Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200914
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: HBC s.r.o., Maša 786/13,
Smižany, práv. zást.: Mgr. Juraj Berčo, advokát, Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 28.05.2015 č. 1100303/1/220406/2015/14230, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo potvrdené

rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 10.03.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa ust.
§ 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) určil žalobcovi zábezpeku na DPH 87.000,- eur na obdobie 12 mesiacov z dôvodu, že žalobca
podal dňa 30.01.2015 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu dosiahnutia zákonnom
stanoveného obratu v zmysle § 4 ods. 1 zákona v mesiaci december 2014, a keďže správca dane zistil
pri preverovaní, že žalobca dosiahol obrat 49.790,- eur už v auguste 2014 a nie tak, ako deklaroval v
žiadosti, že tento obrat dosiahol až v decembri 2014, preto mal žiadosť podať do 20. dňa nasledujúceho

mesiaca, v ktorom dosiahol obrat 49.790,- eur, to znamená do 20.09.2014. Dôvodom určenia zábezpeky
bolo, že u žalobcu bola splnená podmienka podľa ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona, pretože konateľ
žalobcu T. X. bol konateľom spoločnosti WAY WOOD s.r.o., ktorá spoločnosť mala ku dňu podania
žiadosti o registráciu na dani z pridanej hodnoty nedoplatok vo výške 6.979,59 eur, ktorý nedoplatok
mala aj ku dňu 20.09.2015, kedy žalobca mal povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty, pričom tento nedoplatok vznikol v období, kedy konateľ T. X. bol konateľom tejto spoločnosti.

V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol:
„Daňový subjekt podal dňa 30.01.2015 na Daňový úrad Košice žiadosť o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty z dôvodu dosiahnutého obratu 52 081,59 eura za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Správca dane na základe podanej žiadosti spísal s daňovým subjektom dňa 20.02.2015 zápisnicu o
ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/MitG. Preverením predložených odberateľských
faktúr za obdobie január - december 2014 správca dane zistil, že daňový subjekt nedosiahol v týchto
12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch obrat 49 790,00 eur. Súčasne však správca

dane preverením účtovných dokladov za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
september 2013 - august 2014 zistil, že daňový subjekt obrat 49 790,00 eur prekročil v auguste 2014.
Daňovému subjekt tak vznikla povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“) najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol obrat 49 790,00 eur, t. j. do 20.09.2014.
Správca dane preverovaním zistil, že bola splnená podmienka na určenie zábezpeky (ustanovenie § 4c

ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), keďže p. T. X., konateľ
spoločnosti HBC s.r.o. žiadajúcej o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol konateľom spoločnosti,
ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty viac ako 1 000,00 €, ktorý ku dňu podania žiadosti
o registráciu nebol zaplatený, a ktorý vznikol v období, v ktorom bol konateľ spoločnosti HBC s.r.o.
spoločníkom tejto právnickej osoby. Daňový subjekt prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 13.03.2015,

určenú zábezpeku na daň nezaplatil.
V prípade žiadosti daňového subjektu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty postupoval správca dane
pri registrácii pre daň z pridanej hodnoty podľa nižšie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov:
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zdaniteľná
osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá také miesto,

ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12
predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49 790,00 eur, je
povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Zdaniteľná osoba
je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 je povinná
zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou
zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške
požadovanej zábezpeky, ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická alebo právnická

osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala
ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000,00 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická alebo
právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu
pre daň neboli zaplatené.
V zmysle ustanovenia § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, žiadateľovi o

registráciu uvedenému v ods. 1 citovaného ustanovenia určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky
na daň, ktorá je najmenej 1 000,00 eur a najviac 500 000,00 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň
prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je
povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.
Z uvedeného je zrejmé, že legislatívna úprava zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre daň uloží povinnosť zložiť
zábezpeku na daň alebo nie v prípade, ak zistí, že žiadateľ o registráciu naplnil podmienku na
zloženie zábezpeky v zmysle ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskoršíchpredpisov.Správcadanemusíprivýpočterizikavznikunedoplatkunadanizpridanejhodnoty
postupovať objektívne, ale pretože preskúmať riziko vzniku nedoplatku na dani je zložitý proces, pre

