Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 3, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117209375
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2117209375.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka:
UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 40/7673, 917 01 Trnava, IČO: 31 611 940,
o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, na odvolanie navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2018, vydané v konaní pod č.k. 25R/2/2017-1444, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2018, vydané v
konaní pod č.k. 25R/2/2017-1444, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduTrnavazodňa07.02.2018súdprvejinštanciezamietolreštrukturalizačný
plán dlžníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
28.04.2017 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Uznesením zo dňa 24.05.2017 zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 30.05.2017 súd prvej inštancie povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil
do funkcie reštrukturalizačného správcu, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok a určil rozsah
právnych úkonov podliehajúcich súhlasu správcu. Dňa 02.08.2017 zasadal veriteľský výbor za účelom
voľby predsedu veriteľského výboru. Druhé zasadnutie veriteľského výboru sa konalo dňa 10.11.2017,

na ktorom predseda veriteľského výboru konštatoval, že mu bol dňa 27.10.2017 doručený návrh
reštrukturalizačného plánu na predbežné schválenie. Predseda veriteľského výboru navrhol plán vrátiť
dlžníkovi na prepracovanie. Dňa 11.12.2017 sa konalo tretie zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom
bolo rozhodnuté, že sa schvaľuje predložený prepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu s tým,
aby správca zvolal schvaľovaciu schôdzu. Dňa 10.01.2018 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej
sa hlasovalo o predloženom pláne. V rámci reštrukturalizačného plánu dlžníka bola vytvorená jedna

skupina: skupina - nezabezpečení veritelia. V tejto skupine hlasovalo za prijatie plánu 100 % počtu
prítomných veriteľov a 100 % hlasov, výsledkom bolo schválenie plánu v tejto skupine. Dlžník súdu prvej
inštancie doručil dňa 22.01.2018 návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, nakoľko zo záverov
schvaľovacej schôdze vyplynulo schválenie plánu potrebnou väčšinou účastníkov plánu prítomných
na tejto schôdzi. Dňa 18.01.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet popretého veriteľa, a to
Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o. Tento popretý veriteľ v podnete uviedol, že sa vedie konanie o

určenie jeho pohľadávky pod č.k. 25Cbi/18/2017. Popretie pohľadávky považuje za účelové. Okrem
jeho pohľadávky bola účelovo popretá aj ďalšia vymáhateľná pohľadávka, a to veriteľa JAMEXI s.r.o.,
ktorý sa domáha určenia popretej pohľadávky v konaní vedenom pod č.k. 25Cbi/19/2017. Podnet podal
popretý veriteľ z toho dôvodu, že má za to (domnieva sa), že sú splnené podmienky pre zamietnutie
plánu súdom, a to podľa ust. § 154 ods. 1 písm. f/ ZKR. Tvrdí, že plán poskytuje účastníkom horšie
uspokojenie v reštrukturalizácii, než aké by dosiahli konkurzom. Tieto závery vyplývajú zo skutočnosti,

že v majetku dlžníka sa nachádza jediná bonitná položka, a to budova so súp. č. 97 a pozemkami, parc.
č. 133 o výmere 500 m2 (zastavané plochy a nádvoria) a parc. č. 133 o výmere 115 m2 (záhrady),ktoré sa nachádzajú v centre mesta K. K.. Veriteľ je toho názoru, že nie len účtovná hodnota budovy vo
vlastníctve dlžníka je nízka, ale aj dlžníkom odhadovaná a správcom bez ďalšieho v posudku prevzatá
v sume 300.000,- Eur je podľa neho veľmi nízka. Skutočná reálna trhová (všeobecná) hodnota budovy

s pozemkami predstavuje hodnotu v rozpätí od 800.000,- Eur až do 1.000.000,- Eur. Za sumu 300.000,-
Eur sa predáva bežný rodinný dom v okrajových častiach okresného mesta. Budova vo vlastníctve
dlžníka sa pritom nachádza v samotnom centre mesta K. K., má 4 nadzemné podlažia a nebytové
priestory v budove sú podnikateľsky prenajímané. Pri vypracovaní posudku a zostavení plánu sa teda
podľa názoru popretého veriteľa nevychádzalo z objektívnej hodnoty budovy. Súd prvej inštancie s

poukazom na ust. § 133 ods. 1, ust. § 134 ods. 1, ust. § 143, ust. § 146 ods. 5, ust. § 148 ods. 1 písm.
a/ až d/, ako aj podľa ust. § 148 ods. 2, ods. 3, ust. § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 152 ods. 1,
ust. § 153 ods. 1 a ust. § 154 ods. 1 zistil skutočnosti, ktoré potvrdzujú potrebu reštrukturalizačný plán
dlžníka zamietnuť. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dlžníkom predloženého plánu zistil, že pri jeho
zostavovaní boli podstatne porušené ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, a to ust. § 134 ods. 1 ZKR.
Podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka je jednorazové uspokojenie pohľadávok veriteľov v miere 55,3

