Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/307/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714211084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714211084.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: Q. Á., G..
P., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, Š., zast. JUDr. Peter Múčka, advokát, so sídlom Hlboká cesta
1719/4, Šamorín, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: G. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/
XX, L., o určenie otcovstva k maloletej Q. P., nar. XX.X.XXXX a o úprave práv a povinností rodičov k

maloletej, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, pracovisko Šamorín, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 6.2.2017, č.k. 8C/303/2014-83, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 1.2.2017 sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky a vo výroku, ktorým určil zročné výživné za obdobie do 5.11.2014 do

31.1.2017 v sume 2 080 eur a povolil ho povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20
eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s
tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, z r u š u j e a
vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom :

a) určil, že Q. P., dátum narodenia XX.X.XXXX, je dcérou otca G. X., narodeného XX.XX.XXXX a matky
Q. Á., narodenej X.X.XXXX.
b) maloletú Q. P. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že navrhovateľka bude maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok.
c) otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 1.2.2017 sumou 80 eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

d) zročné výživné za obdobie do 5.11.2014 do 31.1.2017 v sume 2080 eur povolil otcovi zaplatiť v
splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.
e) žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods.1, § 36 ods.1, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75
ods.1, § 94 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 108 ods. 2 zákona č.
161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vecne tým, že na základe Znaleckého
posudku č. 11/2016 mal jednoznačne za preukázané, že otcom maloletej Q. P. je G. X.. Nakoľko mal
za preukázané, že maloletá Q. P. sa od narodenia nachádza v osobnej starostlivosti matky,
zveril ju do osobnej starostlivosti matky, s tým že matka ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Pri

určovanívýškyvýživnéhoprihliadolnatvrdeniematkymaloletej,ževýdavkynastravumaloletejdosahujú
mesačne sumu cca 100 eur, šatstvo dostáva od známych, ako aj skutočnosť, že maloletá je v domácejstarostlivosti, nenavštevuje škôlku. Na strane otca pri určovaní výživného zohľadnil skutočnosť, že jeho
mesačný príjem je vo výške 152 eur (invalidný dôchodok), mesačné výdavku cca 29 eur, nakoľko žije s
babkou. Skutočnosť, že dňom 1.2.2017 otec dohodou ukončil pracovný pomer, posúdil na strane otca

ako zbavenie sa zamestnania, bez dôležitého dôvodu. Vzhľadom k uvedenému ustálil výšku výživného
na maloletú od 1.2.2017 sumou 80 eur mesačne, na platenie ktorého zaviazal otca. Zároveň v súlade s
návrhom matky uložil otcovi zaplatiť zročné výživné aj za obdobie od podania návrhu t.j. od 5.11.2014
do 31.1.2017, a to celkom vo výške 2 080 eur, formou pravidelných mesačných splátkach. Styk otca s
maloletou neupravil, nakoľko matka maloletej a otec styk upraviť nežiadali.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

4. Proti výrokom rozhodnutia týkajúcich sa vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie
otec, a to z dôvodu že ho nepovažoval za vecne správny. Namietal, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie nezdôvodnil presvedčivo a nevysporiadal sa v celom rozsahu s dôvodmi, na základe ktorých
takto rozhodol. Namietal aj zmätočnosť rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia nebolo zrejmým,
prečo súd prvej inštancie jedným výrokom určil výživné od 1.2.2017 v sume 80 eur mesačne a ďalším
výrokom mu uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 5.11.2014 do 31.7.2017 v sume 2
080 eur v splátkach. Mal za to, že tieto výroky si vzájomne odporujú. Uviedol, že súd prvej inštancie pri

určení zročného výživného nevzhliadol na skutočnosť, že od 12.8.2012 do 1.11.2016 bol poberateľom
invalidného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že v čase narodenia maloletej do 18.6.2015 bol žiakom
Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej 1 v Bratislave. Následne
v období od 2.11.2016 pracoval v Tesco Pezinok ako predavač, pričom od 10.1.2017 do 2.2.2017
bol práceneschopný a dňom 1.2.2017 ukončil pracovný pomer s Tesco-m. Aktuálne je od 7.2.2017

zamestnaný v spoločnosti Ko-Ma-Co-Sk, s.r.o. na dobu určitú do 31.1.2018, ako predavač s príjmom
cca 330 eur. Mal za to, že súd prvej inštancie pri určení výživného nezohľadnil jeho schopnosti a
možnosti. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že sa bez vážneho dôvodu zbavil zamestnania v
Tesco Pezinok, keďže dôvodom skončenia pracovného pomeru boli jeho zdravotné dôvody. Namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadne schopností a možností matky maloletej, nakoľko

nie je zrejmé kedy sa vydala, aký je jej príjem, príjem jej manžela, či pracuje a aký má príjem, aké sú
náklady na maloletú. Poukázal aj na to, že z obsahu zápisníc vyplýva, že matka sa o maloletú ani osobne
nestará. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Kolízny opatrovník maloletej podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.9.2017 súdu oznámil,
že vo veci starostlivosti o maloletú Q. P., nar. XX.X.XXXX bolo na Okresnom súde v Dunajskej Strede
na návrh starej matky maloletej Z. P. rod. Y., začaté konanie o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti. Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Maloletá Q. P. je dlhodobo v osobnej
starostlivosti starej matky Z. P., nakoľko matka nie je schopná zabezpečiť dieťaťu vhodné výchovné
prostredie.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák.

