Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200277
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: C. O. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T., XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Ivanom Vankom, advokátom, so sídlom Floriánska 19,
040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice - okolie, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. OU-KS-OCDK-2017/000690 zo dňa 07.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-KS-OCDK-2017/000690 zo dňa 07.02.2017 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.04.2017, doručenou Krajského súdu v Košiciach 12.04.2017 sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného - Okresného úradu Košice - okolie, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-
KS-OCDK-2017/000690zodňa07.02.2017,ktorýmžalovanýrozhodoloodmietnutíodporuprotirozkazu
o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 25.11.2016, ktorý vydal Okresný úrad
Košice - okolie, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-KS-OCDPK-2016/014049.

2. Žalovaný správny orgán v Rozkaze o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa zo dňa
25.11.2016 vedený pod č. OU-KS-OCDPK-2016/014049 uvádza, že prevádzkovateľ vozidla C. O. Q. L.
sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým,
že dňa 13.02.2016 v čase o 16:10:18 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom
bez úhrady diaľničnej známky. Pokutu vo výške 150,- eur mal uhradiť do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozkazu.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 25.11.2016 správny orgán citoval ustanovenia § 2 ods.
4, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1,5, § 12 ods. 1, § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej
známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a poukázal na získané dôkazy
porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 276490 a fotografie 2X, vyhotovených
dňa 14.02.2016 v čase o 02:11:56 h. Na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 276490 a fotografií
2X, vyhotovených dňa 14.02.2016 v čase o 02:11:56 h, bolo podľa jeho záverov zistené a preukázané,

že účastník konania dňa 13.02.2016 v čase o 16:10:48 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km,
smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a
ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.4. Na základe týchto skutočností uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- eur a poučil ho o možnosti podať
odpor voči tomuto rozkazu.

5. Žalobca dňa 05.12.2016 podal odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, kde uviedol,
že 02.12.2016 mu bol doručený rozkaz na zaplatenie pokuty za neuhradenú diaľničnú známku. Uviedol,
že omylom uviedol nesprávnu ŠPZ, kde namiesto T. XXX I. uviedol T. XXX I.. K odporu priložil doklad o
kúpe diaľničnej známke. Na základe tohto žiadal o odpustenie pokuty v plnom rozsahu, keďže v dobrej
viere zaplatil za používanie diaľnice za celý rok, ale nevedome spôsobil chybu pri zadávaní ŠPZ a použil

diaľničný úsek s vedomím, že mal známku uhradenú.

6. Dňa 07.02.2017 rozhodol žalovaný správny orgán o odmietnutí odporu z dôvodu, že v podanom
odpore bolo potvrdenie o úhrade diaľničnej známke vo forme zjednodušenej faktúry č. 1610006413 zo
dňa 01.01.2016, kde úhrada bola vykonaná za diaľničnú známku s Š. T. XXX I.. Ďalej citoval ustanovenie
§ 5 ods. 1,4, § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013. Záverom rozhodnutia uviedol, že predpísanými

náležitosťami správny orgán rozumie doklad, ktorý by preukázal úhradu diaľničnej známky za evidenčné
číslo vozidla účastníka konania teda EČV: T. XXX I. a to účastník nepredložil.

7. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 07.04.2017 uvádza:

„Na zjednodušenej faktúre č. 1610006413 zo dňa 01.01.2016, ktorá tvorí prílohu podaného odporu
je okrem iného uvedené, že úhrada bola vykonaná bankovou kartou. Tento spôsob platby zo strany
žalobcu možno z hľadiska predložených dôkazov žalobcom v podanom odpore kvalifikovať ako platbu
preukázateľne vykonanú žalobcom v prospech žalovaného v plnom rozsahu za celý rok za používania
diaľnice.

