Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712010257
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712010257.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Jana Mihala, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.2.2015 v trestnej veci
obžalovaného J. F., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b),
písmeno c) Trestného zákona prejednal odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného
súdu v Skalici sp.zn. 4T/173/2012 zo dňa 29.07.2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. F., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od 06.03.2008 do 16.04.2012, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove ako

otec A. F., nar.XXXX, K. F., nar.XXXX a mal. X. F., nar.XXXX si neplnil vyživovaciu povinnosť v B. a na
iných miestach, kde sa zdržiaval, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorá výška mu bola určená
rozsudkom Okresného súdu v Senici sp.zn. 3C 10/02 zo dňa 05.06.2002 právoplatný dňa 01.08.2002,
ktorým súd zveril maloleté deti F. do osobnej starostlivosti matky T. F. a otcovi určil výživné na A. v
sume 800,- Sk (26,56 €) mesačne, na K. v sume 800.-Sk (26,56 €) mesačne a na mal. X. v sume 600,-
Sk (19,92 €) mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky T. F., bytom U., Z.

XXX/XXX, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 2.400.- € (po úprave dlžnej sumy
výživného zo sumy 2.616,16 € uvedenej v obžalobe na sumu 2400.- € na hlavnom pojednávaní) k rukám
matky detí, i napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp.zn. 3T 162/2006 zo
dňa 21.3.2007, právoplatný dňa 05.03.2008 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek l, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní l rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

Za to mu bol podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré stručne odôvodnil tak, že okresný súd nebral
do úvahy jeho poľahčujúce okolnosti a nevypočul svedkov, ktorí majú k prípadu čo povedať a tým by
prispeli k rapídnemu zníženiu jeho trestu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
nariadil nové pojednávanie v danej veci, kde by boli vypočutí aj svedkovia.

Obžalovaný na tomto odvolaní zotrval aj na verejnom zasadnutí krajského súdu.Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné s tým, že rozsudok súdu I.stupňa považuje vo všetkých smeroch za zákonný
a opodstatnený.

Krajský súd ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I.stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov okresný súd postupoval podľa
príslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku,akoajďalšíchustanoveníupravujúcichspôsobvykonávania
dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb.

Súd I.stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, tak ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou

obžalovaného, prečo túto čiastočne považoval za neakceptovateľnú a okresný súd tiež aj uviedol, akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny, ako aj pri ukladaní
trestu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy

na zistenie skutkového stavu a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12
Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Krajský súd rovnako ako aj súd I.stupňa má na základe výsledkov vykonaného dokazovania za
nepochybne preukázané, že obžalovaný neplatil výživné na svoje deti spôsobom a v rozsahu ako je

to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje preto so závermi súdu I. stupňa o
preukázaní zavinenia obžalovaného na tomto skutkovom stave.

Krajský súd teda považuje závery súdu I.stupňa za správne a logické, bez dôvodných pochybností mal

za preukázanú vinu obžalovaného, a preto aj neakceptoval odvolacie námietky v tom rozsahu, ako ich
uplatnil v podanom odvolaní a potom aj vo svojom záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí krajského
súdu.

Krajský súd považuje len za potrebné doplniť, že obžalovaný vlastne namietal výšku dlžného výživného,

ktoré má voči svojim deťom. V tomto smere treba podotknúť, že v obžalobe sa mu kládlo, že toto dlžné
výživné predstavuje sumu 2616,16 €, pričom po vykonanom dokazovaní okresný súd túto sumu znížil v
napadnutomrozsudkunasumu2400,-€,čodokazuje,žečiastočneakceptovaljehoobhajobnénámietky
ohľadne jednotlivých platieb výživného. To súčasne dokazuje, že okresný súd starostlivo skúmal, do akej
výšky obžalovaný svoj dlh voči svojim deťom nesplatil.

V tomto smere potom krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom okresného súdu čo sa týka
viny ako aj rozsahu spáchaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3,
písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Krajský súd považuje za správny aj výrok ohľadne rozsudku týkajúceho sa ukladaného trestu, pretože
pri skúmaní výroku o treste okresný súd správne prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, na jeho
následok, zavinenie, pohnútku, správne prihliadol na osobou obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy tak ako to súdom ukladá ustanovenie § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Treba podotknúť, že obžalovanému nie je možné ukladať podmienečný trest odňatia slobody už len s
ohľadomnatúskutočnosť,žepredmetnéhoskutkusadopustilvčaseskúšobnejdobypredchádzajúceho
podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, ako je to uvedené aj v samotnej výrokovej časti
napadnutého rozsudku.Ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona totiž stanovuje, že ustanovenia o možnom podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky sa nepoužijú, ak súd odsudzuje

páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd bol viazaný týmto ustanovením, a preto pri skutkových zisteniach a pri ustálenej právnej
kvalifikácii konania obžalovaného (ktorú nemôžu ovplyvniť ani jeho odvolacie námietky) bol priamo

ustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona viazaný a teda nemohol mu ukladať žiadny iný trest, len
ten, ktorý mu uložil.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že krajský súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako
nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.