Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514204210
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2514204210.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v právnej veci navrhovateľky: P.. A. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX S., zastúpená: RS legal s. r. o., so sídlom M. Waltariho 7,
921 01 Piešťany, IČO: 36 864 358 proti povinnému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX
Z., zastúpený: Mgr. Juliana Sumková, advokátka, so sídlom Námestie Slobody 16, 915 01 Nové Mesto
nad Váhom o určenie výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie výživného vo výške 800,- Eur mesačne od 01.10.2016 z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 8.750,- Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2014 pôvodne domáhala, aby súd zaviazal
povinného prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 800,- Eur mesačne počnúc od
doručenia návrhu na súd, vždy do 15. dňa v mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň žiadala

priznať náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 15.09.2012 uzatvorila s povinným manželstvo, z ktorého pochádza
maloletý A. U., nar. XX.XX.XXXX. Krátko po narodení syna, dňa 16.03.2014 jej povinný oznámil, že je
z ich vzájomného vzťahu unavený a že ich vzťah skončil. Približne o mesiac neskôr priznal známosť s
inou ženou a dňa 13.04.2014 sa odsťahoval z ich spoločnej domácnosti, ktorú viedli v byte v S. H. C. V.
XXX a v byte zostala bývať s maloletým synom. Vlastníkom tohto bytu je povinný, ktorý byt nadobudol

pred uzavretím manželstva, pričom navrhovateľka mu poskytla na tento byt vlastné finančné prostriedky
vo výške 16.596,96 Eur. V návrhu ďalej uviedla, že po odchode zo spoločnej domácnosti povinný
uhrádzal platby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 197,45 Eur, uhrádzal faktúry za mobilný
telefón navrhovateľky vo výške 28,- Eur mesačne a prispieval navrhovateľke na nákup pohonných hmôt
a tiež uhrádzal platby na stavebné sporenie pre ich syna vo výške 66,- Eur mesačne. Navrhovateľka
bola od 03.11.2013 do 28.06.2014 na materskej dovolenke, od 29.06.2014 mala nastúpiť na rodičovskú
dovolenku. Zároveň poberá prídavok na dieťa. V máji 2014 povinný prispel na výživu syna sumou 200,-

Eur. V návrhu poukázala, že mesačný príjem povinného je cca 3.780,- Eur brutto, pričom netto zarába
cca 2.700,- Eur. S poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine navrhla, aby súd určil
vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľke vo výške 800,- Eur mesačne, nakoľko má za to, že
takéto výživné zabezpečí vyrovnanie jej životnej úrovne so životnou úrovňou povinného. Podľa názorunavrhovateľky je požadovaná suma výživného primeraná vzhľadom na čistý mesačný príjem povinného
a zároveň zabezpečí približne rovnaký mesačný príjem oboch účastníkov aj pri zohľadnení vyživovacej
povinnosti povinného voči ich maloletému synovi.

3. Povinný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu v elektronickej podobe dňa 18.11.2014,
dodatočne doručeným v písomnej podobe na pojednávaní dňa 19.11.2014. Vo vyjadrení zároveň
vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Piešťany. V konaní ďalej navrhol, aby vec
bola prikázaná Okresnému súd Nové Mesto nad Váhom z dôvodu vhodnosti. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. 8 Ndc 8/2015 zo dňa 26.03.2015 návrhu na prikázanie veci Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 14C/93/2014 Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom nevyhovel.

4. Vo vyjadrení povinný uviedol, že nárok navrhovateľky na určenie výživného na manželku v zásade
uznáva, avšak nie vo výške, v akej si ho uplatnila. Výšku požadovaného výživného považuje za
neprimeranú a má za to, že priznaním takéhoto výživného by došlo k zrejmému nepomeru na stranách

účastníkov, a to v neprospech povinného. Vo vyjadrení uviedol, že od 01.10.2011 je zamestnaný v
spoločnosti TRW Automotive (Slovakia), spol. s r. o. a jeho priemerný mesačný príjem je v hrubom cca
3.780,- Eur, pričom jedenkrát ročne v marci má nárok na prémie podľa pracovných výsledkov. Z tohto
dôvodu sa jeho čistý mesačný príjem zvýšil priemerne na čiastku cca 2.700,- Eur, bez prémií predstavuje
čiastku cca 2.400,- Eur. Hoci priemerný mesačný príjem povinného je vyšší ako priemerný, je potrebné

uviesť, že tomuto príjmu zodpovedá i zvýšené pracovné úsilie, nutnosť neustáleho prehlbovania
kvalifikácie, štúdium odbornej literatúry. Uviedol, že v súvislosti s dosahovaním vyššieho príjmu v
zamestnaní má i zvýšené výdavky, súvisiace s vyšším pracovným nasadením. Jedná sa spolu o cca
390,- Eur mesačne (30,- Eur na cvičenie a fitness, náklady naviac na zdravú stravu 40 - 60,- Eur, náklady
na masáže, relaxačné pobyty a fyzioterapiu cca 100 - 150,- Eur mesačne, náklady na oblečenie do

práce cca 50 - 100,- Eur mesačne, odborná literatúra cca 50,- Eur mesačne). Po odchode zo spoločnej
domácnosti sa naďalej podieľal na prakticky všetkých výdavkoch na maloletého, ako aj zabezpečoval
bývanie na navrhovateľku a syna (platil všetky mesačné náklady na byt v sume 201,- Eur) a aby mohol
byť v blízkosti maloletého, zabezpečil si nájom 1-izbového bytu v Piešťanoch do 27.10.2014 a platil
tak navyše mesačné nájomné vo výške 240,- Eur. Navrhovateľke zostalo osobné motorové vozidlo