Žalovaný sa však nezaoberal tým, že poplatok za diaľničnú známku žalobca zaplatil, a že v danom
prípade ide len omyl pri zadávaní EVČ, a že čo sa týka poplatku, že ten bol zo strany žalobcu preukazne
zaplatený a rozhodol v neprospech žalobcu a podaný odpor odmietol.
Proti tomuto Rozhodnutiu o odmietnutí odporu číslo: OU-KS-OCDK-2017/000690 zo dňa 07.02.2017
žalovaného podáva týmto žalobca v zákonom stanovej lehote správnu žalobu

o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Tretej časti Druhej hlavy zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP").
Z ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní vyplýva, že správny orgán musí
hodnotiť dôkazy okrem iného, aj v kontexte konkrétneho prípadu a nemôže dať do rovnakého postavenia
a rovnako trestať priestupok za správny delikt prevádzkovateľa motorového za porušenia povinnosti

podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. u osoby, ktorá porušila toto ustanovenie vedome bez platenia
alebo z dôvodu omylu pri zadávaní EVČ, a ak táto osoba poplatok v dobrej viere aj zaplatila. Aj keď a v
oboch porovnávaných prípadoch ku spáchaniu správneho deliktu došlo máme za to, že správny orgán
mal v konkrétnom prípade po zrušení rozkazu o uložení pokuty postupovať podľa ust. § 13 ods. 5 podľa
§ 10a ods. 7 a zákona č. 488/2013 Z. z. v spojení s § 34 ods. 5 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní

a pokutu znížiť alebo od nej upustiť, lebo po podaní odporu už žalovaný nebol viazaný výškou pokuty
uloženou v rozkaze a účel sankcie bol splnený už samotným prejednaním veci."

8. V tejto súvislosti v správnej žalobe poukázal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu aj na

nasledovnú judikatúru:

„R 26/2012: Ak v správnom konaní o postihu za správny delikt nebola preukázaná vyššia miera
negatívnych dôsledkov protiprávneho konania u sankcionovanej osoby (závažnosť dĺžka konania a
následky), môže súd využiť moderačné oprávnenie a znížiť výšku uloženej sankcie tak, aby bola

primerane okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedala aj požiadavke generálnej prevencie.

R 22/2013: Voľná úvaha o rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci
ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti,, aby uložená sankcia spĺňala nielen

požiadavku represie, ale aj preventívny účel."9. Na základe týchto skutočností navrhol žalobca aby správny súd rozhodol o upustení od uloženia
pokuty za správny delikt, lebo účel správneho trestania bol dosiahnutý už samotným prejednaním veci.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2017 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky
argumentoval nasledovne:

„Na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach, vo veci preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia,

ktorá nám bola doručená dňa 04. 05. 2017 k návrhu o preskúmanie rozhodnutia uvádzame.
Okresný úrad Košice-okolie, ako správny orgán pri posudzovaní odporu proti rozkazu o uložení pokuty
za správny delikt, zo dňa 05. 12. 2016, podaný navrhovateľom dňa 12. 12. 2016, okresnému úradu,
pri vydaní Rozhodnutia o odmietnutí odporu č. OU-KS-OCDPK-2017/000690 zo dňa 07. 02. 2017,
vychádzal z usmernenia k zákonu č. 488/2013 Z. z., ktoré úrad dostal dňa 19. 12. 2016. Usmernenie
č. 07766/2016/C231-SCDPK/802017, vydalo dňa 16. 12. 2016 Ministerstvo dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. S predmetným prípadom súvisí text uvedený na str. 2, pod
bodom 1 uvedeného usmernenia."

11. Predmetné usmernenie tvorilo prílohu vyjadrenia a uvádza nasledovné:

„I. Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (novela č. 266/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2016)
a) správne zadanie údajov
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe

potrebné správne a úplne zadať tieto údaje:
a) krajina registrácie vozidla,
b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02,
c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo prípojné vozidlo,
d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