zníženie rizika subjektívnosti pri určení výšky zábezpeky na daň je správca dane povinný vychádzať
z údajov, ktoré má k dispozícii zo špeciálne vytvoreného programu, ktorý hodnotí daňový subjekt
objektívne podľa množstva kritérií. Súčasne stanovuje legislatívna úprava zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe
ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové

subjekt).
Pri určení výšky zábezpeky na daň sa v súlade so zákonom (ustanovenie § 4c ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) prihliada na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej
osoby. Informačný systém hodnotí daňový subjekt objektívne podľa viacerých kritérií, medzi ktoré
patrí aj zisťovanie, či konateľ alebo spoločník spoločnosti žiadajúcej o registráciu nie je alebo nebol

konateľom alebo spoločníkom spoločnosti, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani,
ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré
ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Zo zistení správcu dane vyplynulo,
že konateľ spoločnosti HBC s.r.o. žiadajúcej o registráciu, p. T. X., bol konateľom spoločnosti, ktorá
mala ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatky na dani z pridanej hodnoty vo výške 6

979,59 eura, ktoré vznikli v období, v ktorom p. T. X. bol konateľom tejto spoločnosti a ktoré ku dňu
podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Správca dane pri posudzovaní miery rizikovosti
daňového subjektu vychádzal z ďalších skutočností, ktoré indikujú rizikovosť daňového subjektu, a to,
že daňový subjekt je prepojený na daňový subjekt, ktorý podáva daňové priznania nepravidelne, naprepojený daňový subjekt bol vyhlásený konkurz, prepojený daňový subjekt má povinnosť podávať
účtovné výkazy a tieto nepodáva, prepojenému daňovému subjektu boli vydané rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania, prepojenému subjektu bola zrušená registrácia pre daň z pridanej

hodnoty z úradnej moci, prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku
daňového subjektu, konateľ/spoločník daňového subjektu žiadajúceho o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty má ako fyzická osoba nedoplatky, spoločník alebo štatutár daňového subjektu je alebo bol v
nespolupracujúcej spoločnosti.
Jednou zo základných zásad správy daní je zásada zákonnosti. Tým, že bola splnená podmienka na

udelenie zábezpeky v zmysle ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c) bodu 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, správca dane bol povinný v zmysle ustanovenia § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov určiť daňovému subjektu zábezpeku na daň. Správca dane postupoval
pri určení zábezpeky na daň podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri
správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.
Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí nesprávne
uviedol, že daňový subjekt sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 ods. 4
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, avšak z predloženého spisového materiálu
je zrejmé a preukázateľné, že daňový subjekt sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zrušením odvolaním
napadnutého rozhodnutia správcu dane a vrátením veci na ďalšie konanie a rozhodnutie spočívajúce iba
v oprave nesprávneho ustanovenia, podľa ktorého bol daňový subjekt registrovaný, by odvolávajúcemu
sa nebol privodený priaznivejší výsledok, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na určenie zábezpeky ani
na jej výšku. Finančné riaditeľstvo SR preto v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku

v rámci odvolacieho konania pre plynulosť a efektívnosť konania vo veci odstraňuje uvedenú chybu
konania. Finančné riaditeľstvo SR opravuje chybu týkajúcu sa nesprávne uvedeného ustanovenia,
podľa ktorého bol daňový subjekt registrovaný pre daň z pridanej hodnoty tak, že daňový subjekt bol
registrovaný pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 08.06.2015.

Včas podanou žalobou zo dňa 29.07.2015, došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.07.2015, sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného len v časti, v ktorej mu bola určená výška tejto

predpísanej zábezpeky. Nenamietal napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej mu bola určená zábezpeka
na daň. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku vo výške 87.000,- eur na
obdobie 12 mesiacov je pre neho likvidačná suma. Nedisponuje ani nemá odkiaľ disponovať uvedenými
finančnými prostriedkami. Jeho ročný obrat sa pohybuje okolo 50.000,- eur, pričom podotkol, že ide
o obrat spoločnosti, nie zisk. Tvrdil, že objektívne nemá finančné prostriedky na zloženie zábezpeky.

