Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200899
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217200899.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: B.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. 1. Z. XX, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky v sume 232,06

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
16Er/44/2017-20 zo dňa 04.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (EX 20587/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53
ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“), ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 01.12.2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky voči povinnému vo výške 232,06 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a
trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 07711/16
zo dňa 09.06.2016, vydaného rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M.. Súd ako prvé skúmal, či
zmluva o pôžičke zo dňa 25.05.2009, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a dohoda

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2013 majú spotrebiteľský charakter,
a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Súd mal za to,
že vyššie uvedená zmluva zo dňa 25.05.2009 ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 22.10.2013 založili záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym
predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený
teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že
záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe vyššie uvedených zmlúv je
záväzkovýmvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,atedajepotrebnéhoposudzovaťvkontexteustanovení

o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Exekučný súd bol oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súd bol toho názoru, že
v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú

zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j.
povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.

Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy
(vo forme tlačiva) súd mal za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzickým osobám. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou,

štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá
možnosť meniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť

ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani
rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú
individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a
nemôžebyťaniexekučnýmtitulom,pretoženiejespôsobilýbyťpodkladomnanútenývýkonrozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1,2,5,6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým
legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa
právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných
súdov. Povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, pričom je potrebné zdôrazniť, že

pri rozhodcovskej doložke mal povinný zaškrtávacie políčka spolu s miestom na podpis. Povinný mal
možnosť rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Neprijatím rozhodcovskej doložky by zároveň
neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia dohody o uznaní záväzku a úhrad pohľadávky v splátkach,
keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší priestor na podpis. Rozhodcovská
doložka je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský,

resp. všeobecný súd sa obrátia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje súd rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a už vôbec súd nezdôvodnil, ako by mala spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V postupe súdu nevidí iný dôvod
ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky rozhodcovským súdom. Ak by bolo v úmysle

zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný
zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje,
aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom
podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok nebol považovaný
za exekučný titul. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo

11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkarozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň

aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú

ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 01.12.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného dňa
09.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn. SRSAspA
07711/16. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 01.12.2016, doručeným súdu
dňa 23.01.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 04.04.2018 súd prvej

inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 22.10.2013 nezodpovedala
zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či mu bolo aj vysvetlené, čo
znamenámožnosťvoľbyvprípadesúhlasu,resp.nesúhlasustoutorozhodcovskouzmluvou.Oprávnený
tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich

dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenieprípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, pretože
uvedené informácie neobsahuje ani Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnému. Súd prvej
inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

8. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).