Za správne a úplne zadanie údajov spojených s úhradou diaľničnej známky zodpovedá kupujúci
(prevádzkovateľ, vodič), ktorý si ich má následne aj skontrolovať.
Ak prevádzkovateľ v odpore predloží doklad o zaplatení diaľničnej známky s tým, že spravil chybu pri
zadávaní EČV alebo typu vozidla, nedisponuje dokladom o zaplatení platnej diaľničnej známky k vozidlu,
ku ktorému bol vydaný rozkaz s pokutou podložený záznamom o kontrole, t. z. že kontrolným systémom

bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady diaľničnej známky a pokuta je oprávnená. Nie je to dôvod na
prijatie odporu a zrušenie rozkazu!
V prípade chyby mal prevádzkovateľ postupovať v zmysle Všeobecných obchodných podmienok
(VOP) správcu výberu úhrady diaľničnej známky zverejnených na wwvv.eznamka.sk. resp. https://
wwvv.eznamka.sk-selfcare/content/sc/files/vop.pdf Ak je poskytnutý údaj chybný a/alebo neúplný,

prevádzkovateľ (zákazník) je povinný poskytovateľ ovi služby úhrady diaľničnej známky (SkyToll, a. s.)
oznámiť opravu, doplnenie a/alebo zmenu takéhoto údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti,
najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby. "

12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny

súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a preskúmavanú právnu vec posúdil a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia
podmienok uvedených v § 107 SSP a rozhodnutie správneho orgánu zrušil.

14. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 488/2013 Z. z. o o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“) sa prevádzkovateľom vozidla je na
účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v
osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osobazapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje
inak.

15. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť,
aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť
úhrady diaľničnej známky.

16. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do
elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje
a) krajina registrácie vozidla,
b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2,
c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo,

d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

17. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej
známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky
vo všeobecných obchodných podmienkach.

18. Podľa § 10a ods. 1 tohto zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla
poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

19. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom

výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou
výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1
a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o
uložení pokuty vo výške 150 eur.

20. Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona na rozkazné konanie o správnom delikte je miestne príslušný
okresný úrad, v obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla sídlo, ak ide o právnickú osobu, miesto
podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Ak je
prevádzkovateľom vozidla osoba s bydliskom, miestom podnikania, alebo so sídlom mimo územia

Slovenskej republiky, miestne príslušným na rozkazné konanie o správnom delikte je okresný úrad v
sídle kraja, v obvode ktorého došlo k prvému zisteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 spáchaného
v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

21. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad vec odloží, ak

a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla,
b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2,
c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla,
d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo
bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla,

e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7,
f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie
povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku
podľa § 3 ods. 1.

22. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. (1) Rozkaz vydaný podľa § 11 ods. 1 má rovnaké
náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 9 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi
vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 a záznam o kontrole. Rozkaz nemožno
doručiť verejnou vyhláškou. (2) Prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa

jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V
odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti
výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí
listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený.Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. (3) Okresný úrad
odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu
o správnom konaní, b) bol podaný podľa odseku 7 a neobsahuje údaje o vodičovi podľa odseku 7, c)

bola pokuta už uhradená. (4) Okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie
je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu
alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. (5) Včasným podaním odporu, ktorý nebol
odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o
správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak. (6)

Ak po podaní odporu okresný úrad zistí dôvody podľa § 12 ods. 1, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu
o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. (7) Ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o
uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo
alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad
konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča
podľa § 10. Ak v konaní o priestupku vodiča podľa § 10 okresný úrad v lehote ustanovenej osobitným

predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna
osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom
sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného zákona,22) pokračuje
v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla; inak okresný úrad konanie o správnom delikte
prevádzkovateľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. (8)

Prevádzkovateľovi vozidla, ktorému je po podaní odporu podľa odseku 2 uložená pokuta za správny
delikt podľa § 10a ods. 1, okresný úrad uloží povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním
správneho deliktu vo výške 30 eur. Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu. Trovy konania
sú splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty. (9) Rozkaz podľa odseku 1, rozhodnutie o odmietnutí
odporu podľa odseku 4, rozhodnutie o zastavení konania podľa odsekov 6 a 7 a rozhodnutie o prerušení

konania podľa odseku 7 môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok
úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby. Spis o
správnom delikte prevádzkovateľa vozidla sa môže viesť len v elektronickej podobe.

