Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Jana Krnáčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214363
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714214363.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Úrad

pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.Box 58, Bratislava 24, IČO: 31797903, proti
žalovaným I. Mesto Krupina, so sídlom Svätotrojičné námestie 4/4, Krupina, v zastúpení JUDr. Elou
Kockovou, advokátkou, Advokátska kancelária Hontianske Nemce 406, Hontianske Nemce a II. Marius
Pedersen, a.s., so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34115901, v zastúpený Mgr. Marekom
Gutikom, advokátom, Advokátska kancelária Trenčín, Armádna 1655/5, o určenie neplatnosti zmlúv o
poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a nájomnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní v I. rade a v II. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2013 žiadal žalobca vysloviť neplatnosť zmlúv č. 105/2012/OVZP
o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a zmluvy č. 106/2012/OVZP nájomnej zmluvy obe
uzavreté18.4.2012.Okremrozhodnutiavovecisamejžiadalvydaťpredbežnéopatrenie(t.č.neodkladné
opatrenie), ktorým žiadal nariadiť žalovaným až do rozhodnutia vo veci samej zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k plneniu zmluvných povinností vyplývajúcich z napadnutých zmlúv. Neplatnosti
zmlúv sa domáhal z dôvodu závažných porušení zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré mohli mať zásadný vplyv na
výsledok verejného obstarávania a teda aj na uzavretie napádaných zmlúv. O predbežnom opatrení
bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.5.2015 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd v
celom rozsahu zamietol. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením
zo dňa 13.4.2016 uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne súd vytýčil vo veci pojednávanie, vec
prejednal a rozhodol.

2. Žalovaný v I. rade bol verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1, písm. b/ Zákona o verejnom
obstarávaní a vyhlásil verejnú súťaž podľa ustanovenia § 51 v spojení s § 50 ods. 4, písm. a/ Zákona
o verejnom obstarávaní na zakázky „komplexné riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz. Mesta
Krupina“, uverejním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku EÚ č. S
223/2011 zo dňa 19.11.2011 pod č. 362240 a vo vestníku verejného obstarávania č. 225/2011 zo dňa
19.11.2011 pod č. 09818 - MSS. Žalovaný zároveň dňa 10.1.2012 v súlade s ustanovením § 40 ods.
1 Zákona o verejnom obstarávaní zriadil päťčlennú komisiu na otváranie ponúk a vyhodnocovanie

predložených ponúk, ktorá pozostávala zo štyroch členov s právom vyhodnocovať ponuky a jedného
člena bez práva vyhodnocovať tieto ponuky. Všetci členovia komisie podpísali na vyhodnotenie ponúk
dňa 10.1.2012 čestné vyhlásenia v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Lehota na predkladanie
ponúk bola stanovená v znení redakčných opráv na deň 10.1.2012 do 12.00 hod.. Zároveň bolaspísaná zápisnica z otvárania ponúk. Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk v zmysle oznámenia stanovil
žalovaný ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska relatívnej váhovosti 1. cena za poskytnutie
služby a cena za prenájom nehnuteľností. Po uplatnení kritérií na vyhodnotenie ponúk a po preskúmaní

jednotlivých ponúk bola vyhotovená zápisnica z vyhodnotenia ponúk identifikovala ako úspešného
uchádzača žalovaného v II. rade, ktorý získal spolu za obe hodnotiace kritéria najvyšší celkový počet
bodov. Následne listom č. 922/2012 žalovaný v I. rade oznámil výsledok žalovanému v II. rade, ktorým
bol vyhodnotený ako úspešný a že jeho ponuku, ktorú predložil v predmetnej verejnej súťaži prijíma
a bude sa ďalej postupovať podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako informoval

neúspešných uchádzačov. Následne neúspešní uchádzači požiadali o nápravu v zmysle zákona o
verejnom obstarávaní, kde uvedenú žiadosť žalovaný v I. rade zamietol. Následne dňa 17.2.2012 jeden
z uchádzačov v zákonom stanovenej lehote uplatnil ďalší revízny postup na ochranu svojich práv a
právom chránených záujmov konkrétne námietky v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.
Žalobca v konaní o predmetných námietkach vydal dňa 29.3.2012 rozhodnutie č. 282-6000/2012-ON/95
poľa § 139 ods. 1, písm. h/ Zákona o verejnom obstarávaní, ktorým konanie o námietkach zastavil.

