Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202508
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217202508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Košická 25, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Y. XXXX/X,
o zaplatenie 2.662,82 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 22. 11. 2017 č. k. 14Csp/52/2017-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.662,82 eura
spolu so zmluvným úrokom vyčísleným do 18. 05. 2015 vo výške 995,68 eura, úrokom z omeškania
vyčísleným do 31. 01. 2017 vo výške 49,72 eura, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
2.662,82 eura od 01. 02. 2017 do zaplatenia, poplatkami vo výške 46,62 eura všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 45,98 %. Právne vec odôvodnil ust. § 497, § 499 a

§ 502 Obchodného zákonníka, ust. § 52 - § 54 Obchodného zákonníka, ako i ust. § 1, § 2, § 9, §
11 zák. č. 129/2010 Z. z. Ďalej uviedol, že dňa 25. 06. 2012 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená Zmluva o poistenom OTP Expres úvere č. XXXX XXXX XX K., na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver 3.000 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými
splátkami a to 84 mesačných splátok po 9,11 eur počnúc od 25. 07. 2012. Dátum poslednej splátky
bol dojednaný na deň 25. 06. 2019. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 37,30 % pri priemernej
RPMN vo výške 18,77 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom 7.569,49 eura. Pre riadne neplnenie

zmluvnýchpodmienokžalovaným,žalobcalistomzodňa09.04.2015žalovanémuoznámil,ževyhlasuje
predčasnú splatnosť úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 18. 05.
2015, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu splatnou. Označenú zmluvu považoval za
spotrebiteľskú, ktorú upravuje Občiansky zákonník v zmysle § 52. Z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že zo strany žalobcu bola dôvodne podaná žaloba v časti o zaplatenie sumy 2.662,82 eura,
predstavujúca rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 3.000 eur, po odpočítaní sumy, ktorá
bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti započítaná na úhradu istiny, preto súd považoval uplatnený

nárok v tejto časti za dôvodný a preukázaný. Považoval za dôvodnú žalobu v časti uplatnenej sumy
úroku z omeškania, vyčísleného do 31. 01. 2017 celkom vo výške 49,72 eura, ako aj v časti uplatneného
úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 01. 02. 2017 do zaplatenia. Súd vyhovel podanej žalobe
i v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy poplatkov vo výške 46,62 eura nakoľko išlo o zmluvneuplatnený nárok, ktorého výšku žalobca v priebehu sporu preukázal. Pokiaľ ide o uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvného úveru vo výške 29,30 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru, súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu, tento

nárok žalobcu má oporu v zákone, pretože úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle
ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto
nakladať a produkovať zisk. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru t. j. od 19. 05. 2015 do zaplatenia, súd považoval žalobu
za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadol

na existenciu skutočností, oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a
mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Ak teda nastal stav, keď spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tiet užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, keď spotrebiteľ

by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Súd takýto stav v žiadnom prípade
nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a takéto
konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu, ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Preto súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie

odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítajúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu, žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,98 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej

časti a v časti náhrady trov konania, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenie žalobe v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie odôvodňuje dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že zmluva o poistenom OTP Expres úvere bola uzatvorená

dňa 25. 06. 2012 a dostatočne určito vyjadruje vôľu zmluvných strán, spravovať sa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a je presvedčený, že
z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Podľa jeho názoru, Občiansky zákonník v znení účinnom ku
dňu podpísania zmluvy o úvere medzi stranami sporu neobsahoval žiadne ustanovenie, podľa ktorého

by pri poskytnutí úveru žalovanému n nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri úrokoch z omeškania
právo i na zaplatenie riadnych úrokov. Výklad prezentovaný v rozhodnutí súdu prvej inštancie by de
facto zlegalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov oproti riadne platiacim klientom, ktorí sú v zmysle
aktuálnych úrokových sadzieb pre úver žalobcu povinní uhradiť i úroky vo výške 29,3 % p.a.. V tejto
súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinností upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu podaného

odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom
z omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poistenom OTP Expres úvere zo
dňa 25. 06. 2012 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 84

mesačných splátkach po 90,11 eura mesačne, počnúc od 25. 07. 2012. Dátum splatnosti poslednej
splátky bol dojednaný na 25. 06. 2019. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil dohodnuté zmluvné
podmienky,poskytnutýúverriadnenesplácal,žalobcaholistomzodňa20.11.2014 vyzvalnauhradenie
celej sumy dlhu. Nakoľko žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zodňa 09. 04. 2015 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný uhradiť celý svoj záväzok
do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za splatný. Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
nastala ku dňu 18. 05. 2015. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku,
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového

stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. I keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka,jetiežzmluvouspotrebiteľskou,naktorújepotrebnéaplikovaťnormyspotrebiteľskéhopráva,
Smernicuradyč.93/13/EHSz05.04.1993aZákonoochranespotrebiteľaakolexspecialisavšeobecnú

úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorí nemali možnosť jej

predformulovaný obsah ovplyvniť, a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako to správne vyhodnotil i súd prvej inštancie.

12. V slovenskom právnom poriadku jestvuje duálna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnuaobchodnoprávnuúpravu.Vzťahtýchtodvochkódexovsúkromnéhoprávajevzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

13. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutiaa správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

14. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na
odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru
a jeho právny režim.

15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre

spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

16. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre

rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).