Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by Mgr. Štefan Zelenák
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/103/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215530
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215215530.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Philips Slovakia
s.r.o., Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 31 341 241, práv. zast. advokátom Mgr. Petrom Neštepným,
Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému Maxxel a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 45 559 457,
o zaplatenie 2.400 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/290/2015-136 zo dňa 9.1.2017 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/290/2015 - 136
zo dňa 9.1.2017 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania v sume 1949,76 EUR a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Vo zvyšku súd
konanie zastavil.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na
začatie konania doručeným súdu dňa 25.6.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.562,05 EUR s príslušenstvom, keď na základe objednávky
žalovaného dodal žalovanému tovar, pričom uvedená pohľadávka voči žalovanému vznikla žalobcovi
z titulu neuhradenia splatnej faktúry č. 9840134889 na sumu 39.748,84 EUR. Žalovaný dodaný tovar
riadne prevzal, čo potvrdil podpisom dodacieho listu. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný
si svoju povinnosť splnil iba čiastočne, keď dňa 18.02.2015 uhradil žalobcovi sumu 11.186,79 €, dňa
04.05.2015 sumu 1.292,03 € a dňa 22.06.2015 sumu 2.707,97 €, ktoré boli započítané na istinu dlhu.
Žalobca písomnými podaniami doručenými súdu dňa 01.07.2015, 13.07.2015, 20.07.2015, 30.07.2015,
10.08.2015, 27.08.2015, 04.09.2015 vzal svoju žalobu späť v časti istiny celkom 12.000,- Eur. Súd prvej
inštancie vydal dňa 07.09.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
12.562,05 € s príslušenstvom a doručoval mu spolu s ním žalobu spolu s podaniami žalobcu. Tento
platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 26Cb/290/2015-92 zo dňa 28.09.2015, nakoľko ho nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, ale len náhradným doručením. Po vydaní platobného
rozkazu vzal žalobca písomnými podaniami zo dňa 14.09.2015, 12.10.2015 a 07.03.2016 svoju žalobu
späť aj vo zvyšnej časti istiny. Po uvedených späťvzatiach sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1.949,76 Eur, spolu s
trovami konania. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril .3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2017. Na pojednávanie sa dostavil
právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie spolu
s poučením o následkoch nedostavenia sa doručené dňa 19.10.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie
prednesom právneho zástupcu žalobcu, obsahom listinných dôkazov: prepravného listu, faktúry č.
9840134889, výzvy na uhradenie pohľadávok, výpisov z účtu žalobcu.
Súdprvejinštanciemalzapreukázané,žemedziúčastníkmibolauzatvorenáplatnáústnakúpnazmluva,
na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúru
na sumu 39.748,84 Eur, ktorú žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi len čiastočne a to vo
výške 15.186,79 Eur. Žalovaný až po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej faktúry, ktorá nastala dňa
21.12.2014, uhradil žalobcovi dňa 18.02.2015 sumu 11.186,79 Eur, dňa 04.05.2015 sumu 1.293,03
Eur a dňa 22.06.2015 vo výške 2.707,97 Eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi dňa
29.06.2015 sumu 3.000,- Eur, dňa 06.07.2015 sumu 2.000,- Eur, dňa 15.07.2015 sumu 1.000,- Eur,
20.07.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 28.07.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 04.08.2015 sumu 2.000,- Eur, dňa
24.08.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 31.08.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 07.09.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa
22.09.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 05.10.2015 sumu 1.000,- eur, dňa 12.10.2015 sumu 500,- Eur dňa
26.10.2015 sumu 500,- Eur, dňa 02.11.2016 sumu 562,05 Eur, dňa 15.11.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa
01.12.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 08.12.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 07.01.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa
19.01.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa 08.02.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa 15.02.2016 sumu 1.000,- Eur a
dňa 23.02.20156 sumu vo výške 1.000,- Eur. Žalobca v konaní preukázal riadne poskytnuté plnenie
voči žalovanému, a to jednak vystavenou faktúrou, ako aj dodacím listom, ktorý bol podpísaný zo strany
žalovaného. Z uvedených skutočností bolo možné v konaní zo strany súdu prvej inštancie jednoznačne
ustáliť, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, pričom po zohľadnení čiastočných plnení zo strany
žalovaného po podaní žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva
žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie zo strany žalovaného, súd prvej inštancie zároveň
takéto konanie žalovaného posúdil v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako
uznanie zvyšku jeho záväzku, ktorý predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Na
základe vyššie uvedeného, ako aj skutočnosti, že žalovaný nenamietal dodanie tovaru žalobcom, ako
ani existenciu jeho záväzku z neuhradenej faktúry za dodaný tovar voči žalobcovi, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel
a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Vo zvyšku súd prvej inštancie konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu v časti istiny v súlade
s 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. zastavil. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu ako nárok
vzniknutý titulom práva na zaplatenie kúpnej ceny podľa ust. §409 Obchodného zákona. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech,
súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. V časti, v
ktorej bolo konanie zastavené súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť alebo
zrušiť. Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje existenciou nasledovných odvolacích dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,- ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. zistený skutkový stav neobstojí, pretože
súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli
uplatnené. Predmetom konania je faktúra č. 9840134889 zo dňa 06.11.2014 splatná dňa 21.12.2014
vystavená pôvodne na sumu 39.748,84 EUR. Žalovaný uvádza, že v čase kedy bola prvostupňovému
súdu doručená predmetná žaloba, bola dlžná istina faktúry č. 9840134889 v celom rozsahu splatená.