Žalovaný v I. rade v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní na 16-ty deň po doručení rozhodnutia o
námietkach uzavrel so žalovaným v II. rade obe zmluvy a to zmluvu o poskytovaní služieb v odpadovom
hospodárstveanájomnúzmluvuobezodňa18.4.2012.Následnežalobcalistomč.687-7000/2012-OK/7
oznámil začatie výkonu kontroly zo dňa 8.6.2012 žalovanému v I. rade, ktorý bol doručený 12.6.2012.
Kontrola bola z vlastného podnetu, kde vyžiadal si žalobca kompletnú dokumentáciu k verejnému

obstarávaniu. S výsledkom kontroly bol žalovaný v I. rade oboznámený protokolom o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, kde boli zistené závažné porušenia zákona o verejnom
obstarávaní, ktoré mali, resp. mohli mať zásadný vplyv na samotný výsledok verejného obstarávania.

3. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca pri kontrole vytkol niekoľko podmienok s tým, že

považoval požiadavku žalovaného v I. rade v rámci preukazovania sa podmienok účasti týkajúcich
sa ekonomickej a finančnej spôsobilosti záujemcov spočívajúcu v preukazovaní obratu v každom
jednotlivom roku minimálne vo výške 3.500.000,-- € bez DPH za zjavne neprimeranú a v rozpore s
ustanovením § 32 ods. 6 Zákona o verejnom obstarávaní. Tým mal žalovaný v I. rade porušiť princíp
nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, nakoľko diskriminoval tých potencionálnych uchádzačov,

ktorí nedosahujú stanovenú výšku obratu, avšak suma materiálne a technicky spôsobilí dodať predmet
zakázky požadovaný obstarávateľom. Táto podmienka mohla odradiť potencionálnych záujemcov od
predloženia ponuky. Ďalej namietali vymedzenie pojmu v ekonomickom a finančnom spôsobilosti „ročný
obrat“, za ktorý sa podľa oznámenia žalovaného v I. rade považujú celkové výnosy vykázané vo výkaze
ziskov a strát čím umožnil potencionálnym uchádzačom preukazovať podmienku účasti spočívajúcu v

predložení prehľadu o dosiahnutom obrate za posledné tri hospodárske roky len prostredníctvom výkazu
ziskov a strát. To znamená, že výkaz ziskov a strát vyhotovujú výlučne účtovné jednotky účtujúce v
sústave podvojného účtovníctva čím táto podmienka je v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom
obstarávaní a je diskriminačná u všetkých tých záujemcov, ktorí sú účtovaní jednotkami vedúcimi
účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva. Ďalej rozpor s ustanoveniami zákona videl v stanovení

podmienkyúčastinapreukázanietechnickejaleboodbornejspôsobilostivzmyslestanoveniaminimálnej
požadovanej úrovni štandardov, ktorá bola spojená s požiadavkou predloženia referencií na poskytnutie
služieb odpadového hospodárstva hodnote vyššej ako 700.000,-- € bez DPH za každý požadovaný
rok 2008, 2009 a 2010. Aj tu žalovaný v I. rade postupoval v rozpore s taxatívnym ustanovením §
28 ods. 1, písm. a/ Zákona o verejnom obstarávaní čím diskriminoval potencionálnych záujemcov.