Taktiež tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva ako správca dane k tejto
sume prišiel, pretože na to, aby daňová povinnosť žalobcu na DPH bola vo výške 87.000,- eur, musel
by mať žalobca základ dane vo výške 435.000,- eur ročne. Pretože neexistuje žiadny predpoklad, žeby
žalobca mohol takýto zisk dosiahnuť, nie to ešte, aby bol schopný túto sumu vopred uhradiť. Ďalej
uviedol, že sa snažil zvýšiť svoju finančnú situáciu tým spôsobom, že by zložil uvedenú zábezpeku

formoubankovejzáruky,avšaksnegatívnouodpoveďouodSlovenskejzáručnejarozvojovejbanky,a.s.,
Bratislava, k čomu priložil fotokópiu elektronickej komunikácie. Tvrdil, že žiadna banka by mu neposkytla
uvedenú bankovú záruku. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a
vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.01.2016, pričom k žalobnému bodu žalobcu
uviedol:
„Zábezpeka na daň, ako nový inštitút, bola zavedená do zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov (od 1.10.2012) ako jedno z viacerých legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie
daňových podvodov a daňových únikov na dani z pridanej hodnoty. Dôvodom pre zavedenie inštitútu

zábezpeky pre daň z pridanej hodnoty bola skutočnosť, že vysoké percento novoregistrovaných
daňových subjektov na dani z pridanej hodnoty sa stalo nespolupracujúcimi, neplnili si svoje zákonom
stanovené povinnosti a vykazovali nedoplatky nad 1 000,00 eur už do jedného roka od registrácie. V tejto
súvislosti poukazuje žalovaný na skutočnosť, že žalobca má k 31.12.2015, t. j. necelý rok od registráciepre daň z pridanej hodnoty, nedoplatok na tejto dani vo výške 5 903,51 eura (bez nedoplatku za určenú
zábezpeku). Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu uvádza, že proces určovania tzv. rizikovosti
žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je postavený na objektívnom a rovnakom posúdení

všetkých daňových subjektov, ktorí žiadajú o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a má zabezpečiť,
aby v budúcnosti nevznikli nedoplatky na dani z titulu neodvedenia vlastnej daňovej povinnosti. Pre tento
účel bol vytvorený špeciálny počítačový program, ktorý určuje výšku zábezpeky na základe viacerých
atribútov, pričom nastavenie kritérií v tomto programe vylučuje subjektívny prístup správcu dane,
pretože skúmať riziko nedoplatku na dani je zložitý proces (Program DM41 - detail daňového subjektu,

číslo výstupu: XXXX, ktorým bola žalobcovi určená predmetná zábezpeka, je súčasťou predloženého
administratívneho spisu). Pri výpočte výšky zábezpeky sa v prípade, ak daňový subjekt naplnil aspoň
jednu z podmienok uvedených v ustanovení § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, posudzujú viaceré ukazovatele, ako napr. to, či prepojený subjekt nepodáva daňové priznania
alebo účtovné výkazy alebo ich podáva nepravidelne, či sa u prepojeného subjektu nezačalo daňové
exekučné konanie, či má prepojený subjekt nález z daňovej kontroly alebo mu bola určená daň

podľa pomôcok, či na prepojený subjekt nebol vyhlásený konkurz alebo likvidácia a pod., pričom
dominantný vplyv na výšku určovanej zábezpeky má práve výška nedoplatku prepojeného subjektu.
Výška zábezpeky sa teda neurčuje na základe predpokladanej výšky daňovej povinnosti daňového
subjektuvpriebehuprvéhorokaodregistráciedanezpridanejhodnoty,alenazákladevyššieuvedených
atribútov, ktoré sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty. V danom prípade bol konateľ spoločnosti