23. Podľa § 16b ods. 2 daného zákona za všetky správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla
spáchané tým istým vozidlom alebo tou istou jazdnou súpravou od 1. januára 2016 do 31. októbra 2016
sa v jednom samostatnom rozkaznom konaní uloží jedna pokuta. Ak od 1. januára 2016 do 31. októbra
2016 bola vodičovi toho istého vozidla alebo tej istej jazdnej súpravy právoplatne uložená pokuta za
priestupok podľa § 10, pokuta podľa prvej vety sa už prevádzkovateľovi vozidla neuloží.

24. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto
rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
jednak právne neakceptovateľné z hľadiska právnych požiadaviek na právnu kvalitu administratívneho
rozhodnutia a taktiež nezohľadňuje tzv. materiálny znak správneho deliktu, s ktorým sa bolo potrebné v

správnom konaní vysporiadať vyčerpávajúcim obsahom argumentácie správneho orgánu v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia.

25. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že došlo k úhrade diaľničnej známky,
nastala len chýba pri zadávaní ŠPZ výmenou jedného z písmien. Úlohou súdu v danom prípade bolo

posúdiť, či správny orgán pri rozhodovaní vo veci nepostupoval príliš formalisticky a či rozhodnutie
o odmietnutí odporu bolo správne. Podľa zisteného skutkového stavu totiž išlo nesporne zrejmý
neúmyselný omyl pri používaní počítačovej klávesnice pri zadávaní písmena „Y“ (v inom režime
klávesnice sa zobrazí písmeno „Z“).

26.KrajskýsúdvKošiciachakosprávnysúdzastávanázor,žekonaniežalobcusícepoformálnejstránke
vykazujeznakyporušeniapovinnostiuvedenýchvustanovení§11ods.1vspojenís§16bods.2zákona
č. 488/2013 Z. z., avšak vychádzajúc z účelu tohto zákona a prihliadajúc na okolnosti predmetnej veci
by bolo nespravodlivé trvať na sankčnom postihu žalobcu.

27. Konanie žalobcu aj keď napĺňa formálne skutkovú podstatu správneho deliktu prevádzkovateľa
motorového vozidla podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., treba mať na
zreteli i jeho materiálnu stránku, t. j., či je to také konanie, ktoré by bolo spoločensky neprijateľné. Ak
by žalovaný správny orgán dospel k záveru, že konaním žalobcu nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniuzáujmu spoločnosti, na prejednanie tohto správneho deliktu by bolo postačujúce jeho prejednanie podľa
§ 11 ods. 3 zákona o priestupkoch.

28. Správny súd ďalej uvádza, že na jednej strane čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu
by bolo problematické z hľadiska zásady právnej istoty, ale na strane druhej čisto formálne poňatie
takéhoto konania by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti v konkrétnych prípadoch. Materiálny znak hraje
kľúčovú úlohu práve v hraničných prípadoch, kedy by jeho neposudzovanie mohlo viesť k prílišnému
formalizmu, k stíhaniu nepatrných porušení právnych povinností a k nespravodlivému rozhodnutiu. Tým

by nebol naplnený účel správneho trestania, a dochádzalo by k znižovaniu autority správnych orgánov.
Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa súdu vhodnejšie riešiť
cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty.
Argumentácie žalovaného v naznačenom smere v preskúmavanom rozhodnutí absentuje.

29. Krajský súd v Košiciach ďalej považoval za neopodstatnené aj tvrdenie žalovaného správneho

orgánu týkajúce sa skutočnosti, že žalobcov odpor neobsahoval predpísané náležitosti, pretože v
procesnoprávnom rozpore s týmto prezentovaným pohľadom na druhej strane sám hodnotí predloženie
listinných dôkazov - úhradu za diaľničnú známku, ktoré boli súčasťou podaného odporu. Argumenty
žalobcu o omyle pri platení žalovaný rieši s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky NDS, a.s.
a neriešil samotnú podstatu vzniku správneho deliktu a možnú nápravu.

