Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206232
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417206232.1

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIVvprávnejvecižalobkyne:U.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XX,D.,zastúpenej
Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, Špitálska 10, Bratislava, proti
žalovaným: 1. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., 2. X.. F. Gúcky, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J.
XX, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2017 voči žalovaným domáhala, aby súd určil, že
zmluva o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia vydaného Miestnym úradom Bratislava
IV - Devín pod číslom D-2010/106/A/6/Mt. zo dňa 07.06.2010 je neplatná.
2.Spolusožalobousažalobkyňadomáhala,abysúdnariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmbyžalovaným
zakázal akokoľvek nakladať s právami a povinnosťami zo stavebného povolenia zo dňa 07.06.2010,

vydaného Miestnym úradom Bratislava IV - Devín, pod číslom D-2010/106/A/6/Mt. na uskutočňovanie
stavby, a to najmä zakázal previesť, scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť práva a povinnosti z tohto
stavebného povolenia na uskutočňovanie stavby na tretiu osobu, zakázal meniť stavebné povolenie k
stavbe, požiadať o zmenu stavebného povolenia k stavbe, požiadať o zmenu stavby pred dokončením,
zakázať nakladať so stavbou, previesť, scudziť, zaťažiť, založiť alebo iným spôsobom vykonávať práva
zo zmluvy o postúpení zo dňa 30.07.2010 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a

žalovaným v 2. rade ako postupníkom. Zároveň žalobkyňa žiadala neodkladným opatrením zakázať
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie kolaudačného
rozhodnutia k stavbe a podať návrh na zápis vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností.
Neodkladné opatrenie žiadala žalobkyňa nariadiť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní
o určenie vlastníckeho práva k stavbe vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.: 23
C/10/2017.

3. Žalobkyňa svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodila skutočnosťou, že za trvania
manželstva žalovaný v 1.rade spolu so žalobkyňou pristúpili k stavbe rodinného domu na pozemku
parcelné číslo XXX/X, o výmere 905 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie: A., obec: BA - m.č. A., okres: D. IV (ďalej len ,,stavba").
Stavba je postavená na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom tento
nadobudol vlastnícke právo k pozemku na základe darovacej zmluvy, po právoplatnom rozhodnutí

bývalej príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku pod sp. zn.: V-XXXX/
XX, dňa 3.7.2002 (ďalej len ,,pozemok"). Stavbu žalovaný v 1. rade realizoval spolu so žalobkyňou zo
spoločných peňazí patriacich do ich spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo
trvá doposiaľ. O vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby požiadal žalovaný v 1. rade vo
svojom mene, a stavebný úrad vydal stavebné povolenie dňa 7.6.2010 pod č. D-2010/106/A/6/Mt
žalovanému v 1. rade ako stavebníkovi (ďalej len ,,stavebné povolenie"). Žalovaný v 1. rade neuviedol

žalobkyňu na žiadosti o vydanie stavebného povolenia ako stavebníka, a ani príslušný stavebný úrad tak
neurobil vo vydanom stavebnom povolení na uskutočňovanie stavby. Všetky listiny vrátane vydanéhostavebného povolenia má žalovaný v 1. rade. Podľa názoru stavebného úradu bol stavebníkom len
žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa nebola podľa názoru stavebného úradu účastníčkou stavebného konania.
Nakoľko sa vzťahy manželov zhoršili žalobkyňa dňa 23.01.2017 požiadala príslušný stavebný úrad

o nahliadnutie do spisu vedeného v rámci stavebného konania a o oznámenie, kto je stavebníkom
stavby. Stavebný úrad žalobkyni oznámil listom zo dňa 25.1.2017, že stavebníkom je žalovaný v 1.
rade a ďalšími účastníkmi stavebného konania sú len vlastníci susediacich nehnuteľností a projektant
stavby. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola uvedená ako stavebník spolu so žalovaným v 1. rade
na vydanom stavebnom povolení, príslušný stavebný úrad žalobkyňu neeviduje a neakceptuje ako

