenejosoby),aleveriteľa(navrhovateľa).Zastúpenímsazabezpečilosilnejšiepostavenie
veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom

zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim
inštitútompreveriteľa(vtomtoprípadenavrhovateľa)ajednoznačneposilňujejehopostavenievovzťahu
k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že nemalavedomosť o tom, že podpisuje dohodu o splnomocnení a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho
zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala a splnomocnenie ani
nežiadala.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohôd o splnomocnení nemohol byť prítomný a teda ani nemohol poučiť
zúčastnenú osobu o obsahu dohôd o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa. Ako

uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v obdobných konaniach ako
zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa, ktorá skutočnosť je aj súdu
známa z jeho rozhodovacej činnosti.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie

ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/

záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a

uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodnájeajnámietkanavrhovateľa,podľaktorejniejepodľaodbornejliteratúrypriaplikácii§22ods.
2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor

musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný, ale i z dôvodu,
že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto
splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať

zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v

prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na správnosť aplikácie zákonných §

5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri rozhodovaní odporcu. Predmetné ustanovenia vylučujú
možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu,
aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím
alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych

okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia
predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje
možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto
rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiuosobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa.

Súd sa taktiež stotožňuje s uplatnením § 54 ods. 2 OZ pri rozhodovaní o návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, nakoľko odporca sa správne priklonil k výkladu priaznivejšiemu pre
zúčastnenú osobu (spotrebiteľa), pretože existovali zrejmé pochybnosti o obsahu zmluvy o zriadení
záložného práva č. 486/2014-PTR zo dňa 7.10.2014 (spotrebiteľskej zmluvy).

Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri

uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu

súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).