Za účelom preukázania technickej spôsobilosti uchádzačov požadoval technickú spôsobilosť a to
potvrdenie vystavené mestom alebo obcou viac ako s 8000 obyvateľmi, že na území prevádzkoval v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok systém triedeného zberu komunálneho odpadu v rozsahu
minimálne päť triedených zložiek (sklo, papier, plasty, kovy a bio odpad). K vyššie uvedenej podmienke
žalobca uviedol, že ju nie je možné zaradiť pod žiadnym z dokladov vymedzených v zákone a ani

medzi spôsoby preukazovania splnenie podmienky podľa § 28 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní.
Z uvedeného je zrejmé, že tieto zistenia predstavujú závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní
s jasným a jednoznačným dopadom na základe princípy uplatňované pre čestnú hospodársku súťaž.
Žalobca mal za to, že žalovaný si stanovil podmienky účasti v rozpore s § 28 ods. 1, písm. b/ v spojení
s § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní, pričom takto vyžadované podmienky účasti mohli odradiť

potencionálnych záujemcov od účasti súťaži a v konečnom dôsledku mohli ovplyvniť samotný výsledok
predmetného verejného obstarávania.4. Ďalej žalobca namietal kritéria vyhodnotenia ponúk v časti I. zväzku 1 súťažných podkladov,
kde uviedol: „Kritériom na vyhotovenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka pozostávajúca z
najnižšej ceny za poskytnutie služby v eurách bez DPH a najvyššej ceny za prenájom nehnuteľností v

eurách bez DPH“. To znamená, že žalovaný určil pri ponuke kritérium ekonomickej výhodnosti jednak
dve kritéria a to cenu za poskytnutie služieb a cenu za prenájom, pričom obom určeným kritériám
na vyhodnotenie ponúk pridelil rovnakú váhavosť v počte bodov 50. Z tabuľky priradených bodov a
poradia jednotlivých uchádzačov vyplýva, že na základe takto stanovených kritérií na vyhodnotenie
ponúkoznačenýchzaúspešnéhouchádzačč.3uhradízapredmetzakázkyo833,30€bezDPHviacako

by zaplatil za celý obstarávaný predmet zakázky uchádzačovi č. 4, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí
a dokonca až o 21.815,36 € bez DPH viac ako uchádzačovi 1. , ktorý bol po aplikácii hodnotiacich kritérií
vyhodnotený ako posledný a teda aj neúspešný. Je zrejmé z uvedenej tabuľky, že uchádzač č. 1, ktorý
bol na základe stanovených kritérií na hodnotenie ponúk vyhodnotený ako posledný tak v konečnom
dôsledku v porovnaní s ostatnými uchádzačmi ponúkol najvýhodnejšiu ponuku za celý predmet
zakázky čo určené kritéria na vyhodnotenie ponúk a im pridelenia váhavosť nezohľadňujú. Naopak

žalovaným I. nastavená váhovosť jednotlivých kritérií nezohľadňuje reálnu váhu hodnôt týchto kritérií a
zároveň považuje takto nastavené kritéria na vyhodnotenie ponúk za neobjektívne a neodzrkadľujúce
ekonomickúvýhodnosťponukynevedúcekvýberuekonomickynajvýhodnejšejponuky.Taktostanovené
pravidlá sú zmätočné, neobjektívne, netransparentné a zároveň aj nehospodárne a neefektívne čo je
opätovnevrozporesustanoveniamizákonaoverejnomobstarávaní.Ďalejnamietalžalobca,žesúťažné

podklady neobsahujú podrobné vymedzenie predmetu zakázky a všetky podmienky a okolnosti dôležité
na vypracovanie ponuky a následné plnenie zmluvy, nakoľko žalovaný v I. rade v súťažných podkladoch
najmä nešpecifikoval aké činnosti zahŕňa do výstavby zberného dvora, aký je rozsah týchto činností,
aké sú nároky na zariadenia, vybavenia a technológiu, aký je ich počet vrátane počtu a druhov zberných
nádob a kontajnerov, ktoré žalovaný požaduje v zmysle požiadaviek na predmet zakázky zabezpečiť.