Honda Jazz, ktorého vlastníkom bol povinný ešte pred uzatvorením manželstva, pričom navrhovateľka
toto vozidlo používala do augusta 2014 a povinný hradil všetky náklady na jeho údržbu. Následne
si navrhovateľka zakúpila nové osobné motorové vozidlo. Navrhovateľka mala nasporenú na svojom
účte sumu cca 60.000,- Eur. Okrem vyššie spomenutých výdavkov uviedol ďalšie pravidelné mesačné
výdavky v celkovej sume 922,67 Eur, a to úver na byt 358,- Eur, stavebné sporenie 57,- Eur, stavebné

sporenie pre maloletého 66,- Eur, životná poistka kvôli úveru 60,- Eur, životná poistka Amslico 41,67
Eur, doplnkové dôchodkové sporenie 20,- Eur, telefón navrhovateľky a Fiber TV 55 - 60,- Eur, cestovné
do práce 60,- Eur a výživné pre maloletého 200,- Eur + 200,- Eur od októbra 2014. Od októbra 2014
boli pravidelné mesačné výdavky povinného vo výške 1.813,- Eur, pričom navrhovateľka mala možnosť
bývať v kompletne zariadenom trojizbovom byte, mať k dispozícii motorové vozidlo ako aj mať postarané

o výdavky na maloletého. Od októbra 2014 platí navyše 200,- Eur na sporenie pre maloletého. Všetky
pravidelné a nevyhnutné mesačné výdavky povinného predstavujú čiastku cca 1.760,- Eur. Ak by mal
zo svojho príjmu uhrádzať navrhovateľke sumu 800,- Eur, zostala by mu k dispozícii čistka cca 140,-
Eur, a to za predpokladu, že počíta aj prémie. Naproti tomu navrhovateľka by mala k dispozícii sumu
cca 1.000,- Eur výlučne pre seba + všetko vybavenie domácnosti, hnuteľné veci a spoločné úspory (tzv.

bank, kde obaja prispievali počas spolužitia, ktorý si ponechala). Ak by bral do úvahy iba pravidelný
príjem vo výške 2.400,- Eur, bol by naopak v mínuse.

5. V ďalšom vyjadrení k návrhu doručenom súdu na pojednávaní dňa 09.03.2016 povinný uviedol svoje
fixné mesačné náklady pri príjme 2.700,- Eur nasledovne: hypotéka 358,- Eur, fond opráv 48,- Eur,

energie 45,- Eur (plyn, voda, elektrika, RTVS), cestovné náklady 120,- Eur, stavebné sporenie 57,-
Eur, stavebné sporenie pre maloletého 66,- Eur, životná poistka kvôli úveru 60,- Eur, životná poistka
Amslico 37,50 Eur, doplnkové dôchodkové sporenie 20,- Eur, telefón navrhovateľky a Fiber TV 55 - 60,-
Eur, výživné na maloletého 250,- Eur, tvorba úspor maloletého 200,- Eur , výživné na manželku 250,-
Eur od októbra 2014, stravovanie vrátane výživových doplnkov 300,- Eur. Spolu fixné náklady /šeky/

1.989,50 Eur + ďalšie mesačné náklady v priemere cca 430,- Eur (oblečenie, drogéria, vzdelávanie,
relax, literatúra).6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.11.2015 navrhovateľka uviedla, že ochorenie, ktoré má, jej
spôsobuje bolesti drobných kĺbov rúk a nemôže vystrieť prsty, čo jej miestami občas znemožňuje na
prechodnú dobu riadne sa starať o dieťa. Keďže ju povinný opustil štyri mesiace po narodení dieťaťa a

v byte zostala sa, rozhodla sa odsťahovať k rodičom.

7. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 navrhovateľka vzala návrh na začatie konania čiastočne späť tak, že
žiadala priznať výživné na manželku od podania návrhu dňa 11.06.2014 do 30.09.2016, a to z dôvodu,
že navrhovateľka sa od 01.10.2016 zamestnala.

8. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

9. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala návrh na začatie konania sčasti späť a povinný s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil na pojednávaní dňa 30.11.2016, súd konanie v časti o zaplatenie výživného

vo výške 800,- Eur mesačne od 01.10.2016 zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení v rozhodnutí
vo veci samej.

