Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Chlebovič

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010813
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116010813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného K. I., pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1,4 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júla
2018 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2018,
sp. zn. 6T/31/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému K. I., nar. XX.XX.XXXX v J., toho času vo väzbe v ÚVV a
ÚVTOS J. v inej trestnej veci ukladá podľa § 276 ods.4 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 37 písm. h), Tr. zák.,
§ 38 ods.7 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol (sedem a pol) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušuje výroky o trestoch odňatia slobody:

1/ podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov
s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T
98/2013 zo dňa 12.3.2014 s právoplatnosťou toho istého dňa pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák.

2/ podmienečný trest odňatia slobody na päť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka,

ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 123/2005 zo dňa 21.2.2013 s
právoplatnosťou toho istého dňa pre prečin falšovania predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 249a ods. 1
Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. I. uznaný za vinného v bode 1/ a 2/ rozsudku

zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1. ako osoba oprávnená konať za spoločnosť E. - Q. I.. I. W..V.., so sídlom J., R. T. XX, IČO : XX XXX XXX
v dňoch 30.07.2010 a 25.10.2010 na Daňovom úrade J. X. so sídlom T. XX, J., podal daňové priznaniak dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010,
v ktorých si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, a to
- za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 z faktúry spol. E., I..W..V.. so sídlom J., N. XX, IČO : XX XXX

XXX č. XXXXXX z 20.05.2010 v sume 1.886.150,- Eur, z toho DPH vo výške 301.150,- Eur, pričom k
deklarovanému zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu 301.150,- Eur,
- za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 z faktúr spol. E., I..W..V.. so sídlom J., N. XX, IČO : XX XXX
XXX:

- č. XXXXXX z 14.07.2010 v sume 46.886,- Eur, z toho DPH vo výške 7.486,- Eur,
- č. XXXXXX z 02.08.2010 v sume 87.167,50 Eur, z toho DPH vo výške 13.917,50 Eur,
- č. XXXXXX z 16.08.2010 v sume 16.761,15 Eur, z toho DPH vo výške 2.676,15 Eur,
- č. XXXXXX z 07.09.2010 v sume 122.403,40 €, z toho DPH vo výške 19.543,40 Eur,

pričom k deklarovanému zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu

43.623,05 Eur,

2. ako osoba oprávnená konať za spoločnosť E. I..W..V.., so sídlom J., K. XX, IČO : XX XXX XXX dňa
25.10.2010 na Daňovom úrade J. X. so sídlom T. XX, J. podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie II. štvrťrok 2010, v ktorom si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, a to z faktúr spol. E., I..W..V..

so sídlom J., N. XX, IČO : XX XXX XXX:

-č. XX/XX z 13.07.2010 v sume 241.210,62 Eur, z toho DPH vo výške 38.512,62 Eur
-č. XX/XX z 15.09.2010 v sume 104.878,33 Eur, z toho DPH vo výške 16.745,28 Eur,
-č. XX/XX z 28.09.2010 v sume 63.096,93 Eur, z toho DPH vo výške 10.074,30 Eur,

pričom k deklarovaným zdaniteľným plneniam v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu
65.323,20 Eur, čím skrátil DPH v celkovom rozsahu 410.096,25 Eur, čím Finančnému riaditeľstvu SR
zastúpenému Daňovým úradom J., W. X bola spôsobená škoda vo výške 410.096,25 Eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 276 ods.4 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák. s použitím § 38
ods.4 Tr. zák., § 37 písm. h) pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák.
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. u obžalovaného zrušil výroky o trestoch odňatia slobody :
1/ podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov
s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T

98/2013 zo dňa 12.3.2014 s právoplatnosťou toho istého dňa pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

2/ podmienečný trest odňatia slobody na päť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 123/2005 zo dňa 21.2.2013 s

právoplatnosťou toho istého dňa pre prečin falšovania predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 249a ods. 1
Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vo výmere 5 (päť)

rokov spočívajúci vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodných
spoločností a družstiev.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný K. I., ktoré prostredníctvom obhajcu aj
písomne odôvodnil. V dôvodoch poukázal, že rozsudok okresného súdu považuje za arbitrárny, lebo

nezohľadnil všetky dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané. Uviedol, že spoločnosti zastupoval na základe
plnomocenstievodV.I.akzdaniteľnýmplneniamdošlo.PoukázalnavýpoveďsvedkaK.D.,ktoránebola
jednoznačná a dal do popredia, že v roku 2010 neboli zakázané ani platby v hotovosti na príjmový
doklad, čo ani znalkyňa z odboru ekonomiky nevylúčila. Preto je toho názoru, že nebolo jednoznačnezistené, ako sa skutky stali, preto mal súd postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti
dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na

to, aby mohol vo veci v súlade so zákonom rozhodnúť.

Obžalovaný K. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, pričom v prípravnom konaní
spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel. Ku deklarovaným zdaniteľným plneniam sa pre odstup času
nevedel vyjadriť, avšak trval na tom, že k ním došlo.