30. Rozkazné konanie o správnom delikte v zmysle § 11 zákona č. 488/2013 Z.z., je obdobné
rozkaznému konaniu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Účelom zavedenia rozhodovania o správnom delikte zjednodušenou formou konania, aplikáciou inštitútu
rozkazného konania, bolo zlepšiť vymáhateľnosť pokút uložených za porušenie povinností podľa tohto

zákona, zabezpečiť požiadavku vyplývajúcu z § 3 ods. 3 Správneho poriadku - vybaviť vec včas a bez
zbytočných prieťahov, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania
osôb. Jeho jednoznačnou a poprednou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká
tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ústneho
pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia. Pri riešení správneho

deliktu prevádzkovateľa vozidla alebo jazdnej súpravy sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náročné
dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením dôkazu, overením dôkazov a následnou
lustráciou prevádzkovateľa v informačných systémoch je dokazovanie ukončené. Ak je nepochybne
zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom alebo jazdnou súpravou konkrétneho prevádzkovateľa,
okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, na

ktorého obsahové náležitosti sa primerane vzťahuje § 47 Správneho poriadku. Na konanie o správnom
delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t.j. záväzný je len všeobecný predpis
o správnom konaní. Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty je možné podať odpor.
Dôvodom podania odporu môže byť akákoľvek námietka. Účastník konania však v prípade neúspechu
v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania

vo výške 30 Eur. Podaný odpor zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte
prevádzkovateľa vozidla okrem prípadu, ak odpor obsahuje také skutočnosti, príp. doložené relevantné
dôkazy, ktoré odôvodňujú postup podľa § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. , keď okresný úrad konanie
zastaví. Druhou výnimkou, keď okresný súd nepokračuje po podanom odpore v konaní o správnom
delikte, ale konanie preruší, je keď prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za

porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 z. č. 488/2013 Z.z. uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo
alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (§ 13 ods. 7 zákona
č. 488/2013 Z.z.).

31. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, pokiaľ mienil odpor odmietnuť podľa § 13 ods. 3 písm. a)
z. č. 488/2013 Z. z., nešpecifikoval, akú predpísanú náležitosť podaný odpor neobsahuje. Vychádzajúc
z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že podaný odpor bol odôvodnený,
v rozsahu uvedenia rozhodujúcich skutočností, o ktoré účastník konania (žalobca) opiera svoju obranu
proti výroku o uložení pokuty za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. , zároveň k

odporu boli pripojené listinné dôkazy. To samo o sebe postačuje na to, aby bol rozkaz zrušený ex lege
(§ 13 ods. 5 z. č. 488/2013 Z.z.).32. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd
vykladajúc citovanú právnu úpravu (body 14 až 23) a posudzujúc zistený skutkový stav veci a z
dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom
správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).

33. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať argumentáciou žalobcu v
administratívnom konaní. Náznak takéhoto súdom uloženého postupu žalovaného vykazuje už podanie

žalovaného z 19.12.2016 adresované Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a reakcia naň, z ktorej však
žalovaný správny orgán nevyvodil žiadne právne závery v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Žalovaný bude teda povinný rešpektovať názor správneho súdu pri posudzovaní materiálneho znaku
správneho deliktu. V procesnoprávnej rovine správny súd ukladá žalovanému aplikovať výklad
dotknutých ustanovení o diaľničnej známke obsiahnutý v tomto rozsudku, a to osobitne vo vzťahu
k zneniu § 13 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke (bod 31

odôvodnenia tohto rozsudku).

34. Záverom súd k veci poznamenáva, že posudzovanie zákonnosti a správnosti interného právneho
aktu Ministerstva vnútra SR (body 10 a 11 odôvodnenia tohto rozsudku) presahuje rámec a právny záber

súdneho konania v danej právnej veci. Právne stanovisko senátu Krajského súdu v Košiciach k jeho
obsahu je však čitateľné z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.

35. Nadôvažok je potrebné uviesť, že zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP nie je v obsahovom rozpore s navrhovaným petitom žaloby

požadujúcim aplikáciu sankčnej moderácie správnym súdom.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.