Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108228663
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108228663.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu F.D. Š.D., P. L. Q., B. X, zastúpeného
J. Š., P. L. Q., L. XX, proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu I Košice, so sídlom Vojenská
14, Košice, zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o
zaplatenie 475,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 29. novembra 2016 č.k. 11C/79/2009-256 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku I., ktorým súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu
zo dňa 19. septembra 2016.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 29.
novembra 2016 č.k. 11C/79/2009-256 nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19. septembra
2016 (výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.
júla 2006 do zaplatenia zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalovanému

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy
štátu v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou (zo dňa 24. októbra 2008), ktorá bola doručená Okresnému
súdu Košice I dňa 27. októbra 2008 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu14.323,35Sk(475,44€)súrokomzomeškaniavovýške8%ročneod8.júla2006aždozaplatenia
z titulu preplatku za služby spojené s bývaním za rok 2005.

3. Okresný súd vydal dňa 9. februára 2009 platobný rozkaz č.k. 25Ro 3469/08-10, proti ktorému bol
v zákonnej lehote podaný odpor zo strany žalovaného. Následne okresný súd rozsudkom zo dňa 21.
októbra 2009 č.k. 11C/79/2009-51 zamietol žalobu. Na odvolanie žalobcu bol uvedený rozsudok zrušený
uznesenímKrajskéhosúduvKošiciachzodňa23.februára2010č.k.4Co/47/2010-64avecbolavrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 24. marca
2010 uviedol, že trvá na podanej žalobe, t.j. na úhrade sumy 475,44 € s úrokom z omeškania vo výške

8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia. Ďalším písomným podaním zo dňa 8. apríla 2011, ktoré bolo
doručené súdu dňa 11. apríla 2011 žalobca uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 292,706 € berie
späť. Trval na zaplatení sumy 182.734 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do
zaplatenia. Ďalším podaním zo dňa 19. septembra 2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 20. septembra2016 žalobca opätovne žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi preplatok z vyúčtovania za
rok 2005 v sume 478,14 € s príslušenstvom a trovy konania. To uviedol aj v podaní doručenom súdu
dňa 18. novembra 2016.

4. Podanie žalobcu zo dňa 19. septembra 2016 (v spojení s podaním zo dňa 18. novembra 2016) posúdil
súd ako zmenu žaloby, lebo pôvodne žalobca uplatňoval sumu 475,44 € s príslušenstvom a v zmysle
uvedených podaní vo výške 478,14 €. Súd podľa § 143 ods. 1 CSP nepripustil zmenu žaloby zo dňa
19. septembra 2016 z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o

zmenenej žalobe.

5. Podanie žalobcu zo dňa 11. apríla 2011 vyhodnotil súd ako čiastočné späťvzatie žaloby, čo vyplýva z
podania žalobcu, kde uviedol, že sumu vo výške 292,706 € berie späť. Aj v ďalších podaniach žalobca
konštatoval, že žalobu v sume 292,706 € berie späť.

6. Súd podľa § 145 ods. 2,3 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 292,706 € s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia zastavil. Konštatoval, že keď žalobca žalobu zobral
späť v časti, toto späťvzatie už nemožno odvolať.

7. Predmetom konania tak zostala uplatnená suma žalobcom proti žalovanému o zaplatenie 134,17 € s

úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia.

8. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2005 bolo zistené, že preplatok žalobcu
bol vo výške 12.215 Sk (405,46 €).

9. Pretože žalobca namietal výšku preplatku vypočítaného žalovaným, nariadil súd znalecké
dokazovanie. Znaleckým posudkom S.. R. E. č. 2/2012 bolo konštatované, že žalovaný po zohľadnení
všetkých platieb zaplatených žalobcom za služby spojené s užívaním bytu č. 72 na Tatranskej
4 v Košiciach za rok 2005 eviduje preplatok v celkovej výške 426,88 €. Na námietky žalobcu
proti znaleckému posudku bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie S.. R. K.. Z kontrolného