Navyše zo súťažných podkladov je zrejmé, že žalovaný I. tieto body nepožadoval ani oceniť uchádzačmi
vo svojim ponukách čo potvrdzujú aj ponuky predložené jednotlivými uchádzačmi pri bode G výstavba
zberného dvora pre občanov mesta, bod H zabezpečenie osvety separovaného zberu odpadov pre
občanov Mesta Krupiny. V súvislosti s týmto mal žalobca za to, že bez bližšieho vymedzenia a opísanie
konkrétnych charakteristík predmetnej služby nie je možné predložiť kvalitne vypracované ponuky, ktoré

by zahŕňali všetky oprávnené výdavky uchádzačov spolu s primeraným ziskom a teda ani riadne oceniť
celý predmet zakázky, nakoľko uchádzači bez týchto technických špecifikácií tovaru a služieb nemohli
regulárne vyrátať svoje náklady na predmet plnenia. Tým nemohli kontrolovanému subjektu v lehote
na predkladanie ponúk ani predložiť objektívne porovnateľné ponuky. Neúplnosť, nejednoznačnosť a
neobjektívnosť opisu predmetu zakázky potvrdil aj sám žalovaný v I. rade, keď v liste č. 21173/2012

vyžiadania si vyjadrenia k výkonu kontroly komplexné riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz.
Mesta Krupina odpovedi zo dňa 2.10.2012 uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že zberný dvor je v našom
meste len teraz zavádzaný nemali sme možnosť zistiť všetky potreby, druhy a množstvá odpadov, ako
aj rozsah tejto služby“. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný v I. rade sa dopustil
vo verejnom obstarávaní závažných porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mohli mať zásadný

vplyv na výsledok verejného obstarávania, ako aj na uzavretie napádaných zmlúv.

5. Žalovaný v I. rade považoval žalobu za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju žiadal v celom rozsahu
zamietnuť. Vyjadril sa jednak písomne a tiež v rámci pojednávania s tým, že necíti žiadnu zodpovednosť
za uzavretie zmluvy, ktorá podľa nich je v súlade so zákonom a ani jedna z námietok žalobcu nesmeruje

k poukázaniu rozporu zákona s obsahom zmluvy. Navyše namietol, že žaloba zo strany žalobcu
bola doručená okresnému súdu po uplynutí prekluzívnej lehoty jedného roka v zmysle ustanovenia §
147a Zákona o verejnom obstarávaní a preto súd je povinný na túto skutočnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti samotných zmlúv žalovaný v I. rade k týmto uviedol,
že obstarávateľ, t.j. žalovaný v I. rade neporušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, keď

stanovil podmienku dosiahnutého obratu za posledné tri hospodárske roky. Poukazoval na zákon,
ktorý nestanovuje maximálnu hodnotu obratu a navyše stanovil ročný obrat určitou výškou, ktorú
nepovažoval za svojvoľnú. Už z predchádzajúcich skúseností vedel, že uvedené služby je možné síce
zabezpečovať aj spoločnosťami aj s nižším obratom, ale vznikali tu do budúcna nemalé problémy s
dostupnosťou služby v ťažšom teréne vzhľadom na nedostatok potrebného vozového parku. Navyše

samotný žalobca tvrdí, že táto podmienka len mohla odradiť potencionálnych záujemcov a nie je
ničím preukázané, že ich skutočne odradila. Ďalej pokiaľ ide o požiadavku nesprávne stanovených
podmienok účasti na preukázanie ekonomického finančného postavenia, keď mal vymedziť len pojem
celkové výnosy vykázané vo výkaze ziskov a strát uviedol žalovaný, že vzhľadom na obstarávanúslužbu a jej rozsah nebol reálny predpoklad na uchádzača živnostníka, nakoľko takúto komplexnú
službuvodpadovomhospodárstvevykonávajúobchodnéspoločnosti,ktoréúčtujúvsústavepodvojného
účtovníctva. Navyše nemal vedomosť ani o jednom prípade kedy by uvedenú službu zabezpečoval

živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. K nesprávnemu určeniu kritérií pre výber
najvýhodnejšej ekonomickej podmienky uviedol, že na stanovené kritéria váhovosti je vždy možný
rozdielny subjektívny pohľad s tým, že tak ako boli kritéria určené nič nenasvedčuje tomu, že boli
netransparentné a nehospodárne. Podmienky boli rovnaké pre všetkých jednotné a zverejnené. Pri
ďalšej výtke zo strany žalobcu a to nedostatočne špecifikované požiadavky na vybavenie zberného

dvora žalovaný v I. rade uviedol, že s prevádzkovaním zberného dvora dovtedy nemal žiadne skúsenosti
a preto tieto požiadavky nevedel ani zadefinovať. Vychádzal z toho, že by nebolo logické a v praxi ani
reálne, aby zberný dvor prevádzkovala tretia osoba. Aj napriek tvrdeniam žalobcu mal za to, že zákon o
verejnom obstarávaní neporušil a pokiaľ boli nedostatky v procese verejného obstarávania zistené nešlo
o také porušenia zákona, ktorého povaha a závažnosť spôsobovala rozpor samotného obsahu zmluvy
s ustanoveniami zákona alebo odporovala zákonu alebo ho obchádzala.

6. Rovnako žalovaný v II. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Jednak poukazoval na uplynutie
prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 147a Zákona o verejnom obstarávaní s tým, že žaloba na
tunajšom súde nebola podaná v lehote jedného roka od uzavretia zmlúv. Aj napriek tomu mal za to,
že žalovaný v II. rade žiadnym spôsobom neparticipoval pri uzatváraní uvedených zmlúv s tým, že

všetky vyjadrenia žalobcu sú prezentované a týkajú sa podmienok súťaže vyhodnocovania kritérií a
teda postupu verejného obstarávateľa, ktoré však žalobca mal možnosť riešiť v čase pred uzatvorením
predmetných zmlúv. Naopak v čase po uzavretí zmluvy zákon priznával žalobcovi možnosť súdnou
žalobou napadnúť postup obstarávateľa len uchádzačovi, záujemcovi, účastníkovi alebo osobe, ktorá
mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zakázky a ktorej právo alebo právom chránené

záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Vzhľadom
k tomu považoval žalobu za nedôvodnú.

7. Žalobca k žalobe pripojil protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo
dňa 6.2.2013 č. 687-7000/2012-OK/14, ktorý zodpovedá obsahovo žalobe podanej na tunajšom súde.

Zo záveru protokolu vyplýva, že kontrolovaný svojim postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní,
resp. konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko porušil ustanovenie § 5, § 9 ods. 1
opakovane § 9 ods. 4, § 28 ods. 1, § 32 ods. 6 a § 34 ods. 1, § 35 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní.
Zároveň bol vyzvaný na vyjadrenie sa ku zisteným skutočnostiam v termíne do 28.2.2013. Zo záveru
vyplýva, že štatutárny zástupca mesta podpísal uvedenú protokol s výhradou a námietkami uvedenými

v priloženom vyjadrení Mesta Krupina pod č. 1670/2013 zo dňa 21.2.2013 k tomuto protokolu.

8.Súčasnežalobcadoručilsúduspisovúdokumentáciukverejnejsúťažinapredmetzakázkykomplexné
riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz. Mesta Krupina vyhlásenej žalovaným I. uverejneným
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku EÚ č. S223/2011 zo dňa 19.11.2011

pod č. 362240 a vo vestníku verejného obstarávania č. 225/2011 zo dňa 19.11.2011 pod značkou 09818-
MSS ako aj spis k výkonu kontroly, ktorej výsledkom bol protokol o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní č. 684-7000/2012-OK/14 zo dňa 6.2.2013. Súčasťou dokumentácie k
verejnej súťaži sú aj zmluvy o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve zo dňa 18.4.2012 a
nájomná zmluva uzatvorená podľa § 663 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka rovnako zo dňa

18.4.2012.

9. Podľa ustanovenia § 147a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení do 17.4.2016 ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 v
rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve,

koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode úrad alebo prokurátor v lehote jedného roka od ich uzavretia
podá návrh na určenie ich neplatnosti súdom.

10. Podľa ustanovenia § 187 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorým sa zrušil
zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaní, ktoré

začal úrad do 17.4.2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.4.2016.

11. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti
zmlúvuzavretýchmedzižalovanýmvI.radeažalovanýmvII.rade.Vzmysleustanovenia§147azákonač. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 v
rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, úrad, t.j. žalobca alebo prokurátor v lehote jedného roka od
ich uzavretia podajú návrh na určenie ich neplatnosti súdom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v čase

podania žaloby, ktorá bola podaná na tunajšom súde dňa 22.4.2013 mal oprávnenie domáhať sa určenia
neplatnosti takejto zmluvy, keďže na základe výsledkov kontroly dospel žalobca ako kontrolný subjekt
k záverom, že došlo k pochybeniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V čase rozhodovania
súdu, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní bol zrušený s
tým, že v účinnosti bol zákon 343/2015 Z.z.. Podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní 343/2015

ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že je uzavretá zmluva v rozpore s týmto
zákonom v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie neplatnosti súdom. Toto
oprávnenie úradu, t.j. žalobcu zostalo aj v novom znení zákona o verejnom obstarávaní zachované a
teda súd mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie tejto žaloby.

12. Ďalšiu procesnú podmienku, ktorú súd skúmal bolo dodržanie zákonnej jednoročnej lehoty od

uzavretia zmluvy, ktorej neplatnosť pred súdom napáda. Tak v znení ustanovenia § 147a zákona o
verejnom obstarávaní v tom čase platnom ako aj v zmysle súčasného znenia ustanovenia § 180 zákona
o verejnom obstarávaní (343/2015 Z.z.) bolo povinnosťou úradu podať žalobu na súde v lehote jedného
roka od uzavretia zmluvy, ktorú považuje za zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom. V prípade podanej
žaloby žalobca napáda neplatnosti dvoch zmlúv a to zmluvy č. 105/2012/OVZP zo dňa 18.4.2012

a zmluvy č. 106/2012/OVZP zo dňa 18.4.2012. To, že zmluvy boli podpísané 18.4.2012 žiadna zo
strán nenamietala a nespochybňovala. Rovnako nikto nespochybňoval doručenie žaloby na súd dňa
22.4.2013. Bežným právnym následkom toho, že právo sa včas nevykoná je jeho premlčanie čo však
neznamená jeho zánik. V niektorých prípadoch uvedených v zákone však so skutočnosťou, že právo
nebolo v ustanovenej dobe uplatnené je spájaný právny následok zániku tohto práva tzv. preklúzia.

Neuplatnením práva v určenom čase dôjde k zániku práva na základe dvoch právnych skutočností a
to uplynutím tzv. prepadnej alebo prekluzívnej lehoty a neuplatnením práva v tejto lehota. Zákonodarca
jednoznačne stanovil tak v zákone o verejnom obstarávaní účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, t.j. k
18.4.2012, ako aj v súčasnosti platnom zákone o verejnom obstarávaní ročnú lehotu na uplatnenie
neplatnosti zmlúv na príslušnom súde. To znamená, že zákonodarca prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom

jednoročnej prekluzívnej lehoty je prinútiť úrad (žalobcu) k aktívnej činnosti. Z listín doložených do spisu
jednoznačne vyplýva, že už vo februári 2013 boli známe výsledky z kontroly s tým, že bol vypracovaný
podrobný protokol o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a rovnako sa
vyjadril aj žalovaný v I. rade k záverom kontroly. Je potom otázne prečo až po takmer dvoch mesiacoch
bola podaná žaloba na príslušnom súde, keď žaloba textovo zodpovedá záverom a výsledkom kontroly

vykonanej úradom u žalovaného v I. rade k dodržiavaniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.
Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nie je uplatnený nárok žalobcu v zákonnej jednoročnej
lehote, pričom posledný deň, t.j. 18.4.2013 kedy bol žalobca v zákonnej lehote a mohol podať žalobu
pripadá na pracovný deň (štvrtok) zamietol žalobu pre uplynutie prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov sa
ďalej nezaoberal jednotlivými námietkami zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení zákona o verejnom

obstarávaní, keďže dospel k záveru, že žaloba na tunajšom súde nebola podaná v zákonnej jednoročnej
lehote.

13. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15. V konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaný I. a žalovaný II.. S poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenia súd rozhodol podľa pomeru úspechu o práve na náhradu trov konania
v rozsahu 100% pre žalovaného I. a II. voči žalobcovi. Následne o výške trov bude rozhodované až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.