Svedok V. I. potvrdil, že na obe spoločnosti pre obžalovaného vystavil plné moci, aby mohol tieto
spoločnosti obžalovaný oživiť a podnikať. Spoločnosť E. I..W..V.. vôbec nepozná. O chod spoločnosti
sa žiadnym spôsobom nezaujímal, nepodpisoval žiadne daňové doklady, okrem samotných daňových
priznaní, ktoré mu k podpisu predložil obžalovaný.

Svedok K. D. vypovedal, že ako konateľ spoločnosti E. I..W..V.. nevykonával žiadnu činnosť, nemal
žiadnych zamestnancov ani žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Spoločnosti E.J.-Q. I.. I. W..V..
alebo E. I..W..V.. vôbec nepozná. K predloženým faktúram uviedol, že podpis môže byť jeho, avšak
pečiatka nie je totožná. Tvrdil, že faktúry nikdy nevystavoval. Daňové priznania nikdy nepodával. K

čestnému prehláseniu zo dňa 30.5.2011 uviedol, že ho v živote nevidel, pričom podpis mal byť jeho.
Svedok Ing. K. J. - spolukonateľ spoločnosti E. I..W..V.. uviedol, že konateľom bol v tom čase
iba formálne, spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. O deklarovaných zdaniteľných plneniach so
spoločnosťou E. I..W..V.. nemal žiadnu vedomosť. Nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi ani
pečiatkami.

Svedok K. O. vypovedal, že svedok I. splnomocnil obžalovaného na všetky obchodné transakcie
spoločnosti E. I..W..V..

Zástupkyňa poškodenej strany JUDr. X. W. vypovedala v prípravnom konaní, že bola vykonaná riadnym

spôsobom daňová kontrola v spoločnostiach E.-Q. I.. I. W..V.. a E. I..W..V.. a bol vyčíslený rozdiel na
daniach.

Svedok F. F. sa ku skutku vyjadriť nevedel a potvrdil, že mal jednu skúsenosť s obžalovaným a
spoločnosťou E.-Q. I.. I. W..V.. vo vzťahu k projektu kúpeľov Š.. Obžalovaný spracoval, dodal a odovzdal

v zmysle zmluvy projekt, za čo mu bola vyplatená odmena, ktorá bola v účtovníctve jeho firmy I.T. W.E.
I..W..V.. riadne zaúčtovaná.

Svedok X. J. vypovedal, že obchodoval pod obchodným menom I.T. a A. I..W..V.., kedy sa stretol s
obžalovaným,ktorýzastupovalspoločnostiE.V.-Q.I.N..I.W..V..aE.I..W..V..Potvrdil,žetietospoločnosti

obžalovaného boli platcami DPH.

Svedok X. J. a Ing. S. S. sa ku skutkom vyjadriť nevedeli.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,

ktorý vypracovala Doc. Ing. O. D. vyplýva, že zisťovala pohyb tovarov a služieb spoločnosti E.- Q.N.I.
I.N.. I. W..V.. a spoločnosti E. I..W..V.. na strane vstupu do spoločnosti E. I..W..V.. zo strany výstupu.
Spoločnosť E. I..W..V.. vystavila pre spoločnosť E.-Q. I.N.. I. W..V.. v druhom a treťom štvrťroku 2010
5 faktúr v celkovej výške 2,159.368,05 Eur, z ktorých spoločnosť E.-Q. I.. I. W..V.. uhradila v hotovosti173.000,- Eur. V dňoch realizovaných úhrad boli na bankových účtoch spoločnosti E.-Q. I.. I. W..V..
mínusové stavy. To znamená, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na realizáciu
uskutočnených úhrad. Ten istý záver konštatovala aj k obchodom medzi spoločnosťou E. I..W..V..

pre spoločnosť E. I..W..V.. v sledovanom III. štvrťroku 2010 v celkovej výške 409.185,88 Eur, ktoré
spoločnosť E. I..W..V.. neuhradila ani čiastočne. Žiadne úhrady neboli zaúčtované ani v účtovníctve
tejto spoločnosti. Mohlo dôjsť podľa znalkyni k platbám, avšak iba v hotovosti, o čom však tiež neboli
predložené žiadne doklady.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe vykonaného dokazovania a zohľadnení záverov
ďalších listinných dôkazov obsiahnutých v spise dospel k záveru, že obžalovaný K. I. svojím konaním
naplnil skutkovú podstatu zločinu skrátenia dane a poistného v obidvoch bodoch podľa § 276 ods.1,
ods.4 Tr. zák. po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne a po stránke objektívnej tým, že si
bol vedomý svojho konania ako i následku. Obrana obžalovaného K. I. bola jednoznačne vyvrátená
výpoveďami svedkov V. I., K. D., JUDr. X. W., závermi znaleckého posudku Doc. Ing. O. D., ako i

prečítanými listinnými dôkazmi. Bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný K. I. ako osoba oprávnená
konať za spoločnosť E. - Q., I.. I. W..V.., so sídlom J., R. T. XX, IČO : XX XXX XXX v dňoch 30.07.2010
a 25.10.2010 na Daňovom úrade J.Š. X. so sídlom T. XX, J., podal daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010 a III. štvrťrok 2010, v ktorých si
neoprávnene uplatnil odpočet DPH, a to