znaleckéhoposudkuč.47/2014vyplýva,žeznaleckýposudokS..R.E.jesprávnyakozhľadiskapoužitej
metodiky, tak aj spôsobu vypracovania. Kontrolný znalec dospel k rovnakému záveru, že žalobca mal
za rok 2005 preplatok za obdobie od 1. januára 2005 do 30. novembra 2005 vo výške 12.215,- Sk (t.j.
405,47 €) a za obdobie od 1.12.2005 do 31.12.2005 vo výške 645,-Sk (21,14 €). Spolu za rok 2005
bol preplatok 12.860,-Sk, t.j. 426,88 €. K námietkam žalobcu voči kontrolnému znaleckému posudku sa

písomne vyjadril kontrolný znalec, ktorý ich považoval za irelevantné.

10. Žalovaný písomným podaním zo dňa 20.7.2009 uviedol, že SBD I Košice podľa účtovnej evidencie
má voči žalobcovi nasledovné nedoplatky: 1. Nevyplatený preplatok z vyúčtovania služieb za užívanie
bytu č. 72 na Tatranskej ul. č. 4 Košice za rok 2005 vo výške 12.215,- Sk (405,46 €). (Predmetnú sumu si

žalobca uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11C/79/2009), 2.
Nevyplatený vyrovnávací podiel v SBD Košice I vo výške 20,84 €, priznaný rozsudkom Okresného súdu
KošiceIsp.zn.23C/90/2005zodňa2.4.2009,3.Suma500,-Sk(16,60€),ktorúmáSBDIKošiceuhradiť
nazákladerozsudkuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.19C/426/1995zodňa11.3.1999.VsúhrnedlhSBD
I Košice voči žalobcovi predstavuje 442,90 €. Súčasne eviduje SBD I Košice voči žalobcovi nasledovné

pohľadávky: 1. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
15C/113/2005 zo dňa 25.9.2007 vo výške 3.970,- Sk (131,77 €), 2. Pohľadávku priznanú vykonateľným
rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/354/2007 zo dňa 29.5.2008 vo výške 328,- Sk (10,88
€), 3. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/97/2005
zo dňa 8.4.2008 vo výške 6.292,- Sk (208,85 €), 4. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom

Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/141/2008 zo dňa 14.10.2008 vo výške 3.868,50 Sk (128,41 €). V
súhrne pohľadávky SBD I Košice voči žalobcovi predstavujú 479,91 €. Žalovaný pohľadávku vo výške
442,90 € priznanú vyššie uvedenými vykonateľnými rozhodnutiami súdov SR si v súlade s ust. § 580
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) započítava na žalobcovu vzájomnú pohľadávku vo výške 442,90
€, ktorú má voči SBD I Košice z vyššie uvedených dôvodov.

11. Započítavací prejav žalovaného bol žalobcovi doručený dňa 29.7.2009, čo potvrdil svojim podpisom.
Zároveň to potvrdil aj samotný zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2009.12. Po citácii § 580 až § 581 OZ súd konštatoval, že započítaním (kompenzáciou) zákon rozumie zánik
pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktoré sa navzájom kryjú. Kompenzácia však nenastáva automaticky, len
čo sa vzájomné pohľadávky stretnú, ale je potrebné, aby aspoň niektorý z účastníkov urobil prejav

smerujúci k započítaniu (§ 580 ods. 1 OZ). Stačí teda jednostranný právny úkon jedného z účastníkov
zameraný na to, aby sa započítaním spôsobil zánik vzájomných pohľadávok (úplný alebo čiastočný),
súhlas druhého účastníka sa nevyžaduje. Zákon ani nevylučuje, aby sa kompenzačný prejav urobil aj
proti vôli druhej strany. Po tomto prejave nastáva zánik, avšak nie tým okamihom, keď k prejavu došlo,
ale zánik sa posúva späť až k okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli. V ust. § 581 OZ sú uvedené

pohľadávky voči ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom.

13. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení keďže veriteľ a dlžník
t.j. žalobca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu, zanikli
započítaním, pretože žalovaný ako jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerovaný k
započítaniu. Prejavom smerujúcim k započítaniu bolo písomné podanie žalovaného zo dňa 20.7.2009,

ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.7.2009, čo vyplýva aj z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v
súdnom spise (č.l. 37). Na základe uvedeného a doručenia započítacieho prejavu žalovaným žalobcovi,
žalobu v časti o zaplatenie 134,17 Eur zamietol ako nedôvodnú.

14. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.

15. V priebehu konania za účelom zistenia výšky preplatku bolo nariadené znalecké dokazovanie.
Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/79/2009 zo dňa 11.7.2012 bola priznaná znalcovi
odmena vo výške 525,48 €. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/79/2009 zo dňa
30.6.2014bolaznalcovipriznanáodmenavcelkovejvýške351,12Eur.Uvedenéodmenyboliposkytnuté

preddavkovo znalcovi z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade takto vzniknutých trov bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci.

16. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v časti znalečného, vyplateného z finančných prostriedkov
štátu v zmysle vyššie uvedených uznesení. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od

1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto
pri rozhodovaní vychádzal z Článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP event. § 256

CSP, podľa ktorého nielen strany sporu, ale aj štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti
od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcu, štát má
právo na náhradu trov proti žalobcovi v celom rozsahu 100 %.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý

rozsudok a žalobe „o zaplatenie 475,14 €“ vyhovieť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

19. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Už samotný
výrok,ktorýmbolokonanieozaplatenie292,706€súrokomzomeškaniavovýške8%ročneod1.7.2006

do zaplatenia zastavené, je nesprávny, lebo ak došlo k zastaveniu žaloby v sume 292,706 €, tak v tejto
sume boli zahrnuté aj úroky z omeškania v sume 55,175 € (samotná istina činila 237,531 €).

20. Uviedol, že žalobcom uplatňovaná suma s úrokmi vo výške 8% ročne od 1.7.2006 ku dňu
„29.11.2016“ činila viac ako 855,25 €, a len z tejto sumy bolo možné odpočítať sumu 292,706 € na

započítanievzájomnýchpohľadávok.Poukázalnazapočítanievzájomnýchpohľadávokzodňa7.4.2011.
Podotkol, že sudkyňa JUDr. Novotná Mlinarcsiková v konaní 11C 97/2005 dala možnosť žalovanému
nezákonnoudobrovoľnoudražboupredaťbytžalobcuF.Š.dňa4.11.2005.Napriektomužalobcanaďalej
v byte býva a platí zálohované platby až doteraz, a nevedno prečo mal preplatok z vyúčtovania za rok2005 preskúmavať „dajaký“ znalec. Naviac, žalovaný dňa 16.3.2005 previedol na „dajakého“ R. X. sumu
2.277,- Sk a platby žalobcu F. Š.. V ďalšej časti odvolania uviedol, že za rok 2006 mal F. Š. preplatok
z vyúčtovania za poskytnuté služby v sume 8.746,28 Sk, a tak nemohol mať nedoplatok za december

2006. Za rok 2013 vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním v označenom byte F. Š. bolo
urobené na „dajakého“ R. X., (údajne to má byť kamarát advokáta X.).

21. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou (okrem výroku I. rozsudku, ktorým súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu
zo dňa 19.9.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

23. Výrokom I. rozsudku bol návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19.9.2016 nepripustený.

24. Uvedený výrok, aj keď je obsiahnutý vo výroku rozsudku, má povahu uznesenia (viď § 143 ods. 1,
3 CSP v spojení s § 234 ods. 1 CSP). Keďže odvolanie žalobcu bolo podané proti celému rozsudku,
odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou

prípustnosti odvolania proti celému výroku, a dospel k záveru, že odvolanie (proti tomuto výroku I.) je
potrebné odmietnuť. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia,
g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,

o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu rozhodnutia.

26. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. S účinnosťou od 1. júla 2016, kedy nadobudol Civilný sporový poriadok (účinnosť) bola zmenená
koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade
odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v § 357 CSP.

