Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene
konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 10. júna 2013 pod č. k. 12C/92/2013-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 440 eur a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal
náhrady škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej
15-dňovej lehote. Návrh navrhovateľa považoval za dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 OSP a
taktiež návrh nepovažoval za premlčaný. Podstatou sporu bolo zistiť, či nedodržanie zákonnej lehoty na

vydanie poverenia spôsobilo navrhovateľovi škodu a nemajetkovú ujmu, ktorej sa domáha. V zmysle §
41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať
poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom
boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa názoru navrhovateľa je rozhodcovským
rozsudok exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol
uvedený do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011. Táto novela by bola nadbytočná,

ak by išlo o exekučný titul podľa písm. i/. Skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul
považoval podľa písm. d/ svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Novela č. 144/2010
Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP.
V čase podania návrhu na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Vyslovil záver, že o zbytočných prieťahoch pri postupe
súdu pri vydávaní poverenia by nestačilo len konštatovanie prekročenej 15-dňovej lehoty, pretože

podstatné sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora, oprávneného. Konkrétne
v tejto veci exekútor doručil súdu dňa 20.11.2008 žiadosť povinného o dočasné pozastavenie exekúcie,
pretože je na liečení s predpokladaným termínom odchodu z liečenia 06.01.2009. Aj keď súd o
žiadosti povinného nerozhodoval, poverenie bolo vydané 17.03.2009 s omeškaním 2 mesiace popredpokladanom termíne odchodu povinného z liečenia, čo súd nepovažoval za neprimeranú lehotu na
rozhodnutie. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo poručené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (predseda súdu na poklade sťažnosti na prieťahy).
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré boli oprávnené v tom istom čase

preskúmať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania,
keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti, a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa

na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov.
Navrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len
usudzovať a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite. Samotná nedôveryhodnosť údajov
nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Súd vôbec nevysvetlil,

prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Tiež znemožnil navrhovateľovi
objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku, keď zamietol
znaleckédokazovanie,načonemalžiadnedôvody.Súdmáaplikovaťplatnéprávoaakékoľvekúvahyde
lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.
V závere uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril

svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu,
keď súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSPbyťviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1OSP)askutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2
- 7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré

mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľa, zaoberal sa

namietajúcou vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že namietal nevykonanie znaleckého dokazovania, ktorým
malsúdzistiťvýškumateriálnejškody.Kuvedenejvadekonanianamietanejnavrhovateľomodvolacísúd

udáva, že je výlučne vecou súdu rozhodnúť o tom, aký dôkaz bude v konaní vykonaný. Navrhovateľom
namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že odňatie možnosti konať pred
súdom výslovne sa dáva do súvislosti s taktickou činnosťou súdu (s jeho procesným postupom v konaní
so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatom vnapadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ iné vady v konaní nenamietal a odvolací súd z obsahu spisu ani
vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť nezistil.

Preto pristúpil k prejednaniu veci. Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový
stav a vec nesprávne právne posúdil. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 06.09.2008.
Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
20.10.2008. K návrhu bol pripojený rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu. Prvostupňový súd

poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa 17.03.2009. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
konštatoval, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d/ EP
novelou účinnou od 01.06.2011. V ďalšom uviedol, že táto novela sa vzťahuje aj na konania pred
účinnosťou tohto zákona. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.
V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znením účinnom do 31.05.2010 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo v návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu (prvá a druhá veta).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (platného od 01.06.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31.05.2011 písm. d/, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, a podľa písm. i/ tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Z uvedenej úpravy ust. § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že až novela

Exekučného poriadku v § 41 ods. 2 od 01.06.2011 zaviedla pod písm. d/, že rozhodcovské rozsudky
sú vykonateľné exekučné tituly. Podľa názoru odvolacieho súdu preto rozhodcovské rozsudky boli
exekučnými vykonateľnými titulmi do uvedeného obdobia aj podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Keďže až
novela od 01.06.2011 zaviedla definíciu rozhodcovských rozsudkov v § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku bolo možné až od tohto obdobia aplikovať ust. § 44 ods. 2 EP v tom, že 15-dňová lehota na

vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu prvého stupňa
20.10.2008 a súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 17.03.2009.
Odvolací súd i napriek tomu, že došlo k prekročeniu lehoty stanovenej v § 44 ods. 2 EP je toho názoru,

že táto skutočnosť nemala za následok vznik škody a následne aj nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčina súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na navrhovateľovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom
v citovanom v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený príkladmo. Je
však možné vyvodiť, a to z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie

je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánov verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z úvahy funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonomprávomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o nečinnosť pri výkone úradnej moci.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v jeho rozhodnutí v tom,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody, a preto jeho námietky uvádzané v odvolaní sú
irelevantné. Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody

pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch navrhovateľ ničím nepredložil a nepreukázal. Keďže nebol preukázaný vznik škody,
nebolo už potrebné ďalej sa zaoberať ani príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu prvého stupňa v
exekučnom konaní a eventuálnym vznikom škody ale nemajetkovej ujmy.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal znalecké dokazovanie, v tejto

súvislosti odvolací súd sa plne stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v danom prípade nebolo potrebné
nariadiť znalecké dokazovanie, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikla škoda, preto takéto
dokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné a nehospodárne.

Pokiaľ ide o aplikáciu súdom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd zistil, že

interpretácia tohto ustanovenia prvostupňovým súdom bola ním odôvodnená v rámci všeobecného
prehľaduskúmaniaexistencieprieťahovvsúdnomkonaní.Napredmetnéustanovenieprvostupňovýsúd
poukázal v rámci prehľadu tohto ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. pred 01.01.2013 a po 01.01.2013
a skúmania otázky podmienok vzniku prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný

súd na podklade sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Odvolací súd sa s
takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa plne stotožňuje. Opačný význam by totiž znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný

záver, keďže všeobecné súdy preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty
ako aj k úvahám o dĺžke obmedzenosti súdu lehotou, tieto odvolací súd nepodrobil preskúmaniu,

pretože súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil a preto rozhodnutie v
týchto častiach ani nebolo možné z týchto odvolacích dôvodov preskúmať. Uvedené len potvrdzuje
záver, že navrhovateľ podáva odvolania paušálne bez konkrétnej znalosti jednotlivého prípadu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s odvolacím
konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.