účastníčku stavebného konania, a to aj napriek tomu, že z titulu existencie manželstva by ňou mala
byť. Podľa vedomostí žalobkyne je stavba v súčasnosti už dokončená, doposiaľ však nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie k stavbe. Napriek tejto skutočnosti však podľa dostupných informácií žalovaný v
1. rade túto stavbu užíva už viac ako dva roky a navyše zakázal žalobkyni vstup na pozemok a na stavbu,
a to aj napriek tomu, že žalobkyňa je spolu so žalovaným v 1. rade bezpodielovou spoluvlastníčkou
stavby. Nakoľko v priebehu konania o rozvod manželstva sa vzťahy medzi žalovaným v 1. rade a

žalobkyňouzhoršiliaexistovaladôvodnáobava,žebudesostavbouďalejsámnakladať,dňa06.03.2017
podala žalobkyňa žalobu o určenie vlastníckeho práva k stavbe vedenú na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn.: 23 C/10/2017 (ďalej ako ,,žaloba"). V samotnej žalobe žalobkyňa poukázala aj na účelové
konanie žalovaného v 1. rade týkajúce sa bezplatného prevodu jeho obchodného podielu vo výške
75.000,- eur v obchodnej spoločnosti GUPRESS, s.r.o., na spoločníka X.. K. Z.. V obave z ďalšieho

konania žalovaného v 1. rade žalobkyňa v žalobe poukázala aj na obavu, že žalovaný v 1. rade ako
stavebník môže previesť práva a povinnosti zo stavebného povolenia na uskutočnenie stavby na tretiu
osobu zmluvou o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia bez súhlasu žalovanej. Uvedená
obava žalobkyne sa potvrdila a ukázala ako dôvodná, a to vzhľadom na skutočnosť, že dňa 16.03.2017
žalobkyňa podala na Miestny úrad Bratislava IV - A., oddelenie územného konania a stavebného

poriadku (ďalej ako „stavebný úrad"), podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, aby prešetrili,
či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia, či sa pri jej uskutočňovaní dodržiavajú podmienky
stavebného povolenia a či sa stavba neužíva. Stavebný úrad jej oznámil mailom zo dňa, že štátny
stavebný dohľad bude vykonaný dňa 20.04.2017. Dňa 25.04.2017 sa žalobkyňa mailom dopytovala
stavebného úradu na výsledok štátneho stavebného dohľadu. Stavebný úrad žalobkyni mailom oznámil,

že štátny stavebný dohľad bol vykonaný dňa 20.04.2017 a zúčastnil sa ho aj žalovaný v 1. rade ako
stavebník osobne. Zároveň stavebný úrad sprístupnil žalobkyni aj záznam z vykonaného dohľadu. Z
tohto záznamu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade ako stavebník predložil aj listiny týkajúce sa stavebného
konania, a to zápisnicu o vytýčení stavebnej čiary a právoplatné stavebné povolenie na uskutočnenie
stavby a že sa ho zúčastnil ako stavebník. Keď však dňa 11.05.2017 žalobkyňa opätovne kontaktovala

stavebný úrad mailom so žiadosťou o oznámenie kto je aktuálnym stavebníkom vo vzťahu k stavbe a či
vo vzťahu k stavbe došlo niekedy k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia a/alebo či došlo
k zmene v osobe stavebníka, a ak áno, na základe akého právneho úkonu, dňa 15.05.2017 jej stavebný
úrad už oznámil, že stavebníkom je žalovaný v 2. rade, t.j. otec žalovaného v 1.rade a svokor žalobkyne
a že k zmene v osobe stavebníka došlo na základe zmluvy o postúpení zo dňa 30.7.2010 uzatvorenej

medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom. Nahliadnutím
do spisu stavebného úradu bolo zistené, že predmetnou zmluvou žalovaný v 1. rade postúpil práva
a povinnosti z právoplatného stavebného povolenia na žalovaného v 2. rade, a že túto skutočnosť
oznámil žalovaný v 1. rade príslušnému stavebnému úradu písomným oznámením zmeny stavebníka,
až dňa 25.04.2017, teda päť dní potom, ako bol z podnetu žalobkyne vykonaný štátny stavebný dohľad,

