Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116215350.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne A.. V. W., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. Š. X, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 542,19 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.09.2016 do zaplatenia v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2011 v hlave 17 § 3 v
znení „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RÚ. I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej

úhradou je v omeškaní. V prípade, ak klient neuhradí na základe požiadavky spoločnosti v súlade s
ustanovením Hlavy 7 § 3 celý čerpaný úver, je povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % denne z celkovej dlžnej čiastky. V prípade, ak by takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola
vyššia, než je dovolené platnými právnymi predpismi, platí, že sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto
ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej
výške popri zmluvnej pokute (za škodu vzniknutú spoločnosti sú považované najmä náklady uhradené
spoločnosťou externým agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky,

súdne /rozhodcovské/ arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť je oprávnená stanoviť výšku týchto
poplatkov v sadzobníku paušálne. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný
na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 EUR v prípade
prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. „ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2016 domáhala voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 542,19 eura spolu s úrokom z omeškania vovýške 8 % ročne z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v úverových zmluvných podmienkach k úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXX z 11.06.2011 v § 1 hlavy 18 (sankcie) a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodila tým, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2011 bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 600 eur s mesačnou splátkou 30,94 eura, počtom splátok 36
a ročnou úrokovou sadzbou 32,12 % ročne, RPMN bola uvedená od 46 % do 49,70 %, priemerná
RPMN 46,56 %, náklady spotrebiteľa a celková čiastka splatná spotrebiteľom 1 035,36 eura. Zo strany
žalobkyne bola žalovanému zaplatená suma 1 142,19 eura. Žalobkyňa namietala, že spotrebiteľská

zmluva neobsahuje náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu je bezúročná a
bez poplatkov. Zároveň považovala RPMN uvedenú v zmluve za nesprávnu, nakoľko táto bola 56,79 %.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa doposiaľ plnila na úver a výškou
poskytnutého úveru. Žalobkyňa zároveň žiadala vyhlásiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú za
neprijateľnú vyhlásil už Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. XC/.XX/XXXX zo dňa 03.09.2015.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2011, splátkový

kalendár, list žalovaného zo dňa 29.02.2016, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, prehlásenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 22.07.2016.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorou je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na
koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Podľa žalovaného z jeho strany nedošlo

a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, lebo prijímal platby (splátky úveru) žalobkyne
oprávnene, na základe platne uzatvorených úverových zmlúv v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými
podmienkami. Zároveň vzniesol námietku premlčania nakoľko uplynula trojročná objektívna premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky obsahové náležitosti.
Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva je ukončená, nie je dôvod žalovať neprijateľnosť zmluvnej

podmienky. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.
5. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 30.05.2017 navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu v časti
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s tým, že žiadala, aby súd určil neprijateľnosť zmluvnej
podmienkyvúverovýchzmluvnýchpodmienkachkúverovejzmluveč.XXXXXXXXXXzodňa11.06.2011

v § 3 hlavy 17 (záverečné ustanovenia). O tomto návrhu súd procesne rozhodol na pojednávaní dňa
09.06.2017 tak, že nepripustil zmenu žaloby.
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XXCsp/XX/XXXXXX- zo dňa 09.06.2017 žalobu zamietol a
priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 11.06.2011 uzatvorili

úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia spotrebiteľského úveru s uvedením výšky
úveru, výšky mesačnej splátky, celkovej výšky úveru, počtu splátok, termínu splatnosti splátok úveru,
dátumu splatnosti prvej splátky, konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby, RPMN, ako aj
premennej hodnoty RPMN, s uvedením poplatku za vedenie účtu a doplnkovej služby poistenia pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, pre prípad invalidity a smrti následkom úrazu, s uvedením

výšky poplatku za poistenie 2,18 eura mesačne. Ďalej uviedol, že jednou z obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.,
aj uvedenie RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých poplatkov
použitých na výpočet jeho RPMN. Súd dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, spočívajúci v uvedení

všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyni vznikla iba povinnosť
vrátiť žalovanému istinu poskytnutého úveru. Napriek záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, súd žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške realizovaných úhrad nad
istinu poskytnutého úveru zamietol, majúc za to, že námietka premlčania zo strany žalovaného, bola

