Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/108/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209201343
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8209201343.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka
Bardejov, so sídlom Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 35 937 874, proti povinnému: IM-TEXT, spol. s
r.o., Nábrežná 857/8, 085 01 Bardejov, IČO: 36 493 830 (vymazaný z obchodného registra), o vymoženie
4.137,52 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 43,36 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.03.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa

24.03.2009 oprávneného a exekučného titulu. Exekučnými titulmi v tomto konaní je platobný výmer
č. PV 701/02913/2008 zo dňa 11.11.2008, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľný dňa 23.12.2008.
Exekučné konanie začalo dňa 26.03.2009.

2. Tunajší súd vydal dňa 28.04.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701
035714.

3. Súdny exekútor podaním zo dňa 27.09.2017 doručeným súdu dňa 2.10.2017 navrhol predmetnú
exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného
registra. Súdny exekútor spolu s predmetným návrhom predložil súdu aj exekučný spis a súčasne vyčíslil
svoje trovy exekúcie vo výške 49,74 Eur a ich nahradením navrhol zaviazať oprávneného.

4. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo
14959/P súd zistil, že povinný bol dňa 29.09.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho
nástupcu. Ako dôvod výmazu je uvedený ex offo výmaz.

5. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len

„Exekučný poriadok“/ účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa ustanovenia § 9a odsek 1 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má
ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa ustanovenia § 18 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby.

11. Podľa ustanovenia § 19a odsek 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré
sa zapisujú do obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva

a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ustanovenia § 20a odsek 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba
zapísaná v obchodnom alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ustanovenia § 161 odsek 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť („procesné podmienky“). Ak ide o taký nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Keďže povinný ako právnická osoba po začatí konania zanikol výmazom
z obchodného registra dňom 29.9.2011 bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť mať práva a
povinnosti, a teda i procesnú spôsobilosť. Povinný prestal právne existovať, pričom ide o taký nedostatok
procesnej podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný. Zároveň možno konštatovať, že povinný zanikol

z dôvodu, že nemá obchodný majetok, pretože bol zrušený ex offo na základe rozhodnutia súdu. Na
základe týchto skutočností súd exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 odsek 1 písmeno h)
Exekučného poriadku.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2
Exekučného poriadku. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania ako odmenu v zmysle § 14
ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 33,19 Eur,

ďalej náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,94 Eur, náhradu hotových výdavkov titulom
budúceho poštovného vo výške 1,70 Eur, náklady za dátovú schránku vo výške 0,30 Eur a náklady za
kancelárske potreby vo výške 3,32 Eur.

19. Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v, t.j.
odmenu vo výške 33,19 € a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,94 Eur tak, ako ich
vyčíslil súdny exekútor na základe predložených doručeniek, resp. nedoručených poštových zásielok.
Súd naopak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za náklady za dátovú schránku vo výške 0,30 Eur,nakoľko je povinnosťou súdneho exekútora mať aktívnu túto schránku a bremeno za prípadné poplatky
za jej vedenie nemôže prenášať na strany exekučného konania. Súd rovnako nepriznal exekútorovi
náhradu budúcich poštových výdavkov vo výške 1,70 Eur, nakoľko exekútor súdu nepreukázal ich

opodstatnenosť.

20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym
exekútorom špecifikovanú ako „náklady za kancelárske potreby /papier, farba, spinky/“.

21. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
22. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,

výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal
atď.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho
úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je

však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu,
kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení
trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek
extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne
uvedenýmvýdavkom,zaktoréexekútorovináhradapatrí.Nazákladevýkladuustanovenia§22vyhlášky,

§ 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca
nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov,
náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady
si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné
preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo

vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu
tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský
súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle
ktoréhoMinisterstvospravodlivostiSRakopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňať
vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006

Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
23. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli

a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdysi tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.

24. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je

zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany

zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
25. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny

názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady

kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom

legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže

krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

26. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie
je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie
je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov,
ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše

povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým
v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
27. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá

v odmene súdneho exekútora.
28. Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny
exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 7,23 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie
súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 43,36 EUR.29. Povinnosť nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému v
zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.