% zo sumy prihlásených pohľadávok v prípade schválenia tohto plánu, t.j. aspoň o 20 % vyššie, ako
v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (bod 8.3 plánu - tabuľka č. 11), avšak predkladateľ
plánu pri tom v prípade potvrdenia plánu vychádzal zo sumy 256.492,53 Eur na uspokojenie pohľadávok
veriteľov, v prípade zamietnutia plánu zo sumy 213.369,67 Eur, čo je výsledná predpokladaná výška
uspokojenia veriteľov v konkurze vzhľadom na súčet pohľadávok proti podstate vo výške 161.678,10

Eur. Súd prvej inštancie porovnal údaje súm, a to celkovej zistenej sumy pohľadávok v reštrukturalizácii
(276.267,42 Eur), sumy popretých pohľadávok (187.552,70 Eur) a vyslovil predpoklad, že celková suma
zistených nezabezpečených veriteľov bude 463.820,12 Eur. Z uvedených údajov obsiahnutých v pláne
preto súd prvej inštancie zistil, že miera uspokojenia veriteľov bude vo výške 46 %. Rozdiel uspokojenia
veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze je tak 9,3 %, čo je rozdiel nižší ako 20 %. S poukazom na ust.

§ 134 ods. 1 ZKR, preto súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení, že nie je splnená táto zákonná
podmienka. Plán poskytol veriteľom uspokojenie v reštrukturalizácii len o 9,3 % vyššie, ako by mali
v prípade vyhlásenia konkurzu. Toto porušenie ust. § 134 ods. 1 ZKR zakladá zamietnutie plánu. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z minimálnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je vo
vlastníctve dlžníka, a to zo sumy 300.000,- Eur. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto

súd prvej inštancie vydal dňa 07.02.2018 uznesenie, ktorým reštrukturalizačný plán dlžníka zamieta.

3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2018 bolo podané odvolanie predkladateľa
plánu: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611 940. Odvolanie bolo dané na poštovú
prepravu dňa 28.02.2018, ako vyplýva z č.l. 1459. Uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí

reštrukturalizačného plánu dlžníka bolo dlžníkovi doručené dňa 08.02.2018, ako vyplýva z č.l. 1453.
Uznesenie súdu prvej inštancie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 31/2018 pod položkou
K009807 dňa 13.02.2018, tak ako vyplýva z č.l. 1455. Odvolanie je preto podané včas. Odvolateľ
odvolaniepodávapodľaust.§365ods.1písm.b/,písm.d/,písm.f/,písm.h/)CSP.Uzneseniesúduprvej
inštancie o zamietnutí plánu považuje za vecne nesprávané, nakoľko príčinou zamietnutia je podľa jeho

názoru obyčajná matematická chyba. Poukazuje v odvolaní na znenie ust. § 134 ods. 1 druhú vetu ZKR
a má za to, že výklad, ktorý uskutočnil súd prvej inštancie je nesprávny. Ak by ust. § 134 ods. 1 znel takto:
„percentuálna miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov podľa reštrukturalizačného
plánu musí byť aspoň 20 percentuálnych bodov vyššia, ako by bola percentuálna miera uspokojenia
pohľadávok nezabezpečených veriteľov konkurze“, potom by bol záver súdu prvej inštancie správny.