28. V citovanom ustanovení nie je uvedené uznesenie, ktorým sa návrh žalobcu na zmenu žaloby
(ne)pripúšťa, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len odvolanie žalobcu proti tomuto výroku
uznesenia, ktorým súd nepripustil zmenu žalobného petitu zo dňa 19.9.2016 odmietnuť podľa § 386
písm. c/ CSP, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Ako už bolo konštatované, žalobca odvolaním napadol rozsudok aj vo výroku, ktorým bolo konanie
v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom zastavené, ako aj v časti, ktorým žaloba bola v
prevyšujúcej časti zamietnutá. V tejto ostatnej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP.30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.1.2018 o 12.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.1.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

31. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194
CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a tieto vyhodnotil
tak, že každý hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, a preto mu nemožno vytýkať porušenie postupu

pri hodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1,2 CSP.

38. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v
ostatnej napadnutej časti.

39. Žalobca v odvolaní argumentoval skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní náležite a podrobne vyporiadal.

40. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné :

41. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku II. rozsudku (ktorý má taktiež charakter uznesenia), ktorým
súd konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.7.2006 do
zaplatenia zastavil. Proti tomuto výroku rozsudku, (ktorý má charakter uznesenia) je odvolanie prípustné
podľa § 357 písm. a/ CSP.

42. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 11C 79/2009 vyplýva, že podaním žalobcu zo
dňa 8.4.2011 (ktoré bolo doručené súdu dňa 11.4.2011 a ktoré sa nachádza na č.l. 92 spisu) žalobca
vzal čiastočne žalobu späť zo sumy 475,44 € na sumu 182,734 €. Žalobca vzal žalobu späť o sumu292,706 €. Žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 182,734 € s príslušnými úrokmi z omeškania
od 1.7.2006 do zaplatenia.

43. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

44. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak konanie v časti o zaplatenie sumy 292,706 € (s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne od 1.7.2006 do zaplatenia) zastavil.

45. Aj odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, mal nepochybne preukázaný prejav vôle žalobcu
ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby o sumu 292,706 € s príslušenstvom.

46. Postup súdu prvej inštancie, keď zastavil konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom
bol správny.

47. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom tohto výroku odvolací súd
uvádza, že žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť,
a to či už celkom alebo sčasti. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca prejavuje svoju vôľu, aby súd vo
veci o tejto časti nekonal a meritórne nerozhodol. Odvolací súd len poznamenáva, že ak žalobca vzal
žalobu v časti späť, toto späťvzatie už nemožno odvolať.

48. Napadnutý výrok, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom zastavené je
vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 145 ods. 2, 3 CSP.

49. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil

výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

50. Medzi stranami sporu nebol spor o tom, že žalobca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie bolo rovnakého druhu, a ktoré zanikli započítaním, lebo žalovaný ako jeden z účastníkov urobil
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.

51. Týmto prejavom smerujúcim k započítaniu bolo písomné podanie žalovaného zo dňa 20.7.2009,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.7.2009, čo nebolo medzi stranami sporu sporné.

52. Pokiaľ žalobca počas konania namietal, že nie je možné započítať splatnú pohľadávku proti

nesplatnej, k tejto námietke odvolací súd len poznamenáva, že z ust. § 580 vety druhej Občianskeho
zákonníka a § 581 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka nevyplýva neprípustnosť jednostranného
započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej.

53. Okamihom stretnutia pohľadávky splatnej s pohľadávkou nesplatnou (či oboch pohľadávok

nesplatných) a tým i okamihom ich zániku, je okamih účinnosti právneho úkonu smerujúceho k
započítaniu,tedaokamihvznikuúčinnosti(dohody),resp.ujednostrannejkompenzácieokamihdôjdenia
- doručenia prejavu vôle kompenzujúceho druhému účastníkovi.

54. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vzácne jednotnú judikatúru najvyšších súdnych autorít

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.1.2006 sp.zn. 32 Odo 1143/2004 a rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.1.2011 sp.zn. 33 Cdo 4100/2008, etc).

55. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny

potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný mal úspech v odvolacom konaní, a preto mu súd priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd len rozhodol o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samotným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník zohľadňujúc § 251 CSP.57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).