Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 8P/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204979
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717204979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti súdu o L.. R. C.

N., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica dieťa rodičov, matky: L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.. T. XXXX, Senica, štátna občianka
SR a otca: N. N., M.. XX.XX.XXXX, Q.. L.. M. XX, W., štátny občan SR, o návrhu otca na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e výživné matky na L. C. zo sumy 84,- eur na sumu 126,- eur mesačne, ktoré je matka
povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 02.10.2017.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 02.10.2017 do 30.06.2018 vo výške 376,65 eur sa
matke povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným k
rukám otca počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 7P/46/2015 - 47 zo dňa
17.12.2015 v časti bežného výživného na L. C..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 žiadal, aby súd rozhodol o zvýšení
výživného na L.. C., z dôvodu, že sa zmenili pomery na strane dieťaťa. Zvýšili sa výdavky na celkovú
starostlivosť o maloletú, nakoľko navštevuje Obchodnú akadémiu v Senici, v čase vydania rozsudku
navštevovala základnú školu v W.. Do školy dochádza denne autobusom. Tiež sa zvýšili výdavky na
aktivity organizované školou ako lyžiarske výcviky, školské projekty a výlety, študijný materiál, strava v
školskej jedálni, zvýšené výdavky spojené s fyzickým a duševným rastom - oblečenie, obuv, kozmetika,

literatúra, počítač a mobil. Maloletá má zdravotné problémy, lieči sa pre alergie, denne užíva lieky.
Vzhľadom na uvedené otec navrhol zvýšenie výživného na sumu 150,- eur mesačne.

2. Matka sa k návrhu otca na zvýšenie výživného nevyjadrila. Súd sa pokúsil o doručenie návrhu matke
maloletej prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru, pričom bolo zistené, že
sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a nebola zistená žiadna aktuálna adresa matky. Otec uviedol,
že matka sa zdržuje na neznámej adrese v Nemecku, kde aj pracuje. Súd vykonal lustrácie registra

obyvateľov a Sociálnej poisťovne s negatívnym výsledkom. Návrh bol matke doručený v zmysle § 116
ods. 3 Civilného sporového poriadku zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke.3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rozsudkom
7P/46/2015 - 47 zo dňa 17.12.2015, lustráciami Sociálnej poisťovne na matku a otca, potvrdením o
príjme otca, rozpisom výdavkov otca a správou ÚPSVaR Senica a zistil tento skutkový stav:

4. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P/46/2015 - 47 zo dňa 17.12.2015 súd zistil, že matke bolo
určené výživné na L.. C. v sume 84,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo
skutočností, že maloletá navštevovala základnú školu v Holíči, v škole sa nestravovala a nenavštevovala
platené krúžky. Otec spolu s maloletou býval v trojizbovom byte, ktorý kúpil na hypotéku a jeho príjem bol

vrátane diét 1.350,- eur. Otec nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bývala v spoločnej domácnosti
s priateľom v dvojizbovom byte, ktorý je zamestnaný a jeho príjem bol 500,- eur. Matkin príjem bol 420,-
eur v čistom. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala.

5. Z potvrdenia o mzde otca od S. U., P..D..G.. ako aj z lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že
priemerná čistá mesačná mzda otca je 452,07 eur.

6. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručenej tunajšiemu súdu dňa 07.03.2018 súd
zistil, že otec poberá prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne.

7. Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka maloletej nie je zamestnaná v

Slovenskej republike.

8. Z výsluchu otca mal súd za preukázané, že trvá na podanom návrhu. Návrh odôvodnil najmä tým,
že od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na maloletú, nakoľko nastúpila na strednú školu. Otec býva s
maloletou v trojizbovom byte, ktorý si kúpil na hypotéku. Otec je zamestnaný v spoločnosti U., P..D..G..,

ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, jeho čistý mesačný príjem spolu s diétami je cca 1.600,-
eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Mazda 6, ročník 2007. Jeho výdavky sú hypotéka a spotrebný
úver cca 300,- eur, nájom 205,- eur, elektrina 25,- eur, internet a televízia 25,- eur. ostatné výdavky sú
bežné. Maloletá má zvýšené výdavky spojené s navštevovaním strednej školy na cestovné 56,- eur a
vreckové 30,- eur mesačne. Maloletá je alergička, raz a tri mesiace jej lekár predpisuje lieky približne

za 15,- eur. Inak je jej zdravotný stav dobrý.

9. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti matky
maloletého dieťaťa.