11. V podaní doručenom súdu v elektronickej podobe dňa 18.01.2017, dodatočne doručeným v
písomnej podobe dňa 19.01.2017, navrhovateľka po čiastočnom späťvzatí návrhu špecifikovala a

vyčíslila požadovanú výšku výživného. Žiadala, aby súd zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke
výživné v celkovej výške 14.043,- Eur. Táto suma má predstavovať výživné vo výške 800,- Eur mesačne
za obdobie od 11.06.2014 do 01.10.2016 po započítaní výživného, ktoré jej už povinný dobrovoľne
uhradil. Požadované výživné vo výške 800,- Eur od 11.06.2014 do 01.10.2016 tak podľa navrhovateľky
predstavuje výživné za 27 mesiacov a 19 dní, čo je celkovo 22.106,66 Eur. Povinný dobrovoľne hradil

výživné 250,- Eur mesačne v období od októbra 2014 do marca 2016, čo predstavuje spolu sumu 4.250,-
Eur (17 mesiacov x 250,- Eur) a v období od marca 2016 do 01.10.2016 výživné vo výške 450,- Eur, čo
predstavuje spolu sumu 3.600,- Eur (8 mesiacov x 450,- Eur). Povinný tak za rozhodné obdobie uhradil
na výživu navrhovateľky celkovú sumu 7.850,- Eur a zostáva mu uhradiť ešte sumu 14.256,66 Eur.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov, predloženými
listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

13. Účastníci konania uzavreli dňa 15.09.2012 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Piešťany, vo zväzku W., ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX. Z manželstva pochádza

maloletý A. U., H.. XX.XX.XXXX. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov medzi nimi prebieha konanie o
rozvod spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Manželstvo účastníkov stále trvá. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
5P/228/2014 zo dňa 07.10.2015 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a výchovy navrhovateľky.
Otec (povinný) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 450,- Eur mesačne s tým, že

čiastku vo výške 250,- Eur mesačne je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky s účinnosťou od 01.06.2014 a čiastku vo výške 200,- Eur mesačne je povinný platiť na osobitný
účet maloletého zriadený matkou, s účinnosťou do 01.06.2014. Zároveň bol upravený styk a určený
rozsah stretávania sa povinného s maloletým.

14. V čase podania návrhu navrhovateľka bývala s maloletým v byte vo vlastníctve povinného v S.. V
priebehu konania sa z bytu odsťahovala k svojim rodičom do E., kde aj v súčasnosti naďalej býva spolu
s maloletým. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že od 01.09.2016 maloletý chodí do škôlky.

15. Navrhovateľka poberala od novembra 2013 materské dávky. Po podaní návrhu (dňa 11.06.2014) jej

bola vyplatená posledná materská dávka (nemocenská dávka) vo výške 762,10 Eur dňa 13.06.2014,
tak ako to vyplýva z výpisu z účtu navrhovateľky vedeného v Tatra banke, a. s.. Po skončení materskej
dovolenky navrhovateľka plynulo nastúpila na rodičovskú dovolenku. Od júna 2014 navrhovateľka
poberala rodičovský príspevok. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťanynavrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, pričom za rok 2014 (jún
až december) jej bola vyplatená celková suma 1.422,40 Eur, za rok 2015 (január až december) jej bola
vyplatená celková suma 2.438,40 Eur a za rok 2016 (január až december) jej bola vyplatená celková

suma 2.438,40 Eur. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany navrhovateľka
zároveň poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, pričom za rok 2014, 2015 a 2016 jej
boli vyplatené prídavky na dieťa v celkovej sume 282,24 Eur ročne.
Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že dňa 07.01.2016 bola na účet pripísaná suma 783,71 Eur,
pričom z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa jedná o preplatenú dovolenku za rok 2014.

16. Navrhovateľka v priebehu konania ukončila rodičovskú dovolenku a od 01.10.2016 nastúpila do
práce. Podľa Potvrdenia spoločnosti Adient Slovakia s. r. o. zo dňa 03.11.2016 je navrhovateľka
zamestnaná v spoločnosti Adient Slovakia s. r. o. a z rodičovskej dovolenky sa vrátila k 01.10.2016.
Spoločnosť vznikla odčlenením - delimitáciou od spoločnosti Johnson Controls International spol. s r.
o. dňa 01.05.2016. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 05.03.2008 navrhovateľka pracovala od 01.05.2008

akoAdvancedQualityEngineervspoločnostiJOHNSONCONTROLSBRATISLAVAs.r.o..ZPotvrdenia
spoločnosti Adient Slovakia s. r. o. zo dňa 24.10.2016 je mesačný príjem navrhovateľky 2.075,38 Eur
v hrubom.

17. Navrhovateľka pri svojom výsluchu dňa 19.11.2014 uviedla, že jej mesačné náklady sú 200,- Eur

inkaso, 300,- Eur na potraviny, 100,- Eur na fytioterapeuta, 135,- Eur trvalé príkaz (životné poistenie,
dôchodkové poistenie, stavebné sporenie, III. pilier), 150,- Eur benzín, spolu cca 900,- Eur, pričom v
tejto sume nie je zahrnutá drogéria, oblečenie ako aj ďalšie výdavky.

18. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 bol povinný zamestnaný v spoločnosti TRW

Steering Systems Slovakia spol. s r. o. so sídlom v Novom Meste nad Váhom, kde pracoval od
01.10.2011 ako manažér kvality (pracovné zaradenie), s mesačnou základnou mzdou 3.000,- Eur. Dňa
28.10.2011 bol menovaný za zmocnenca pre kvalitu. Na základe Dohody o zmene pracovnej pozície od
01.02.2013 pracoval z novom pracovnom zaradení ako Operations Manager (motors). Podľa Dodatku
k pracovnej zmluve zo dňa 03.03.2014 dohodnutá mesačná mzda povinného sa počnúc 01.02.2014

zvýšila na sumu 3.780,- Eur. V súčasnosti je povinný zamestnaný v spoločnosti Hella Slovakia Signal-
Lighting s. r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, kde pracuje od 01.05.2015 na pozícii Manažér
internej fabriky IL, s miestom výkonu práce v Trenčíne, s hrubou mesačnou mzdou vo výške 4.000,- Eur.

19. Z potvrdenia o príjme spoločnosti TRW Automotive (Slovakia) s. r. o. zo dňa 02.09.2015 súd zistil,

že čistá priemerná mesačná mzda povinného za obdobie 5/2014 - 4/2015 bola 2.875,60 Eur a čistý
priemerný mesačný príjem povinného za obdobie 5/2014 - 4/2015 bol 2.876,37 Eur.

20. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca spoločnosti Hella Slovakia Signal Lighting s. r. o. zo dňa
21.10.2016 súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 1/2015 - 12/2015 bola 1.940,57

Eur (rovnaký bol aj čistý priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie). Čistá priemerná mesačná
mzda za obdobie 1/2016 - 9/2016 bola 2.674,47 Eur (rovnaký bol aj čistý priemerný mesačný príjem
za uvedené obdobie).

21. Z výsluchu povinného súd zistil, že po odchode zo spoločnej domácnosti spočiatku vychádzali s

navrhovateľkou dobre. Skoro každý deň chodil za synom. Našiel si privát v Piešťanoch. V júni, v júli
sa to začalo zhoršovať. Z prekvapivých dôvodov navrhovateľka odišla z bytu, ktorý mala k dispozícii a
ktorý povinný platil. Zobrala si všetky hnuteľné veci z bytu. Do júna - júla užívala aj auto, potom jej však
prišlo nebezpečné, tak mu ho vrátila. Teraz má nové, ktoré nie je účelovo, myslí si, písané na jej meno.
V rámci spoločnej domácnosti s navrhovateľkou mali tzv. bank, do ktorého obaja prispievali. Nástupom

na materskú dovolenku navrhovateľka dostávala najvyššiu materskú cca 800,- Eur, ktorú si odkladala
a všetky veci boli hradené povinným. Zlom nastal v októbri 2014 a od decembra 2014 zamedzila jeho
kontakt s maloletým. Našiel si 1-izbový byt, ktorý bol zariadený. Čo sa týka životnej úrovne manželov,
navrhovateľka mala bohaté finančné úspory, pretože má nutkavú potrebu šetriť, nie míňať. Časť úspor
bola vytvorená, keď spolu chodili. Navrhovateľka pri odchode z bytu zobrala aj zvyšok z banku, kde

zostala suma cca 2.000,- Eur a boli tam aj dary, napr. jeho rodičia pri príležitosti krstu syna darovali
sumu 1.000,- Eur. Navrhovateľka býva v dvojpodlažnom dome so záhradou so svojimi rodičmi. Povinný
mal náklady v súvislosti so zariaďovaním novej domácnosti. Čo sa týka dobrých mravov, navrhovateľka
podmieňuje stretávanie finančnými prostriedkami a prestala komunikovať. Ďalej uviedol, že začiatkommája 2014 požadovala na syna 460,- Eur, na seba 150,- Eur. Koncom mája 2014 to už bolo 540,- Eur
na syna a 450,- Eur na seba. Povinný má v novej práci predpísaný dress code, býva tam do večera,
má zvýšené pracovné nasadenie a s tým je spojená potreba vyššej regenerácie. Pokiaľ navrhovateľka

uvádza, že uhrádzal iba zanedbateľné položky, tak isto to nie je pravda, lebo uhrádzal celkové náklady
za byt, ako aj nákupy, benzín a telefón, čo podľa neho nie je zanedbateľné. Navrhovateľka mala tri verzie
čo sa týka dôvodu jej odchodu z bytu, pričom pokiaľ ide o posledný dôvod, ktorým mali byť zdravotné
problémy, podotkol, že sa odsťahovala až v čase, keď maloletý mal až 9 mesiacov. Trval na tom, že
navrhovateľka počas celej doby kalkulovala, čo je pre ňu výhodnejšie urobiť, tak isto poprel, že by mala

zníženú životnú úroveň a čo sa týka jej výdavkov, ktoré v konaní tvrdila, má za to, že tieto výdavky
nezdokladovala, t.j. nepredložila dôkazy.

22. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že pred podaním návrhu sa povinného pýtala, či jej bude
dobrovoľne platiť výživné, pričom na toto jej uviedol, aby sa spýtala svojich kamarátok, koľko ony
poberajú. K uvádzaným nákupom len toľko, že jej platil 28,- Eur za telefón, dal jej k dispozícii auto,

ktoré netankoval pravidelne, ako sám hovorí, má za to, že len raz priniesol plienky. Jednoznačne bola
jej životná úroveň znížená, nakoľko pri predchádzajúcom zárobku 1.500,- Eur si mohla dovoliť všetko
a potom už dostávala cca 200,- Eur od štátu.

23. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava

všetkých písomných vyjadrení, predovšetkým vyjadrenia doručeného súdu dňa 18.01.2017, z ktorého
vyplýva, že navrhovateľka sa celkovo voči povinnému domáha zaplatenia sumy 14.256,66 Eur a žiada
výživné za obdobie od 11.06.2014 do 01.10.2016. Konečná suma zohľadňuje odpočítané zaplatené
výživné zo strany povinného v celkovej sume 7.850,- Eur. Výška výživného 800,- Eur podľa nej
zodpovedá majetkovým a zárobkovým pomerom a možnostiam povinného a považuje túto sumu za

primeranú, zabezpečujúcu rovnakú životnú úroveň pre navrhovateľku, a to aj s ohľadom na okolnosti
rozvratu manželstva, keď sa navrhovateľke rozpadol osobný život, ako sa jej aj zmenili ekonomické
podmienky. Pokiaľ ide o úspory navrhovateľky, ktoré si dokázala vytvoriť z toho titulu, že je šetrná, má
za to, že tieto nie sú predmetom konania a môžu byť predmetom konania o vyporiadanie BSM.

24. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa povinného uviedla, že sa pridržiava doterajších
prednesov a písomných vyjadrení. Poukázala na to, že za rozpad manželstva nemôže jedine povinný
tak,akototvrdíprotistrana.Vždynejakúmierupodielunesiekaždýzmanželov.Navrhovateľkauvádzala,
že návrh podala až po tom, čo skončilo poberanie jej materského, avšak z výpisu z účtu vyplýva, že
dňa 13.06.2014 bola na účet navrhovateľky poukázaná ešte suma materského vo výške 762,10 Eur.

Ako uvádzala, dovtedy kým poberala materskú, táto suma bola pre ňu postačujúca. Keďže po skončení
poberania materského dostávala cca 200,- Eur, rozdiel medzi týmito sumami je zhruba 500,- Eur. Pokiaľ
tvrdí navrhovateľka, že došlo k výraznému zníženiu jej životnej úrovne, má za to, že k tomu došlo nie
z dôvodu rozpadu manželstva, ale z toho dôvodu, že odišla z plne zariadeného bytu, kde mala všetko
zabezpečené, pričom povinný naopak si musel zabezpečiť nové bývanie. Zároveň mala k dispozícii aj

motorové vozidlo. Trvala na nákladoch povinného tak, ako boli v konaní doposiaľ vyčíslené. Má za to,
že výška výživného 450,- Eur je primeraná a zodpovedá potrebám navrhovateľky ako aj možnostiam
povinného. V konaní poukázali na to, že správanie navrhovateľky vykazovalo aj určité prvky konania,
ktoré možno posúdiť, že je v rozpore s dobrými mravmi a to napr. pokiaľ ide o zamedzenie stretávania
otca s maloletým Jedinou nespornou vecou zo strany povinného okrem toho, že navrhovateľka má nárok

na výživné, je suma uvádzaná navrhovateľkou, ktorú jej povinný doposiaľ dobrovoľne uhradil, t. j. vo
výške 7.850,- Eur. Má za to, že dve platby by mali byť zohľadnené pri určení výšky výživného. Jedná
sa o sumu nemocenského 762,- Eur a sumu 783,11 Eur ako vyplýva z výpisu. Vo vzťahu účastníkov ide
už iba o formálny zväzok. Manželstvo neplní žiadny zo svojich účelov. Účastníci nijako nekomunikujú.
Zároveň poukázala na to, že navrhovateľka má aj určité povinnosti, nie len oprávnenia. V tejto súvislosti

vytkla najmä možnosti stretávania sa otca s maloletým a jeho prípravu na tieto stretnutia. Zároveň má
za to, že návrh bol dôvodný iba do augusta 2016, od kedy navrhovateľka mohla opäť začať pracovať.
Od 01.09.2016 maloletý nastúpil do škôlky. Tak isto žiadala odpočítať sumu 825,- Eur. Ide o sumu za
zaplatený mobilný telefón, ktorý hradil povinný a tak isto sumu 1.000,- Eur, kde ide o hradené náklady
na bývanie 5 x 200,- Eur za obdobie, kedy navrhovateľka mala k dispozícii zariadený byt, z ktorého

odišla. Poukázala zároveň na to, že povinný mal viackrát snahu sa s navrhovateľkou dohodnúť, ale tieto
snahy vždy stroskotali.25.Podľa§71ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v

zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

29. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný iba z časti a nie je možné vyhovieť mu v celom

rozsahu.

30. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že výživné na manžela je závislé výlučne
od existencie manželstva a nie od skutočnosti, či manželia spolu žijú a tvoria spoločnú domácnosť.
Zásadným významom výživného je zabezpečiť toho z manželov, ktorý je sociálne odkázaný alebo tu

existuje potreba dorovnať rozdielnu životnú úroveň medzi manželmi. Oprávneným je ten z manželov,
ktorého životná úroveň je nižšia. Pojem životná úroveň človeka predstavuje stupeň uspokojovania
materiálnych a nemateriálnych potrieb jednotlivca. Vyjadruje vzťah medzi skutočnosťou a tým, čo
jednotlivec pociťuje ako žiaduce, čo sa blíži k sociologickej kategórii kvality života, ktorá na jednej
strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie

dobréhoživota.Objektívnastránkakvalityživotajeonapĺňanísociálnychakultúrnychpotriebvzávislosti
od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca, fyzického a psychického zdravia.
Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Pri
určovaní výšky výživného súd neskúma len z akého dôvodu si druhý manžel svoju povinnosť neplní, ale
aj aké sú rodinné, osobné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a

schopnosti povinného, ale aj spôsob života manželov, zdravotný stav a pod. Nemožno však prehliadnuť,
že právo oprávneného musí byť v súlade s dobrými mravmi. V konaní o určenie výživného na manžela
súd primárne skúma životnú úroveň vzájomne výživou povinných manželov, ktorú možno určiť mierou
schopnosti každého z manželov uspokojovať svoje potreby, s tým, že životná úroveň manželov by mala
byť zásadne rovnaká. Súd pri takomto určení nemôže opomenúť, že vykonávaním osobnej starostlivosti

o maloleté deti, je jeden z manželov, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť obmedzený v možnostiach
zabezpečiťsivlastnouaktivitouvyššiuživotnúúroveň.Platípotom,žedruhýmanželmávytvorenéväčšie
predpoklady, ktoré je povinný využiť pri realizácii zabezpečenia dostatočného príjmu pre domácnosť a
teda aj druhého manžela. Aktívna legitimácia teda vzniká, ak je životná úroveň jedného manžela nižšia,
než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich

životná úroveň bola zásadne rovnaká. V prejednávanom prípade bolo preto potrebné skúmať životnú
úroveň účastníkov v období, počas ktorého si povinný podľa tvrdenia navrhovateľky neplnil vyživovaciu
povinnosť napriek tomu, že plnenie vyživovacej povinnosti bolo nevyhnutné.

31. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 11.06.2014 a navrhovateľka v priebehu konania upravila

svoj návrh tak, že žiadala priznať výživné do konca septembra 2016, nakoľko od 01.10.2016 ukončila
rodičovskú dovolenku a nastúpila do práce. Po čiastočnom späťvzatí návrhu tak predmetom konania
bol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči povinnému domáhala určenia výživného na manželku vo
výške 800,- Eur mesačne za obdobie od 11.06.2014 do 30.09.2016, ktoré je pre posudzovanie nároku
navrhovateľky rozhodným obdobím.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od podania návrhu jediným príjmom
navrhovateľky v rozhodnom období bola posledná vyplatená materská dávka vo výške 762,10 Eur,rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne a
tiež preplatená dovolenka vo výške 783,71 Eur.

33. Navrhovateľka má zhoršený zdravotný stav pre diagnostikovaný Sjogrenov syndróm ako chronické
ochorenie a pridružené zdravotné ťažkosti, s ktorými má zvýšené výdavky na lieky. Tiež je sledovaná v
reumatologickej ambulancii. Uvedeé skutočnosti aj preukázala. Zdravotný stav povinného je primeraný
jeho veku, fyzickému a psychickému zaťaženiu, na svoj zhoršený stav povinný v konaní nepoukázal.

34. Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k nezvratnému narušeniu manželských vzťahov, čo
vyvrcholilo opustením spoločnej domácnosti povinným. S touto skutočnosťou bol následne spojený spor
o výživné na manželku. Skutočné príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi sú predmetom zisťovania
v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva účastníkov konania, avšak pre účely prejednávanej veci
treba jednoznačne poukázať na skutočnosť, že nie je prípustné tolerovať situáciu, ak bez naliehavého a
presvedčivéhodôvoduopustímanželmanželku,keďsatátoosobnestaráoichniekoľkomesačnédieťaa

odíde zo spoločnej domácnosti, pričom navyše prizná nadviazanie vzťahu s inou ženou. Zákon o rodine
poskytuje ochranu manželovi, na ktorého by mohlo určitým spôsobom negatívne dopadať opustenie
spoločnej domácnosti druhým manželom. Je nepochybné, že vo vzťahu účastníkov konania to bol
povinný, ktorého výkon povolania zabezpečoval hlavný podiel príjmu rodiny v čase, keď navrhovateľka
bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, počas ktorej príjem navrhovateľky výrazne

klesol v porovnaní s obdobím, keď pracovala. Je preto samozrejmé, že ukončením manželského
spolužitia povinný spôsobil zásadnú zmenu ich doterajšieho života.