vznesená dôvodne. Rovnako zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v
časti 2 žaloby, keďže preukázateľne uvedená zmluvná podmienka v § 1 hlavy 18 k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX, nebola predmetom zmluvných dojednaní.
7. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XX/XXXXXXX- zo dňa
18.01.2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení

odvolací súd uviedol, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte,
ktorý sa bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorýchmôže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. vtedy, keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel, teda dospel k záveru, ako takýto nárok vyplývajúci z

týchtoskutkovýchokolnostímožnoprávnekvalifikovať,niejepriposudzovaníokamihuzačatiaaplynutia
subjektívnej premlčacej doby, vôbec relevantné. Je teda potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej,
nielen predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá touto vedomosťou na
mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť

za bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že nevedela, že platby,
ktoré od nej žalovaný prijímal nad výšku istiny, od nej prijíma protizákonne a že žila v omyle, že
žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom. Verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje
s náležitou odbornou starostlivosťou žalovaný, bezo zbytku podľa zákona. Odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie bude priznať princíp ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu,
považovať úverovú zmluvu za uzavretú, zaoberať sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť

od žalobkyne predmetné úroky (vedel, že dojednáva spoločensky neprijateľné úroky a pre prípad,
že sa tak stane, bol s tým uzrozumený), a aj vo svetle rozhodnutí iných súdov k neprimeranosti
úrokov, a teda súčasne vytvoriť, najmä pre žalovaného, priestor na procesnú obranu, umožniť stranám
procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok plynutia premlčacej doby a nanovo posúdiť
subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových

okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, a teda
o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia tak, aby mohla podať žalobu. Teda nielen
o pochybnostiach o tom, čo žalobkyňa tušila, ale o skutočnej, nepredpokladanej vedomosti o skutku z
porušenia práva. Bude dôležitý výsluch žalobkyne a tvrdenie o čase, kedy sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia dozvedela. Je teda reálne, že až od Združenia na ochranu spotrebiteľov

sa dozvedela, že žalovaný od nej prijímal platby v rozpore so zákonom, a že jej predložil na podpis
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že splátky, na ktoré
podľazákonaprávonemal,právomá.Ažzískanímtýchtovedomostíotýchtoskutočnostiachprichádzalo
do úvahy podanie žaloby.
8. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd

poukázal na ust. § 298 ods. 2 CSP s tým, že je zrejmé, že v prípade, ak súd žalobe v časti 1 vyhovie,
rozhodne aj o návrhu žalobkyne v zmysle § 298 ods. 2 CSP.
9. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, podľa
ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ide o uvedenie RPMN v rozmedzí od

- do poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/24/2017, v zmysle ktorého
RPMN nemusí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Vo vzťahu k termínu končenej
splatnosti žalovaný uviedol, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ
použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť úveru. Zároveň poukázal, že žalobkyňa nemá

naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Navrhol žalobu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.
10. Na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 15.08.2018. Právny zástupca žalobkyne na
pojednávaní zotrval na doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Žalovaný svoju neúčasť písomne
ospravedlnil, pričom o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v

neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
11. Súd na pojednávaní oboznámil doterajší priebeh konania, vyjadrenie žalovaného a uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.01.2017, v zmysle pokynu odvolacieho
súdu doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

12. Dňa 11.06.2011 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo strany žalovaného žalobkyni vo výške 600 eur. Výška
mesačnej splátky bola 30,94 eura, počet splátok 36, ročná úroková sadzba 32,12 %. RPMN bola
uvedená v rozpätí od 46 % do 49,70 %, pričom odkaz uvedený pri tejto kolónke ** spresňoval, že
presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN

mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná RPMN bola 46,56 %. V kolónke označenej ako
termíny splatnosti splátok bola *, pričom text nižšie (išlo o text vo veľkosti 1 mm písaný malým tlačeným
písmom obdobne ako pri **) znel : Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutiaúveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto v kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eura

bol zahrnutý v splátke. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená 1 035,36 eura. Poplatok
za poskytnutie úveru 0 eur.
13. Zo splátkového kalendára zmluvy vyplýva, že žalobkyňa na zmluvu č. XXXXXXXXXX uhradila sumu
1 142,19 eura.
14. Listom zo dňa 29.02.2016 žalovaný oznámil žalobkyni, že poslednú 36. mesačnú splátku žalobkyňa