Nakoľko však znenie ust. § 134 ods. 1 druhá veta znie takto: „plán musí poskytnúť nezabezpečeným
veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze“, záver súdu
prvej inštancie o nesplnení tejto podmienky je preto vecne nesprávny. Podľa názoru odvolateľa súd
prvej inštancie nepostupoval vecne správne a právne pochybil, nakoľko zo znenia ust. § 134 ods. 1
druhá veta ZKR nevyplýva, že pre splnenie podmienky je rozhodujúci rozdiel medzi percentuálnou

mierou uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii a percentuálnou mierou
uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov v konkurze a že práve tento rozdiel by mal predstavovať
minimálne 20 %. V zákonnom ustanovení je jasne uvedené, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným
veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie (o 1/5 vyššie), ako by dosiahli v konkurze (t.j.
čo by dosiahli v konkurze). Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, na základe akých

právnych okolností aplikoval výklad, ktorý je podľa názoru odvolateľa vecne nesprávny. Ak by za základ
uspokojenia v konkurze sa považovalo 100 %, tak v reštrukturalizácii by to muselo byť minimálne 120 %,
čo je nelogické. Poukazuje na logický výklad ust. § 134 ods. 1 ZKR a tak konštatuje, že ním predložený
plán poskytuje nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako bydosiahli v konkurze, čo graficky znázorňuje v texte odvolania. Má za to, že ust. § 134 ods. 1 ZKR týkajúce
sa plánu nebolo v danom prípade pri jeho zostavovaní zo strany dlžníka žiadnym spôsobom porušené, a
teda existujú všetky podmienky pre potvrdenie ním predloženého reštrukturalizačného plánu. Poukazuje

na skutočnosť, že vo vzťahu k ust. § 134 ods. 1 ZKR ide o pomerne novú právnu úpravu, kde doposiaľ
neexistuje (nebol vydaný) jednotný výklad, z ktorého by bolo zrejmé, akým spôsobom je potrebné pri
jeho aplikácii postupovať. Pokiaľ nejaká právna norma pripúšťa alebo umožňuje dvojaký výklad, je
teda nejasná a nezrozumiteľná, nemôže byť všeobecným súdom vykladaná norma na ťarchu adresáta
právnej normy, v danom prípade na ťarchu predkladateľa plánu. Poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok

NS SR vydaný v konaní pod č.k. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01.07.2010. Nepovažuje zároveň za vecne
správny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 20. odôvodnenia rozhodnutia, a poukazuje na
to, že predkladateľ plánu pri svojich výpočtoch uspokojenia veriteľov a porovnania hodnoty majetku
(nehnuteľnosti) vychádzal zo sumy stanovenej znaleckým posudkom. Navrhuje, aby súd prvej inštancie
vyhovel odvolaniu v zmysle ust. § 376 CSP a rozhodol autoremedúrou a zrušil odvolaním napadnuté
uznesenie, alebo vec predložil odvolaciemu súdu podľa ust. § 377 CSP. Žiada, aby odvolací súd potvrdil

predložený reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 10.01.2018 a
zároveň, aby súd ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

4. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania

dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
25R/2/2017, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 07.02.2018, napadnutého
odvolaním, zistil, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. zákona, a to ust. § 133 ods. 1, ust.

§ 134 ods. 1, ust. § 143, ust. § 146 ods. 5, ust. § 148 ods. 1 písm. a/ až d/, ako aj podľa ust. § 148
ods. 2, ods. 3, ust. § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 152 ods. 1, ust. § 153 ods. 1 a ust. § 154 ods.
1 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Podstatnou otázkou pre posúdenie veci bol výklad ust. § 134 ods. 1 zák.
č. 7/2005 Z.z. ZKR. Podľa ust. § 134 ods. 1 ZKR plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval
čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie,
ako by dosiahli v konkurze. Výklad textu „plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie
ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, než by dosiahli v konkurze“ je potrebné vykladať v kontexte ust.
§ 154 ods. 1 písm. g/ v znení, v akom bolo prijaté zákonom zák. č. 377/2016 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2017. Podľa ust. § 154 ods. 1 písm. g/ ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak miera uspokojenia

ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa ust.
137 ods. 5 ZKR, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky. To neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne
súhlasí s nižšou mierou uspokojenia. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že účelom prijatia tejto úpravy
je zabezpečenie plnenia pre nezabezpečených veriteľov minimálne vo výške 50 % ich pohľadávky, inak
nebudeplánmožnésúdompotvrdiť.Nastanúúčinkyjehozamietnutiapodľaust.154ods.1písm.g/ZKR.