35. V prejednávanej veci súd nezistil žiadne okolnosti napĺňajúce znaky konania v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktoré by bolo možné nepriznať navrhovateľke právo na výživné, i keď povinný poukazoval

na to, že v rámci výkonu styku maloletého s ním ako otcom dieťaťa vidí určité prvky rozporu s
dobrými mravmi v konaní navrhovateľky ako matky maloletého. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
uvedené je predmetom konania v rámci výkonu súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k navrhovateľke súd
takisto uvádza, že aj spor o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré požičala povinnému
na nákup bytu, sú predmetom iného konania. Rovnako ako aj úspory, či už spoločné v tzv. banku,

ktorý si navrhovateľka ponechala alebo úspory navrhovateľky vo výške cca 62.000,- Eur, ktoré z účtu
navrhovateľky vymizli nevedno kam, na čo viackrát poukazoval povinný, môžu byť predmetom až
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd na tomto mieste uvádza, že v rámci
konania bolo jednoznačne vidno, ako rozvrátené sú vzťahy účastníkov, boli uvádzané mnohé skutkové
tvrdenia, o ktorých možno často krát povedať, že boli len tvrdením proti tvrdeniu a nemali pre konanie

podstatný význam, preto ani nie sú obsahom tohto rozsudku, či už ide o dôvody, pre ktoré navrhovateľka
odišla z bytu povinného k svojim rodičom, či o údajnú kalkuláciu navrhovateľky, čo je pre ňu výhodnejšie
urobiť, ako získal povinný osobné poznámky navrhovateľky a pod. Súd však nemôže nevidieť, čo v
konaní vyšlo najavo, na základe čoho možno záverom konštatovať, že finančná situácia, resp. životná
úroveň navrhovateľky nie je na tak nízkej úrovni, že by bolo potrebné ju dorovnávať až vo výške 800,- Eur

k povinnému. Súd však zároveň nevidí do hláv účastníkov, preto mu nie je jasné, čím bola navrhovateľka
motivovaná, keď najprv bola ochotná pristúpiť k dohode na výživné vo výške 600,- Eur, čo znamená, že
zrejme vedela, že taká výška výživného by bola pre ňu postačujúca.
36. V konaní nebol sporný nárok navrhovateľky na výživné zo strany povinného, sporná bola jedine
výška výživného. Navrhovateľka zotrvala na požadovanej výške výživného, ktoré žiadala priznať v sume

800,- Eur, povinný považoval túto sumu za neprimeranú. V priebehu konania sa súd pokúsil o uzavretie
zmieru medzi účastníkmi, pričom účastníci vyjadrili záujem dohodnúť sa na sume výživného vo výške
600,- Eur mesačne, táto možná dohoda sa však minula účinku, keď navrhovateľka trvala na úhrade
polovice trov právneho zastúpenia. V priebehu konania však povinný začal navrhovateľke dobrovoľne
platiť výživné, najskôr vo výške 250,- Eur mesačne, neskôr vo výške 450,- Eur mesačne.

37. Rozdielnosť životnej úrovne účastníkov bola nepochybná. Hlavným dôvodom bol najmä rozdielny
príjem navrhovateľky a povinného. Kým navrhovateľka poberala rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa(spolu226,72Eur),kuktorýmmožnoakopríjemprirátaťeštejednudávkumaterskéhoapreplatenú
dovolenku,bolpriemernýčistýmesačnýpríjempovinnéhozaobdobie5/2014-4/2015vovýške2.876,37

Eur, za obdobie 1/2015 - 12/2015 vo výške 1.940,57 Eur a za obdobie 1/2016 - 9/2016 bola 2.674,47
Eur. Podstatnou súčasťou zabezpečenia životnej úrovne je aj otázka riešenia bytovej otázky. V tomto
je súd toho názoru, že v bytovej otázke navrhovateľka neutrpela, nakoľko najprv zotrvala bývať v plne
zariadenom byte povinného, v ktorom zdieľali spoločnú domácnosť a neskôr sama odišla do rodinnéhodomu k svojim rodičom. Povinný síce tvrdil, že mal v určitom časovom období navyše náklady na
prenájom bytu pre seba, je však otázne, či je vhodné na tieto výdavky prihliadať, keďže to bol povinný,
kto si túto situáciu privodil opustením spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky na

bývanie, uviedla, že rodičom prispieva sumou 200,- Eur mesačne, o čom predložila iba prehlásenie
rodičov, keďže im uvedenú sumu platí v hotovosti. Povinný preto namietal, že reálnu platbu nákladov
navrhovateľka nepreukázala, s čím sa súd stotožnil. Povinný disponuje vlastným motorovým vozidlom,
navrhovateľka spočiatku užívala jeho motorové vozidlo, následne začala používať motorové vozidlo zn.
Nissan Quashai svojich rodičov. Keďže nejde o motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľky, povinný

namietol aj vynaložené výdavky na toto vozidlo. Rovnako ani súd z toho dôvodu neprihliadal na výdavky
navrhovateľky, ktoré si vyčíslila pod položkou poistky a údržba auta (poistky, pneumatiky či STK a EK).

