Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201472
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414201472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Y. B.,

X.. XX.XX.XXXX, L. O. F. XXXX/XX, Ž., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO. 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 484 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 484 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy 484 € od 06.02.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 206,55
€ ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 29 € na účet
tunajšieho súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.02.2014 žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť

zaplatiť sumu 484 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 484 € od 06.02.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 22.07.2010
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 500 €, pričom
žalovanému uhradila celkovo sumu 984 €. Nakoľko zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 484 € sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil
a túto sumu jej ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na premlčanie nároku. Namietal
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tvrdil, že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo,
lebo žalobkyni bol úver poskytnutý na účely povolania a tak nejde o vzťah spotrebiteľský podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Do právneho vzťahu so žalobkyňou vstúpil v dobrej viere, že žalobkyňa
spotrebiteľom nie je.

Po vypočutí žalobkyne a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil
nasledovné:V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa dňa 22.07.2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol úver v sume 500 € za poplatok v sume 484 €. Žalobkyňa sa zaviazala
úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 82 €.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s
výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie
a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný
účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky

sú poskytnuté na výkon povolania.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 984 € v 10-tich splátkach, z
toho do 11.01.2011 uhradila sumu 492 € a následne v dňoch 16.02.2011, 21.03.2011 a 11.04.2011 po
82 € a dňa 20.04.2011 sumu 246 €.

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou
majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka
platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať

odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda či ju
možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobkyňapredsúdomuviedla,ževčase,keďsibralaúver,boladôchodkyňou,úverpretonepotrebovala
na účel povolania ale do domácnosti. Počas dôchodku si privyrábala ako upratovačka a všetky pracovné
prostriedky potrebné na výkon práce mala firemné. Zmluvu o úvere nevypĺňala sama ale pracovníčka
žalovaného a táto sa jej pri uzatváraní zmluvy na nič nepýtala, a teda nevie, či zaškrtla kolónku

„povolanie“.

Predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne, podľa ktorého bola v rozhodnom čase poberateľkou
starobného dôchodku, a to od 24.01.2009 v sume 196,80 € mesačne.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa
nevykonávala žiadne povolanie. Bola v tom čase dôchodkyňou a kvôli nízkemu dôchodku si privyrábala
ako upratovačka. Súd jej preto uveril, že si nebrala úver na účely povolania a že zmluvný formulár
sama nevypĺňala. Preto neobstojí ani obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej
viere o jeho „nespotrebiteľskej“ povahe. Dobrý úmysel žalovaného je vylúčený už samotnou podobou

zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o tom, že
úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný
snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejjeponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Preto žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa a na
právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý
slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a
posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako aj
uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Účastníkmi uzavretá zmluva datovaná dňom 22.07.2010 neobsahuje ani RPMN ani termín konečnej

splatnosti úveru.

Preto pokiaľ žalobkyňa podľa predloženého prehľadu uhradila na podklade uzavretej zmluvy
žalovanému viac než 500 €, čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné
obohatenie sa žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil o sumu 484 € a túto je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa
predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o
subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa

tieto skutočnosti už skôr.

V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedela o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na
jej úkor skôr než dňom, kedy splnomocnila svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní,
čo sa stalo dňa 25.01.2014. Pokiaľ žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 12.02.2014, bola podaná v

rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Rovnako tak bola žaloba podaná na súd aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby plynúcej odo
dňa 16.02.2011, kedy žalobkyňa prvýkrát zaplatila sumu prevyšujúcu sumu 500 € predstavujúcu nárok
žalovaného daný len v tomto rozsahu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah

vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol do 31.01.2013, pretože do tohto dňa
žalobkyňa zaplatila (v dňoch 11.01.2011, 16.02.2011, 21.03.2011 a 11.04.2011) sumy prevyšujúce
žalovaným z titulu úverovej zmluvy nárokovateľnú sumu 500 €. Výška úrokov z omeškania sa preto

spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009
do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do
omeškania so zaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom nasledujúcim po
uplynutí dňa 05.02.2014 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie sumy 484 €, ktorá mu bola

zaslaná právnym zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 30.01.2014 (výzva č.l. 4 spisu). Čas plnenia totiž
nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho
dňa 06.02.2014 má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 8,25 % ročne (0,25
% ako základná úroková sadzba ECB ku dňu 06.02.2014 + 8 percentuálnych bodov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyni ako

úspešnej účastníčke priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za
nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 25.01.2014 v čiastke 33,20 € (pri základe určenom podľa § 9 ods.
1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“))
+ 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 41,24 €,

- spísanie žaloby 07.02.2014 v čiastke 33,20 € + 8,04 € režijný paušál, spolu 41,24 €,
- písomné vyjadrenie zo dňa 26.06.2014 k vyjadreniu žalovaného k žalobe v čiastke 33,20 € + 8,04 €
režijný paušál, spolu 41,24 €,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.11.2014 v čiastke 33,20 € + 8,04 € režijný paušál, spolu 41,24 €,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 07.05.2015 v čiastke 33,20 € + 8,39 € režijný paušál, spolu 41,59 €,

čo je spolu na trovách právneho zastúpenia celkovo 206,55 €. Súd nepriznal žalobkyni uplatnené
náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávania v dňoch 25.11.2014 a 07.05.2015 a s tým
súvisiacu náhradu za stratu času (v celkovo uplatnenej sume 251,13 Eur), nakoľko prostriedky
vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu
viac než 450 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí

množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli
ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho
súdu si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a
preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
je žalovaný povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi žalobkyne.

Keďže žalobkyňa bola v konaní od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, je žalovaný vzhľadom
na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo výške 29 € (6 % zo sumy 484 €).

Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko
žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľkou, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna
príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj
ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný

aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
podaním návrhu na tunajší súd ako súd v obvode jej bydliska založila miestnu príslušnosť na konanie,
preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov