Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200832
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217200832.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a
konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti povinnej: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX, o vymoženie

sumy 189,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 2. marca 2018, č. k. 16Er/38/2017-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 02. 03. 2018, č. k. 16Er/38/2017-17, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 20504/16).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3, § 243h ods.
1 Exekučného poriadku, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoSRK“), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého PhD., dňa 01. 12. 2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky
voči povinnej vo výške 189,20 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA 07321/16 zo dňa 08.
06.2016, vydaného rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Následne súdny exekútor dňa 23. 01. 2017
doručil na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.
Oprávnený reagujúc na výzvu súdu dňa 19. 05. 2017 predložil zmluvu č. 7031939 zo dňa 09. 10. 2007
uzavretú medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. (predchodca oprávneného) a povinnou,
všeobecné obchodné podmienky, ako aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

zo dňa 14. 11. 2012 uzavretú medzi oprávneným a povinnou.4. Exekučný súd preskúmal zmluvu č. 7031939 zo dňa 09. 10. 2007 uzavretú medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s. (predchodca oprávneného) a povinnou, dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14. 11. 2012 uzavretú medzi oprávneným a povinnou. V

predmetnej dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach bola obsiahnutá rozhodcovská
doložka v zmysle ktorej: „5.2. Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmenky zabezpečujúcej uvedenú
dohodu o ručení, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana dohody podá žalobu na rozhodcovskom

súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

dohody podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. občiansky
súdny poriadok). Strany tejto dohody sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto
článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu...“

5. Preskúmaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená zmluva č. 7031939 zo dňa 09. 10.

2007, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14. 11. 2012 založili
záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri
ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou (resp. dlžníčkou),
ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní
predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Vzhľadom k uvedenému

posúdil súd záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou založený na základe vyššie uvedených
zmlúv ako záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

6. V nadväznosti na uvedené exekučný súd skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo

na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd dospel k záveru, že v predmetnej
veci nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú. Rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného

sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnej) je v danom prípade
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je
podaná žaloba na rozhodcovský súd. Z celkového formátu rozhodcovskej doložky (vo forme tlačiva),
vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám.
Uvedená rozhodcovská doložka bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri

ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak
má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť

obsah dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom
takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že povinná (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

7. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôžebyť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Exekučný súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať

a rozhodovať. Vzhľadom k uvedenému je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež

prišlo k novele Občianskeho zákonníka účinnej od 02. 03. 2004 a od 01. 01. 2008. Výsledkom
procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa
všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou

exekučných súdov. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej
zmluvy vopred na predtlačenom formulári je pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný.
Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom mala povinná zaškrtávacie políčka
spolu s miestom na podpis. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň

neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia Dohody o uznaní záväzku a úhrad pohľadávky v splátkach,
keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší priestor. Na podporu správnosti svojich
argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 12. 2017, sp. zn.
2CoE/173/2017.

9. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský,resp.všeobecnýsúdsavprípadesporuobrátia.Možnosťvýberumánielendodávateľ,ale
aj spotrebiteľ. Odvolateľ konštatoval, že vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom
súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný

podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie je
dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,

vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol,

žeajnapriekrozsiahlejargumentáciiexekučnéhosúdu,jehorozhodnutiejenepresvedčivéabezjasneja
zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 01. 06. 2016 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlomExekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky
vo výške 189,20 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA

07321/16zodňa08.06.2016,právoplatnýdňa24.10.2016avykonateľnýdňa27.10.2016.Exekučným
titulombolapovinnej(žalovanej)uloženápovinnosťzaplatiťoprávnenému(žalobcovi)sumu189,20eura,
úrok z omeškania vo výške 25,40 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 189,20 eura od
09. 03. 2012 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 20,18 eura a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 64,42 eura, to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti spotrebiteľský rozhodcovský súd
zamietol.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa§243hods.1Exekučnéhoporiadku,Aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá

pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské

spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi

účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní oddoručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v

spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok

podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

15. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,
a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom

úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské
konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona
o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“ arbitráž. Ako
vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej
úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý

umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým
vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré
musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych
rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej
ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie

spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

16. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo
nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení
Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1, 2 ), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských

veciach, ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania
len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky
právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia
zákonných podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania

do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské
konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

17.Vnadväznostinanovoprijatúprávnuúpravudošlokdiverzifikáciitzv.všeobecnéhorežimuprieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľazákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský

rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.

Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa

01. 12. 2016, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči
povinnejnasumu189,20eura.PodkladomnavykonanieexekúciejeRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr.
Petrom Senovským, zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. SRSAspA 07321/16. Na základe uvedeného

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetnú vec rozhodol
spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi
rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

19. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý

je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

20. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí

spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide

o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutiespĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP. Exekučný súd
vykonaným dokazovaním síce zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd evidovaný v
Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, avšak správne

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
v splátkach nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla
byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza,

že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinná ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach osobitne nevyjednala a nemala možnosť
ovplyvniť jej ustanovenia. Mala možnosť Dohodu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný
titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou
zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k
tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.
Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne

dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto
formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle bodu 5.2 rozhodcovskej doložky sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na
všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že

zmluva, ktorú povinná podpísala, t. j. Zmluva o poskytnutí expres pôžičky a rovnako aj Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísaná povinnou je adhéznou zmluvou. Povinná nemala
možnosť jej obsah meniť, a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú
rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Ohľadom možnosti alternatívne

si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne
teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

23. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore

s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

24. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce
z bodu 5.2. Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyznievajú jednoznačne

v neprospech spotrebiteľa, keďže povinná toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť nemohla. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže
v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza
prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo
i v tomto prípade.

25. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu

vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým

starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej
praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach práve z dôvodov
uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že
prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude

so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“
podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu
uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní.
Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase
zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj

fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka (zmluva) nebola individuálne dojednaná
aspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.
Odvolací súd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská doložka (zmluva) znemožňuje spotrebiteľovi
individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade je potrebné
dodať s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

26. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej

zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto
postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd
výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky (zmluvy) považuje za
nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na

vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

27. Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07. 11.
2012, odvolací súd poznamenáva, že uvedená Dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme
splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a
súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si
zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu.

Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v Dohode už boli vopred pripravené, napísané a
oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinná podpísala uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinnú ako
dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným

boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu
o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo
strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi,
ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konanívo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.

V danom prípade pri uzatváraní takejto Dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany
oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

28. Záverom odvolací súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba
považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní,
pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej voči oprávnenému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatnila.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).