38. Ako bolo vyššie uvedené, životná úroveň je závislá aj od odôvodnených potrieb a očakávaní
jednotlivca a preto je vždy potrebné pri hodnotení životnej úrovne účastníkov konania prihliadnuť na
osobitosti a ich individuálne opodstatnené nároky. Nebolo by preto správne, ak by súd prihliadal iba na

osobitúsituáciunavrhovateľky,alebolopotrebnéprihliadnuťajnašpecifikávýkonupovolaniapovinného.
Podľa názoru súdu je nepochybne výkon jeho povolania spojený s inými životnými a profesijnými
nárokmi, ktoré sa nevyhnutne odzrkadľujú vo vyšších finančných výdavkoch. Navrhovateľka namietala,
že uplatnené výdavky povinného súd neprimerane vysoké. Súd však poukazuje na skutočnosť, že
fixné nevyhnutné pravidelné platby, ktoré povinný uviedol, aj následne reálne preukázal výpismi z účtu,

na predložení ktorých trvala sama navrhovateľa. Pokiaľ ide o jeho zvýšené nie povinné výdavky, v
tejto súvislosti súd uvádza, že aj podľa ustálenej judikatúry platí, že u obchodníkov, manažérov či
vedúcich riadiacich zamestnancov je nutné vziať do úvahy čiastky potrebné na reprezentáciu ako aj
následné výdavky na relaxáciu pre vysoké pracovné nasadenie, zatiaľ čo pri iných profesiách takéto
náklady nevznikajú. Rozhodne nemožno dávať do jednej roviny zásadne rovnakú úroveň a rovnaké

množstvo peňazí, ktoré môžu manželia spotrebovať. V tomto smere preto súd ani nehľadal zachovanie
matematickej rovnosti medzi príjmami a výdavkami účastníkov, ani v spôsobe a úrovni realizácie
základných životných potrieb. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená totiž mechanickú rovnosť
medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov. Aj v tomto prípade platí ustanovenie
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadane na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

39. Zistené rozdiely však boli takej intenzity, že zakladali neprípustný rozdiel v životnej úrovni,
ktorý bolo potrebné kompenzovať určením výživného. Navrhovateľkou uplatnená suma výživného
800,- Eur mesačne však vysoko prevyšovala potrebu dorovnania jej životnej úrovne. Zdravotný stav

navrhovateľky, miera výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a výška jej odôvodnených
mesačných výdavkov, neodôvodňovali priznanie takého výživného.

40. Navrhovateľka konečným návrhom žiadala priznať výživné v celkovej sume 14.256,66 Eur, ktoré
má predstavovať výživné vo výške 800,- Eur mesačne za obdobie od 11.06.2014 do 01.10.2016 po

odpočítaní dobrovoľných úhrad povinného v celkovej sume 7.850,- Eur.

41. Po vykonanom dokazovaní súd považoval za primerané výživné na dorovnanie životnej úrovne
navrhovateľky v sume 600,- Eur mesačne. Keďže rozhodným obdobím na určenie výživného je obdobie
od 11.06.2014 do 30.09.2016, t. j. 27 mesiacov (6 mesiacov za rok 2014 - júl až december, 12 mesiacov

za rok 2015 a 9 mesiacov za rok 2016) a 20 dní (11.06.2014 - 30.06.2014), pri priznaní výživného vo
výške 600,- Eur by mal povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.600,- Eur (/27 mesiacov x 600,- Eur/
+ /20 dní x 20,- Eur denne, čo je výsledok výpočtu výšky denného výživného nasledovne: 600,- Eur
mesačne delené 30 dní v mesiaci jún 2014 = 20,- Eur; teda 16.200,- Eur + 400 = 16.600,- Eur). V
konaní bolo nesporné, že povinný navrhovateľke dobrovoľne uhradil celkovo 7.850,- Eur, čo potvrdil

sám povinný. Súd preto znížil výslednú sumu nezaplateného výživného o sumu 7.850,- Eur. Celkovo tak
predstavuje nezaplatené výživné za rozhodné obdobie sumu 8.750,- Eur (16.600,- Eur mínus 7.850,-
Eur). Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

42. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.43. Súd v danom prípade určil povinnému lehotu na plnenie 30 dní, berúc na zreteľ výšku priznanej sumy
a záujmy spoločného maloletého dieťaťa účastníkov konania, tak aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy,
nakoľko povinný zároveň na základe súdneho rozhodnutia prispieva nemalou sumou aj na výživné a

tvorbu úspor maloletého. Na základe uvedeného súd poskytol povinnému dlhšiu lehotu na zaobstaranie
si finančných prostriedkov na úhradu priznaného výživného na manželku.

44. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľka v návrhu na začatie
konania, ako aj konečným návrhom žiadala priznať náhradu trov konania. Na požiadavke nahradiť jej
aspoň polovicu trov právneho zastúpenia napokon stroskotal aj pokus o mimosúdne vyriešenie veci,
resp. vyriešenie veci súdnym zmierom pri súhlase s výživným vo výške 600,- Eur. Navrhovateľka vo

vyjadrení doručenom súdu dňa 18.01.2017 zastávala názor, že súd by mal postupovať podľa § 55 CMP
a priznať navrhovateľke náhradu trov konania, nakoľko je to podľa nej s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Súd však tento názor nezdielal. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Súd v konaní nevzhliadol také
mimoriadne okolnosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali záver, že by bolo spravodlivé priznať

navrhovateľke náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).