Odvolací súd uvedené výkladové pravidlo, a to dosiahnutie uspokojenia pohľadávky nezabezpečeného
veriteľa minimálne vo výške 50 % jeho uznanej pohľadávky, uvádza z dôvodu, že s touto právnou
úpravou súvisí aj prijatie právnej úpravy v ust. § 134 ods. 1 v časti doplnenia poslednej vety, ktorá
mala sledovať, aby plán bol zostavený tak, aby poskytoval nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich
pohľadávky aspoň o 20 % vyššie ako v konkurze, teda predkladateľ sledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie

v štruktúre: uspokojenie pohľadávky v konkurze X % + 20 % na to v prípade reštrukturalizácie. Výklad
ust. § 134 ods. 1 ZKR je preto ten, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie
ich pohľadávok o 20 % vyššie (vyjadrené zlomkom o 1/5 vyššie), akoby dosiahli títo veritelia v prípade
konkurzu. V danom prípade, preto je nutné posudzovať úpravu komplexne v kontexte prijatých zmien,
ktoré boli do zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR vložené, a to zákonom č. 377/2016 Z.z., v kontexte ust. § 134 ods.

1 ZKR s účinnosťou od 01.03.2017. Ak pripustíme výklad, ktorý uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní,
kedy preukazuje že ním zostavený plán spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje ust. § 134 ods. 2, a že ponúkol
uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov tak, ako vyplýva z obsahu predloženého plánu s
poukazom na logický výklad, poprel by sa tým obsah a účel predloženého zák. č. 377/2016 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa aj zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tej časti, v ktorej

argumentuje nejednoznačnosťou textu v ust. § 134 ods. 1 ZKR pripúšťajúcom výklad, ktorý je obsahom
jeho odvolania, avšak odvolací súd výklad tohto ustanovenia uskutočnil v súlade so závermi, ktoré zistil
súd prvej inštancie. Ak súd prvej inštancie zistil, že rozdiel uspokojenia v reštrukturalizácii a v konkurze
vo vzťahu k pohľadávkam nezabezpečených veriteľov je 9,3 %, postupoval tak vecne správne a výkladuskutočnil udržateľným spôsobom, ktorý má základ v podstate prijatej novely. Otázka, či tento výklad
v praxi spôsobí ťažkú priechodnosť, či dokonca praktickú nereálnosť reštrukturalizácií, odvolací súd
nemôže v konaní posudzovať, nakoľko takáto úvaha mu neprináleží. V prípade, ak by sa odvolací súd

mohol vo výklade ustanovení zaoberať aj otázkou reálnej priechodnosti reštrukturalizácii, s ohľadom na
nastavené kritéria a parametre uspokojenia nezabezpečených veriteľov (ust. § 154 ods. 1 písm. g/ ZKR)
v kontexte už namietaného výkladu ust. § 134 ods. 1 ZKR, potom by sa zrejme priklonil k výkladu, ktorý
uskutočnil odvolateľ, avšak výlučne a iba sledujúc reálnosť priechodnosti nastavených reštrukturalizácii.
K takejto úvahe však v tomto konkrétnom prípade odvolací súd nemohol dospieť, sledujúc cieľ a účel

prijatej zmeny zákona, ktorá bola uskutočnená zák. č. 377/2016 Z.z. Na takto uvedenom a zistenom
skutkovom základe preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k obsahu odvolania a dôvodom v ňom
uvedených, nakoľko tieto nezakladali zmenu, alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie.

6. S poukazom na tieto závery, ako aj obsah spisu a dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, preto

odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

7. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd v zhode so skutkovými závermi
zistenými súdom prvej inštancie považuje za preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok
pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka z dôvodu porušenia ust. § 134 ods. 1 ZKR na

tom skutkovom základe, že predložený plán neposkytol nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich
pohľadávokaspoňo20%vyššie,akobydosiahlivprípadekonkurzunamajetokdlžníka.Vzmyslevyššie
uvedených dôvodov preto odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne.

8. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal
rozhodnutie dňa 07.02.2018 v konaní pod č.k. 25R/2/2017-1444.

9. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu, ani dôvodom v ňom
uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aplikoval správny právny predpis a

svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, nie je preto možné na takto zistenom skutkovom základe, ktoré je
vecne správne zistené súdom prvej inštancie v celom rozsahu, odvolaniu vyhovieť.

10. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2018 v konaní pod č.k.
25R/2/2017 je vecne správne, a preto ho potvrdzuje, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).