žiadajúcej o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, p. T. X., personálne prepojený na iný daňový
subjekt, ktorý mal ku dňu podania predmetnej žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty
nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vyšší ako 1 000,00 eur, ktorý vznikol v období, v ktorom bol p. T. X.
konateľom tejto právnickej osoby, daňový subjekt bol prepojený na daňový subjekt, ktorý podáva daňové
priznania nepravidelne, na prepojený daňový subjekt bol vyhlásený konkurz, prepojený daňový subjekt

mal povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodával, prepojenému daňovému subjektu boli vydané
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, prepojenému subjektu bola zrušená registrácia
pre daň z pridanej hodnoty z úradnej moci, prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky z
dôvodu zániku daňového subjektu, konateľ/spoločník daňového subjektu žiadajúceho o registráciu pre
daň z pridanej hodnoty má ako fyzická osoba nedoplatky, spoločník alebo štatutár daňového subjektu

je alebo bol v nespolupracujúcej spoločnosti. Na základe uvedených atribútov bola programom DM41
v zmysle schváleného algoritmu určená žalobcovi zábezpeka vo výške 87 000,00 eur, pričom všetky
tieto atribúty sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobné
námietky žalobcu za neopodstatnené.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodu uvedeného v žalobe, a konajúc postupom
podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívnych
spisov žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodu uvedeného v žalobe nemožno priznať
úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj

ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť
ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba

vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou
a nerozhoduje vo veci samej.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov zdaniteľná osoba, ktorá
má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá také miesto, ale má bydlisko
v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po
sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49.790,- eur, je povinná podať daňovému
úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o

registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat
podľa prvej vety.

Podľa ust. § 4c ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov zdaniteľná osoba,
ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 je povinná zložiť zábezpeku na daň

zloženímpeňažnýchprostriedkovnaúčetdaňovéhoúradualebobankovouzárukouposkytnutoubankou
bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak
konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola
konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky
na dani 1.000,- eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická alebo právnická osoba bola jej

konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené.

V zmysle ust. § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov žiadateľovi o registráciu
uvedenému v ods. 1 citovaného ustanovenia určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň,
ktorá je najmenej 1.000,- eur a najviac 500.000,- eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne

daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný
zložiť zábezpeku na daň do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Úlohou súdu na základe včas podanej žaloby žalobcu bolo preskúmať, či správny orgán si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno - právnymi,
ako aj procesno - právnymi predpismi.Zábezpeka na daň ako nový inštitút bola zavedená do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) od 01.10.2012 zákonom č. 246/2012 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon o DPH ako jedno z viacerých legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie

daňových podvodov a daňových únikov na DPH.

Od 01.01.2014 sa ustanovenia týkajúce sa registrácie pre daň a s tým súvisiaca zábezpeka na daň opäť
upravili, a to zákonom č. 360/2013 Z.z. so zámerom vytvárania systematickej legislatívnej podpory boja
proti podvodom a daňovým únikom na DPH. K zmenám došlo aj v ukladaní zábezpeky na daň. Pokiaľ

ide o povinnosť zloženia zábezpeky na základe žiadosti o registráciu pre daň, podané daňovému úradu
v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH, tak sa proces registrácie pre daň nezmenil, kladie sa dôraz na to,
že právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o registráciu pre daň musí byť predovšetkým zdaniteľnou
osobou.

Pretože v zmysle rozsudku ESD C-268/83 Rompelman sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu

ekonomickú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody,
aj keď zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, o to je dôležitejšie objektívne posúdenie
postavenia podnikateľa ako zdaniteľnej osoby zo strany daňového úradu, a to aj formou miestneho
zisťovania.

Zábezpeka na daň ako súčasť procesu registrácie sa aplikuje na základe žiadosti o registráciu pre
daň podané daňovému úradu po 01.10.2012. Pri registrácii platiteľa dane každý nový platiteľ má zo
zákona o DPH prvých 12 mesiacov mesačné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
podlieha povinnosti zložiť zábezpeku na daň alebo nie. Zloženie zábezpeky na daň je súčasťou procesu
registrácie pre daň v prípadoch, ktoré sú zákonom o DPH určené v ust. § 4c ods. 1. Zábezpeka na daň

je zavedená do procesu registrácie pre daň na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme DPH.

Zábezpeka na daň sa vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku. Pri oneskorenej registrácii platiteľa dane je potrebné rozlišovať, či

ide o registráciu na základe oneskorene predloženej žiadosti, kedy proces registrácie môže podliehať
povinnosti zložiť zábezpeku na daň, alebo ide o registráciu pre daň z úradnej moci, do ktorej nevstupuje
povinnosť zloženia zábezpeky na daň.

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň

v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH, ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu
pre daň, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5 zákona
o DPH, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné
číslo pre daň.

Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň
a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba
je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH.

V preskúmavanom prípade žalobcu, ako to vyplýva aj zo žalovaného rozhodnutia, žalovaný pri určení

výšky zábezpeky na daň sa v súlade so zákonom ustanoveným § 4c ods. 2 zákona o DPH zaoberal
predovšetkým rizikom vzniku nedoplatku na dani žalobcu, a to podľa objektívnych kritérií, ktoré v rámci
zisťovania si pre svoje rozhodnutie o výške zábezpeky na daň žalovaný obstaral.

Jedným z kritérií bolo, či konateľ alebo spoločník spoločnosti žiadajúcej o registráciu nie je alebo nebol

konateľom alebo spoločníkom spoločnosti, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani, ktoré
vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu
podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Pretože správca dane zistil, že bola splnená
podmienka na určenie zábezpeky v zmysle ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona, pretože konateľ
žalobcu T. X., ktorý žiadal o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol konateľom spoločnosti, ktorá má

nedoplatok na dani z priadnej hodnoty viac ako 1.000,- eur, ktorý nedoplatok ku dňu registrácie nebol
zaplatenýaktorývznikolvobdobí,vktoromkonateľspoločnostižalobcubolkonateľomprávnickejosoby,
a to spoločnosti WAY WOOD s.r.o., ktorá mala ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 6.979,59 eur, a tento nedoplatok mala aj ku dňu,ku ktorému mal žalobca povinnosť najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, to
znamená ku dňu 20.09.2014, pričom tento nedoplatok vznikol v období, v ktorom bol T. X. konateľom
tejto právnickej osoby od 24.03.2012, a ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej

hodnoty tento nedoplatok nebol zaplatený, došlo k naplneniu ust. § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

Žalovaný, ako to vyplynulo z administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, pri hodnotení miery
rizikovosti žalobcu vychádzal aj zo skutočnosti, že žalobca je prepojený na taký daňový subjekt, ktorý
podáva daňové priznania nepravidelne, na ktorý daňový subjekt bol vyhlásený konkurz, ktorý si neplní

povinnosťpodávaťúčtovnévýkazy,bolimuvydanérozhodnutiaozačatídaňovéhoexekučnéhokonania,
bola mu zrušená registrácia pre DPH z úradnej moci a boli mu odpísané nedoplatky z dôvodu zániku
daňového subjektu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hodnotiacich kritérií, ktoré žalovaný zohľadnil v rámci posudzovania
rizika vzniku nedoplatku, je zrejmé, že výška zábezpeky v sume 87.000,- eur bola určená v medziach

zákona (§ 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.) a na základe informačného systému, ktorý žalobcu hodnotil
aj podľa vyššie uvedených skutočností a kritérií miery rizikovosti žalobcu.

K žalobnej námietke žalobcu, že finančnú situáciu chcel riešiť tým spôsobom, že by zložil uvedenú
zábezpeku formou bankovej záruky tak, ako to pripúšťa ust. § 4c ods. 1 zákona o DPH, avšak s

negatívnou odpoveďou a na základe toho, pokiaľ tvrdil, že by žiadna banka mu neposkytla uvedenú
bankovú záruku vo výške 87.000,- eur, súd uvádza, že žalobca nevyčerpal všetky možnosti u ostatných
finančných ústavov, ktoré poskytujú bankové záruky, a preto túto žalobnú námietku žalobcu súd
nepovažoval za dôvodnú, pretože mu nič nebránilo požiadať ďalšie finančné ústavy o poskytnutie
bankovej záruky.

Pre úplnosť súd s poukazom na zavedenie inštitútu bankovej záruky s účinnosťou od 01.10.2012 ako
jedného z viacerých legislatívnych opatrení zameraných na elimináciu daňových podvodov a daňových
únikov na DPH, ktorý inštitút bol od 01.01.2014 zmenený zákonom č. 360/2003 Z.z. so zámerom
vytvárania systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom a daňovým únikom na DPH, má za

to, že zábezpeka na DPH bola určená v medziach zákona s poukazom na riziko vzniku nedoplatku na
dani žalobcu, na ktoré žalovaný ako rozhodné zákonné kritérium bol povinný prihliadať.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú
zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.