ktorého sa osobne zúčastnil žalovaný v 1. rade ako stavebník. Stavbu totiž realizoval žalovaný v 1. rade
spolu so žalobkyňou ako manželia. Stavebné povolenie k stavbe bolo vydané dňa 7.6.2010, pričom ako
stavebník bol po celý čas až do roku 2017 zapísaný žalovaný v 1. rade, ktorý aj po celý čas vystupoval a
komunikoval s príslušným stavebným úradom ako aj so všetkými dodávateľmi stavby. Žalovaný v 2. rade
nikdy túto stavbu neriešil a ani nikdy nevystupoval ako stavebník. Podozrenie, že išlo o účelové uzavretie

zmluvy umocňuje aj fakt, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 20.04.2017 bol ako stavebník
prizvanýlenžalovanýv1.rade(niežalovanýv2.rade),tensahoosobneajzúčastnilasámsalegitimoval
ako stavebník. Žalovaný v 1. rade okrem toho ani neupozornil príslušný stavebný úrad na zmenu v
osobe stavebníka, pričom je veľmi nepravdepodobné, že by si na uzatvorenie zmluvy nespomenul a roky
takúto zásadnú skutočnosť stavebnému úradu neoznámil. Najneskôr pri výkone štátneho stavebného

dohľadu mal a mohol žalovaný v 1. rade túto skutočnosť oznámiť a dohľadu sa mal ako stavebník
zúčastniť žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa je toho názoru, že zmluva bola žalovaným v 1. rade uzatvorená
účelovo a dodatočne, s cieľom previesť majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
z dôvodu prebiehajúceho konania o rozvod manželov a s tým súvisiaceho vyporiadania majetku vbezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom je sporné či vôbec bola podpísaná žalovaným v 2.
rade. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je zmluva ako taká neplatná aj z dôvodu, že podľa § 145 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa na jej uzavretie vyžadoval súhlas

žalobkyne ako manželky, nakoľko nešlo o bežný právny úkon a takýto úkon nebol nikdy ani písomne,
ani ústne ani konkludentne udelený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobkyňa dôvodnú
obavu, že nekonaním v tejto veci a neupravením pomerov dôjde k poškodeniu jej majetkových práv
tým, že súčasný údajný stavebník (žalovaný v 2. rade), ktorý nadobudol práva a povinnosti na základe
neplatnej zmluvy môže opätovne previesť práva a povinnosti zo stavebného povolenia zmluvou (tak,

ako to už urobil žalovaný v 1. rade bez súhlasu žalobkyne) na tretiu osobu a/alebo môže požiadať o
vydaniekolaudačnéhorozhodnutiapríslušnýstavebnýúrad(keďžestavbajeuždokončená,tenvzmysle
stavebného zákona jeho žiadosti s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovie) a môže byť zapísaný v
katastri nehnuteľnosti ako vlastník stavby. A toto sa môže stať aj napriek tomu, že on sám nadobudol
práva a povinnosti na základe zmluvy, ktorá je neplatná, nakoľko bola uzavretá bez súhlasu manželky a
podľanázoružalobkynejedôvodnépodozrenie,žebolauzavretádodatočneaženiejevôbecpodpísaná

žalovaným v 2. rade. Na dôvodnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu zo
strany žalobkyne poukazuje aj fakt, že žalobkyňa na obavu o možnosti previesť práva a povinnosti zo
stavebného povolenia na uskutočnenie stavby na tretiu osobu zmluvou o prevode práv a povinností zo
stavebného povolenia zo strany žalovaného v 1. rade bez súhlasu žalobkyne poukazovala aj v podanej
žalobe. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzovaniu povinných osôb,

žalobkyňa má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia bude primerané.
4. Žalobkyňa predložila s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy, a to výpis z
listu vlastníctva č. XXXX, žiadosť žalobkyne o nahliadnutie do spisu doručenú stavebnému úradu dňa
23.01.2017,odpoveďstavebnéhoúraduzodňa25.1.2017,žalobuourčenievlastníckehoprávakstavbe,
podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, záznam zo štátneho stavebného dohľadu, mail

zo dňa 25.04.2017, mail zo dňa 03.04.2017, emailová korešpondencia zo dňa 11.05.2017 adresovaná
starostovi mestskej časti A., odpoveď k žiadosti o informáciu stavebného úradu A. zo dňa 15.05.2017,
žiadosť o sprístupnenie Zmluvy zo dňa 15.05.2017, oznámenie zmeny stavebníka zo dňa 21.04.2017,
Zmluva o postúpení zo dňa 30.07.2010, s ktorými sa súd oboznámil.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod
nariadenia žalobkyňa uvádza potrebu úpravy pomerov strán sporu. V tomto prípade súd neodkladné
opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší
právne postavenie žalobkyni v spore. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne

regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom
aprobovaných právach strán sporu. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku
situácie, kedy by boli pomery sporovej strany ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho
a protizákonného účinku.12. Žalobkyňa žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovaným akýmkoľvek
spôsobom nakladať s právami a povinnosťami zo stavebného povolenia vydaného príslušným
stavebným úradom k stavbe, ku ktorej sa domáha určenia vlastníctva v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/10/2017, a to až do jeho právoplatného skončenia.
Stavebné povolenie je súhlasom kompetentného stavebného úradu s uskutočnením konkrétnej stavby
na konkrétnom pozemku podľa záväzne stanovených podmienok, neurčuje kto je, prípadne bude
vlastníkom nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené, bez ohľadu na to, či došlo k platnému prevodu práv
a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade,

súd nepovažuje za preukázanú naliehavosť týmto spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán
sporu, keď stavebné povolenie a jeho prípadný ďalší prevod na tretie osoby nemá priamy vplyv na
to, kto je, prípadne bude vlastníkom nehnuteľnosti. Prípadné vlastníctvo žalobkyne k stavbe sa určí
právoplatným rozhodnutím v konaní o určenie vlastníctva, v ktorom sa súd prejudiciálne vysporiada aj
s platnosťou zmluvy o postúpení práv a povinností k stavbe a tiež prípadných ďalších zmlúv týkajúcich
sa nehnuteľnosti, o ktorej určenie vlastníctva ide. Žalobkyňa tiež žiadala súd, aby zakázal žalovaným

nakladať so stavbou (nevykonávať práva zo zmluvy o postúpení práv a povinností k stavbe), čo súd
považuje za neprimeraný zásah do práv žalovaných, nakoľko udržanie tohto stavu (neskolaudovaná
stavba) ju ako prípadnú vlastníčku nehnuteľnosti nijakým spôsobom nechráni, naopak takýto zásah by
bol spôsobilý poškodiť stavebníka, keď by mal zakázané vykonávať kroky potrebné k dokončeniu a
následnej kolaudácii stavby. Žalobkyňa ďalej žiadala súd, aby zakázal žalovaným požiadať príslušný

stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia k stavbe a tiež žiadala zakázať žalovaným podať
návrhnazápisvlastníckehoprávakstavbe.Kolaudačnérozhodnutiejedokument,ktorýmsapresneurčí,
na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba používať. Kolaudačnému rozhodnutiu predchádza
kolaudačné konanie, ktoré zaháji stavebný úrad na základe žiadosti staviteľa. Po skončení realizácie
stavby je potrebné požiadať stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad

od kolaudácie neupustil. Bez kolaudačného rozhodnutia nie je možné stavbu užívať. Kolaudácia
stavby takisto nemá priamy vplyv na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, je potrebná ako ďalší úkon
v stavebnom konaní, súd preto nepovažuje za nevyhnutné pre určenie vlastníckeho práva zabrániť
takémuto postupu. Čo sa týka navrhovaného zákazu zápisu vlastníckeho práva k stavbe do katastra
nehnuteľností súd poukazuje na možnosť žalobkyne podať návrh na zápis poznámky do príslušného

katastra nehnuteľností podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení, že sa vedie konanie
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Napriek tomu, že táto poznámka má len informatívny a nie priamo
obmedzujúci účinok, tretie osoby budú informované o nejasnostiach vo vlastníctve k nehnuteľnosti a
nebudú mať pravdepodobne záujem vstupovať do takéhoto právneho vzťahu (nebude možné sa odvolať
na dobromyseľnosť). Navyše v zmysle § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol podaný v čase, keď v katastri bola zapísaná poznámka o súdnom
konaní.Pokiaľtedabudevkatastripozaznamenanípoznámkyoprebiehajúcomsúdnomsporezapísaná
osoba odlišná od sporovej strany, rozsudok o určení vlastníctva bude mať účinky aj voči tejto osobe, a
predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.

13. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, keďže nepovažuje za preukázanú naliehavosť bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).