- za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 z faktúry spol. E., I..W..V.. so sídlom J., N.Á. XX, IČO : XX
XXX XXX č. XXXXXX z 20.05.2010 v sume 1.886.150,- Eur, z toho DPH vo výške 301.150,- Eur, pričom
k deklarovanému zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu 301.150,- Eur,
- za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 z faktúr spol. E., I..W..V.. so sídlom J., N. XX, IČO : XX XXX
XXX:

- č. XXXXXX z 14.07.2010 v sume 46.886,- Eur, z toho DPH vo výške 7.486,- Eur,
- č. XXXXXX z 02.08.2010 v sume 87.167,50 Eur, z toho DPH vo výške 13.917,50 Eur,
- č. XXXXXX z 16.08.2010 v sume 16.761,15 Eur, z toho DPH vo výške 2.676,15 Eur,
- č. XXXXXX z 07.09.2010 v sume 122.403,40 Eur, z toho DPH vo výške 19.543,40 Eur,

pričom k deklarovanému zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu
43.623,05 Eur,

2. ako osoba oprávnená konať za spoločnosť E. I..W..V.., so sídlom J., K. XX, IČO : XX XXX XXX dňa

25.10.2010 na Daňovom úrade J. X. so sídlom T. XX, J. podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie II. štvrťrok 2010, v ktorom si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, a to z faktúr spol. E., I..W..V..
so sídlom J., N. XX, IČO : XX XXX XXX:

-č. XX/XX z 13.07.2010 v sume 241.210,62 Eur, z toho DPH vo výške 38.512,62 Eur

-č. XX/XX z 15.09.2010 v sume 104.878,33 Eur, z toho DPH vo výške 16.745,28 Eur,
-č. XX/XX z 28.09.2010 v sume 63.096,93 Eur, z toho DPH vo výške 10.074,30 Eur,

pričom k deklarovaným zdaniteľným plneniam v skutočnosti nedošlo, čím skrátil DPH v rozsahu
65.323,20 Eur, čím skrátil DPH v celkovom rozsahu 410.096,25 Eur, čím Finančnému riaditeľstvu SR

zastúpenému Daňovým úradom J., W.O. X bola spôsobená škoda vo výške 410.096,25 Eur.

K odvolacím dôvodom obžalovaného je potrebné uviesť, že nemohlo dôjsť tak ako tvrdí k zdaniteľným
plneniamzdôvodu,keďspoločnosťE.I..W..V..J.vtomčasenevykonávalažiadnupodnikateľskúčinnosť
ani aktivity. Taktiež jeho tvrdenie, že by platby prebehli medzi spoločnosťami v hotovosti vyvrátil K. D.Ý.,

konateľ spoločnosti E. I..W..V.., pričom samotná výška týchto platieb, ktorú by mal obžalovaný zaplatiť je
absolútne nereálna. Spoločnosť E. I..W..V.. naviac v tom čase nebola ani registrovaným platcom DPH.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Obžalovaný K. I. v mieste bydliska je charakterizovaný všeobecne. Ústav na výkon väzby ho
charakterizoval, že počas výkonu väzby sa správal slušne a disciplinovane, pričom nariadenia a úlohy
vyplývajúce z ústavného poriadku si riadne plnil. V minulosti bol 4-krát súdom trestaný, naposledyrozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 3T/98/2013 pre trestný čin podľa
§ 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou
dobou v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Poľahčujúce okolnosti pri výmere trestu zistené neboli.

Odvolací súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných
činov. Správne postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť
súhrnný trest odňatia slobody. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu s poukazom na to, že ku
skutkom došlo ešte v roku 2010 a pri dôslednom uplatnení základných zásad platiacich pri ukladaní
trestov dospel k záveru, že súčasné použitie ustanovenia § 38 ods.4 Tr. zák. pri ukladaní súhrnného

trestu podľa § 42 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na prevýchovu obžalovaného
a splnenia účelu trestu postačí i uloženie trestu odňatia slobody v rámci súhrnného trestu, preto odvolací
súd podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému K. I. uložil podľa § 276 ods.4
Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods.7 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 a pol roka nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil podľa § 48

ods.2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin. Súčasne podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výroky o trestoch odňatia slobody a to:

1/ podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch

rokov s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 3T 98/2013 zo dňa 12.3.2014 s právoplatnosťou toho istého dňa pre zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

2/ podmienečný trest odňatia slobody na päť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka,

ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 123/2005 zo dňa 21.2.2013 s
právoplatnosťou toho istého dňa pre prečin falšovania predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 249a ods. 1
Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je
to uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.