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 C.m.p. dospel k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné. Odvolací súd prihliadnuc na obsah odvolania otca ustálil, že predmetom odvolacieho
prieskumu je jednak výrok v časti zročného výživného ako aj výrok týkajúci sa bežného výživného na

maloletú. Vzhľadom k uvedenému predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o určení otcovstva
k maloletej, výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletej a
spravovaní majetku maloletej. Vychádzajúc z ustanovení Civilného mimosporového poriadku a s
prihliadnutím nato,žeodvolanímnapadnutáčasťrozhodnutiasa týkavýlučne úpravyprávapovinností
rodičov k maloletému dieťaťu, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia používa termíny „matka a

otec“, namiesto termínov „navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené“ uvedených v záhlaví
rozhodnutia.

8. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého
dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

19. V citovanom článku sú vyjadrené dva základné princípy mimosporového konania, ktorými sú princíp
oficiality a princíp vyšetrovací. Prvý princíp oficiality akceptuje verejný záujem na poskytnutí ochrany
účastníkom mimosporového konania. Na jeho základe je súd povinný zisťovať skutočný stav danej veci,
nie len skutkový stav tvrdený účastníkmi. Úmyslom takto poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní

je zistenie čo možno najúplnejšieho a najobjektívnejšieho stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej
formy ochrany. Druhý princíp vyjadrený v čl.6 je princíp vyšetrovací, ktorý s prvým princípom funkčne
súvisí. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej zodpovednosti účastníkov
konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.

20. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení
výživného na maloletú, nepostupoval dôsledne v súlade s princípmi mimosporového konania. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav, keď svoje rozhodnutie založil len
na vyjadrení otca a vyjadrení matky a potvrdení o príjme otca zo dňa 12.1.2017. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal ako dôkaz aj výsluch

matky a otca, avšak zo zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2017, riadne vykonanie uvedeného dôkazu
odvolací súd nemal za preukázané. Dôvodným sa tak javia námietky otca, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie v napadnutej časti riadne nezdôvodnil a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
ani nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel k určeniu výšky bežného a zročného výživného namaloletú. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v spisovom materiáli sa okrem vyjadrenia otca (čl. 17,18)
a potvrdenia o jeho príjme zo dňa 12.1.2017 nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca, odôvodňujúce správnosť záverov súdu prvej inštancie v časti

priznania výživného v sume 80 eur. Súd prvej inštancie bol povinný sám zisťovať skutočný stav danej
veci, nie len skutkový stav tvrdený účastníkmi, a to nielen vo vzťahu k osobe povinnej výživným ale
aj vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane matky, ako i vo vzťahu
k zisťovaniu odôvodnených potrieb maloletej. Vzhľadom k uvedenému možno považovať rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti za predčasné.

21. Dôvodnou je i odvolacia námietka otca vo vzťahu k zmätočnosti výrokov v časti určenia výživného a
v časti zročného výživného na maloletú. Vychádzajúc z ust. Zákona o rodine, až na základe rozhodnutia
o povinnosti platiť výživné vzniká povinnému ( otcovi) povinnosť prispievať na výživu maloletej. Preto, ak
súd prvej inštancie túto povinnosť určil otcovi od 1.2.2017, priznanie zročného výživného od 5.11.2014
do 31.1.2017 nemá oporu v rozhodnutí a nie je dôvodným. V súvislosti s uvedeným nemožno opomenúť

ani skutočnosť, že súd prvej inštancie výšku zročného výživného priznal opäť bez vykonania potrebného
dokazovania, preto i v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Uvedeným nesprávnym postupom
tak súd prvej inštancie znemožnil realizáciu procesných práv otca do takej miery, že bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím
súdom.

22.Odvolacísúdtakkonštatuje,žerozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčasti nespĺňazákonné
náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o určenej
výške výživného a o dôvodnosti priznania zročného výživného. Právo na spravodlivý súdny proces je

naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj vo vzťahu k námietkam otca možné
konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku o určenej výške výživného a zročnom

výživnom uvedeným požiadavkám nevyhovuje a námietky otca sú dôvodné, čím je zároveň naplnený
dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a čiastočne podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p..

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §

389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom
a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného
súdu bude pri ďalšom prejednaní veci riadne vypočuť matku a otca, preskúmať schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov od dňa určenia povinnosti prispievať na výživu maloletej (5.11.2014),

s prihliadnutím na argumentáciu otca v odvolaní, na strane oprávneného dieťaťa skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, rovnako s prihliadnutím na deň určenia povinnosti
prispievať na výživu maloletej a prípadne vykonať ďalšie potrebné dokazovanie na zistenie skutočného
stavu veci. Súd prvej inštancie musí pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa

prihliadať aj na skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zastupujúceho záujmy
maloletej v konaní z ktorých vyplýva, že na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha konanie o
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

24. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§

396 ods.3 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).