10. Kolízny opatrovník navrhol aby súd zvýšil výživné na L.. C. s poukazom na zmenu pomerov na
strane maloletej.

11. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.17. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto
rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať
tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek,
štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú

a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o zmeny v tých skutočnostiach, ktoré
tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o
schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

20. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či

oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola zmenou okolností
vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať
okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho
vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú

dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť
odôvodnenájednakokolnosťaminastranepovinného(napr.stratazamestnania,vzniknovejvyživovacej
povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u
školopovinnýchdetísúvisiacichsprechodomnainýstupeňškolskéhosystému,nadobudnutiečiastočnej
alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o

výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť
rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote.
Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež

prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je
venovaťvšetkysvojesilydôslednémuzabezpečeniuvýživysvojichdetíapodieľaťsataknavšestrannom
vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej
miere na svojich rodičov.

21. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca
na zvýšenie výživného na L.. C. bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na
strane maloletej, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 3 rokov a táto zmena je
závažnejšieho a výrazného významu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k
zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného,

teda L.. C. a to v súvislosti s prechodom do vyšších stupňov školského systému, t.j. nástupom na
strednú školu. L.. C. pri poslednej úprave výživného mala 15 rokov, pričom navštevovala posledný ročník
základnej školy. V súčasnosti má takmer 18 rokov a je študentkou 2. ročníka obchodnej akadémie. V
súvislosti s prechodom maloletej do vyšších stupňov školského systému nepochybne vzrástli náklady na
jej výživu, školské potreby, cestovné, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový

rozvoj maloletej ako aj na lieky spojené s alergiou. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými
ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

22. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na

strane povinného, teda matky maloletého dieťaťa taktiež nastala zmena pomerov. Matka pri poslednej
úprave výživného bola zamestnaná ako čašníčka, pričom jej priemerný mesačný príjem bol 420,- eur.
Bývala v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorého príjem bol asi 500,- eur mesačne. V súčasnosti by
sa matka mala nachádzať v Spolkovej republike Nemecko, kde by mala bývať a pracovať. Súd tedanemal prešetrené pomery matky, nakoľko tejto sa nepodarilo doručiť písomnosti zo súdu ani kontaktovať
ju prostredníctvom telefónneho čísla XXXX XXX XXX a tieto skutočnosti uviedol iba otec maloletej na
pojednávaní.

23. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pričom súd prihliadal i na
to, že otec je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. Pomery na strane otca sa v podstate
nezmenili, aj v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti U., P..D..G.., jeho priemerný čistý mesačný príjem
aj s diétami je 1.600,- eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Výdavky u otca sú taktiež porovnateľné ako

pri poslednej úprave výživného.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné matky na
L.. C. zo sumy 84,- eur na sumu 126,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j.
od 02.10.2017. Súd za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako
vyššie popísal, považoval nástup maloletej do vyššieho stupňa školského systému - na strednú školu a

s tým súvisiace zvýšené výdavky na jej výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby,
všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez
návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale
ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd však z dôvodu, že nemal dostatočne preskúmané nové
pomery matky vychádzal pri zvýšení výživného z pôvodných pomerov matky, teda z jej príjmu 420,- eur.

Súd pri samotnom výpočte vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe počítajúc ho z čistého príjmu matky
(povinného rodiča) a počtu detí, ktoré sú na ňu výživou odkázané. Matka má netto mesačný príjem v
sume 420,- eur. Vychádzajúc z súdnej praxe výživné pri deťoch vo veku L.. C. sa počíta ako 30% z
čistého príjmu matky, v tomto prípade 30% z sumy 420,- eur deleno počet detí matky. 30% z 420 eur =
126,- eur deleno 1 dieťa = 126,- eur. Súd má za to, že takto určené výživné je pre L.. C. vzhľadom na jej

vek a životné náklady v súčasnosti postačujúce a spôsobilé pokryť jej odôvodnené potreby a zodpovedá
aj možnostiam a schopnostiam rodičov.

25. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, t.j. od 02.10.2017, vznikol matke nedoplatok
na výživnom za obdobie od 02.10.2017 do 30.06.2018 v sume 376,65 eur, ktorý súd výnimočne povolil

zaplatiť matke v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca,
pod následkom straty výhody splátok. Matke tak vznikol nedoplatok na výživnom za 30 dní mesiaca
10/2017 v sume 40,65 eur (42/31x30), za mesiac 11/2017 až 6/2018 (8x42=336,- eur). Povolenie splátok
súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach matky zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške
376,65 eur, ale v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným.

26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo
verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).