Na podporu svojich tvrdení predkladá súdu doklady o úhrade z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil dňa
21.11.2014 sumu vo výške 15.000,- EUR s variabilným symbolom žalovanej faktúry, dňa 09.01.2015
sumu vo výške 5.000,- EUR s variabilným symbolom žalovanej faktúry, dňa 09.02.2015 s variabilným
symbolom žalovanej faktúry, dňa 17.2.2015 s variabilným symbolom žalovanej faktúry, čím došlo k
úplnému splateniu žalovanej istiny v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa
síce dostal do omeškania so zaplatením faktúry č. 9840134889, ale čiastočnými úhradami faktúru č.
9840134889 v celosti uhradil. Žalovaný mal za to, že vyššie opísané čiastočné úhrady s variabilným
symbolom žalovanej faktúry budú žalobcom korektné spárované s faktúrou č. 9840134889. K danému
však nedošlo, a žalobca nepostupoval správne a korektne, keď nespároval predmetné platby s faktúrou
č. 9840134889 . Žalovaný si je vedomý, že mal možnosť počas konania (na pojednávaní) vyvrátiť voči
nemu v tomto konaní uplatnený nárok, avšak svoje komunikáciu smeroval priamo k žalobcovi, s ktorýmchcel vyriešiť danú situáciu, nakoľko si bol vedomý, že uplatnený nárok zanikol vykonanými úhradami.
Žalovanémuniesúznámežalobcomuvedenévýškyadátumyčiastočnýchúhrad.Rovnakotakvyčíslené
úroky z omeškania vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú vyčíslené v sume, ktorá nekorešponduje
so skutočným stavom. Žalobcovi po správnosti prináležia úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 5.000,- EUR od 21.12.2014 do 09.01.2015, zo sumy 8.562,05 EUR od 21.12.2014 do 09.02.2015,
zo sumy 11.186,79 EUR od 21.12.2014 do 17.02.2015.
5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že žalovanému bol konajúcim súdom
poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení on však neoznačil žiadne dôkazy a to ani do
vyhlásenia uznesenia , ktorým sa dokazovanie končí, preto na skutočnosti, ktoré žalovaný označuje v
odvolaní, odvolací súd nemôže prihliadnuť, pretože nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 C.s.p.
Žalovanému bolo doručované predvolanie na termín pojednávania na deň 9.1.2017 a v rámci neho
rozsiahle procesné poučenie. Je na jeho ťarchu, že svoje procesné práva nevyužil.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa17.7.2018.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel
v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade
s § 383 C.s.p.
Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie na deň 9.1.2017. Poučil žalovaného o tom, že prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovanému
bolo dňa 19.10.2016 doručené predvolanie na termín pojednávania spolu s poučením o následkoch
nedostavenia sa. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával
a vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného. Odvolací súd nezistil, že konanie na súde prvej
inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Žalovaný v priebehu celého konania neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a to ani
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto na skutočnosti, ktoré žalovaný označuje v
odvolaní, odvolací súd nemôže prihliadnuť, pretože nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 C.s.p.Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku.
11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v
spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonania,buderozhodnutépoprávoplatnosti
rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.