Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/300/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115225383.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, F. T. XXX/XX, XXXXX, T., zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokát, Podzámska 18, 94901,
Nitra,protižalovanému:PoľnohospodárskaPôda,s.r.o.,Bratislava,Žehrianska3179/3,IČO:44138369,
zast. LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 9C/449/2015-
95 zo dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách strán sporu z r u š u j e
a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žalobkyni priznal právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100% . Posledným výrokom rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok
zaplatený za žalobu vo výške 92,80 eur cestou Centrálnej elektronickej evidencie súdnych poplatkov -
Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144,
§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), §
11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Uviedol, že dňa 18.8.2016 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podaním právneho zástupcu

žalobkyne doručeným súdu dňa 14. 11. 2016 vzala žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala
konanie zastaviť. Súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods.
1 CSP. Poukázal na to, že žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom
rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom
konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest) a správnych orgánov, na ktoré

nemal žalobca žiadny vplyv. Žalovaný popieral neplatnosť Kúpnej zmluvy, a preto súd mal za dôvodné,
že žalobca má právo na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Záverom súd prvej inštancie rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb., nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobcovi
ním zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur krátený o 6,70 eur cestou prevádzkovateľa
systému.

2. Žalovaný napadol uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že ak späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu
k žalobným požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu
k žalobe. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, zavinenie účastníka pri zastavení konania je

nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. V danej veci správny orgán
dospel k záveru (po podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovanéhoprevedené platne a vkladové konanie zastavil. Následne bol ako vlastník na list vlastníctva zapísaný
žalobca. Protest prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania
predkupného práva štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, úkonom

absolútne neplatným. Osobou povinnou z predkupného práva však bol predávajúci, čiže žalobca.
Žalovaný zdôraznil, že relevantné hmotnoprávne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou
a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd len konštatoval podanie protestu
prokurátora, ale už neskúmal dôvody v ňom uvedené. Bez prejednania merita veci a bez vykonania
dokazovania nebolo možné dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Na druhej strane, súd neskúmal

procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli, a to podľa ustanovenia § 256 ods. 2 CSP.
Je zrejmé, že súd nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania
späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca a následne súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia v časti o trovách tak, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne

z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej
zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany
sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie

je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,
vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

10. Ako už bolo uvedené, naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. V danom prípade však žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby žalovaný plnil, čoho sa
žalobou domáhal. Žalovaný v tomto spore procesne nezavinil zastavenie konania, pretože v tomto
súdnom konaní nesplnil to, čo od neho žalobca požadoval v žalobnom petite. Odvolací súd vzhľadom

na uvedené skutočnosti dospel k opačnému záveru, ako súd prvej inštancie ohľadom konštatovania
zavinenia žalovaného na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety
OSP, v zmysle ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočnenáhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručil dňa 18.8. 2016 súdu prvej inštancie
žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., v obci A., v
katastrálnom území D.y, parcela registra "C", zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. 2905 - orná pôda
o výmere 1539 m2. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bol žalobca. Kúpnou zmluvou č. 2015/6/

C26 uzatvorenou v júni 2015 medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola predaná
nehnuteľnosť za kúpnu cenu 900 eur. Tvrdil, že žalovaný v čase podpisu kúpnej zmluvy mal vedomosť o
pripravovanom rozhodnutí o vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite, kde sa pozemok
nachádzal a teda o tom, že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú pozemok
kúpil žalovaný. Uviedol, že uzatvorená kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa

§ 39 a OZ z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, odporovanie a obchádzanie zákona o cenách,
pretože bola uzatvorená žalobcom ako nepodnikateľom, pri ktorom bola zneužitá jej nevedomosť o
trhovej cene nehnuteľnosti, jej ľahkomyseľnosť a dôverčivosť. Žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 14.11.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v
celom rozsahu z dôvodu, že na základe protestu prokurátora bol opätovne zapísaný ako vlastník

predmetných nehnuteľností a tak stratil naliehavý právny záujem na predmete žaloby. Žiadal, aby súd
konanie zastavil, priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Následne súd rozhodol napadnutým
uznesením.
13. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri
svojom rozhodovaní mal zaoberať aj aplikáciou ust. § 257 CSP. Nové ust. § 257 CSP je formulované

podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu
súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody

hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3
MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej

situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho
súdu nie je daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej
inštancie bude v ďalšom konaní skúmať a posudzovať, je hodnotenie povahy a okolností daného sporu.
14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zhodnotí zmenu skutkového stavu po podaní žaloby žalobcom,
ktorý popisuje v späťvzatí návrhu. Žalobu podal dňa 20.8.2015, po podaní žaloby bol podaný protest

prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor, zo dňa 24.7.2015 č. V 5228/15, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím č. UP
44/2015- 7, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov

č. UPo 25/2016-6/Br. Súd prvej inštancie vyhodnotí skutočnosti, na základe ktorých vlastnícke právo k
pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľnosti bol opätovne zapísaný
žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností a tieto skutočnosti posúdi v zmysle ust. § 257 CSP,
teda či z týchto dôvodov žalovanému vznikol nárok na náhradu trov zastaveného konania.15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je súd prvej
inštanciepovinnýzaoberaťsa možnosťouaplikácieust.§257CSP,pretouzneseniesúduprvejinštancie
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

a to z dôvodov, že súd je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie
priestoru preto, aby strana konania mohla účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí náležite vyporiadať.
16.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).