uhradila dňa 18.06.2014, čím bola záväzková povinnosť z úverovej zmluvy splnená a zmluva bola
ukončená ako splatená.
15. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 22.07.2016 vyplýva, že
žalobkyňa ich kontaktovala v mesiaci november 2015 a dohodla si stretnutie v sídle združenia, kde ju
informovali o tom, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov, teda zmluvy, prehľady
platieb. Po zabezpečení podkladov sa uskutočnili stretnutia, posledné bolo v mesiaci január 2016,

kedy im doložila podklady týkajúce sa úverov od spoločnosti Home Credit Slovakia. Po oboznámení
sa s podkladmi tejto spoločnosti informovali žalobkyňu o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a o rozhodnutiach
súdov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, resp. toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým
obchodným podmienkam a že súd má ex offo posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok.

16. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že o tom, že niečo preplatila sa dozvedela od pani zo združenia na
ochranu spotrebiteľa, kde odniesla papiere približne v roku 2016, na presný dátum si nespomenula.
Tam jej povedali, že pokiaľ má nejakú zmluvu, môžu sa na to pozrieť, čo je tam a že spolupracujú s
advokátom, tiež on sa na to môže pozrieť. Povedali jej, že je to vyššia suma, ktorú zaplatila a že sú tam
neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Podľa hlavy 17 § 3 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. k
úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2011: V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ
I., či RÚ II. alebo zmluvných pokút, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej
výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RÚ. I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej

úhradou je v omeškaní. V prípade, ak klient neuhradí na základe požiadavky spoločnosti v súlade s
ustanovením Hlavy 7 § 3 celý čerpaný úver, je povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % denne z celkovej dlžnej čiastky. V prípade, ak by takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola
vyššia, než je dovolené platnými právnymi predpismi, platí, že sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto

ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej
výške popri zmluvnej pokute (za škodu vzniknutú spoločnosti sú považované najmä náklady uhradené
spoločnosťou externým agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky,
súdne /rozhodcovské/ arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť je oprávnená stanoviť výšku týchto
poplatkov v sadzobníku paušálne. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na

základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 EUR v prípade prvej
upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať
taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa§2písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
19.Podľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník“),neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom

Podľa 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá
je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným
z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa

pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetná zmluva je v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský
úver.
21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá
možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

22. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným
postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou
93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho

vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto
vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnejstrany vporovnanísdodávateľomnavyváženiefaktickejprevahydodávateľazakotvilpomerne

prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.
23. Vykonaným dokazovaním v bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 11.06.2011 úverovú
zmluvou č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 600 eur,
ktorý mala žalobkyňa splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 30,94 eura.
24. Preskúmaním uvedenej spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že zmluva nespĺňa všetky náležitosti

stanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne písm. f) dobu trvania zmluvy a
termínkonečnejsplatnostiapísm.j) ročnúpercentuálnumierunákladovvrátanepredpokladovpoužitých
na výpočet tejto RPMN v dôsledku čoho sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
25. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že RPMN bola určená v rozpätí od 46,00 % do 49,70 %, s
tým, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku

RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. úveru. Podľa názoru súdu nie je naplnením zákonom
vyžadovanej náležitosti uviesť hodnotu RPMN v zmluve, ak ju dodávateľ uvedie len intervalom (t.j. od -
do) s tým, že presná hodnota bude oznámená dodávateľom spotrebiteľovi neskôr.
26. Pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov jedným z najdôležitejších údajov,
pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN vyjadruje

hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak spotrebiteľ môže
pomocou RPMN pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Z
tohto dôvodu je RPMN najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Tento
údaj slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými veriteľmi
a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákonodarca v

záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu
slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka,
podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

27. Zároveň súd zistil, že v zmluvách nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktorý údaj má byť uvedený priamo v úverovej zmluve tak ako to vyplýva
z § 9 ods. 2 písm. j) veta za bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Podľa názoru súdu v zmluvách absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť
uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne

konečnú splatnosť. V zmluve je uvedené, že lehota splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do
15. dňa v poslednom mesiaci. Takého neurčité vymedzenie trvania zmluvy je nepostačujúce a mätúce.
Účelom prísnej právnej úpravy je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pretosa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012
zo dňa 19.09.2012). Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi

jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal
tento termín výpočtom počtu splátok (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013
alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/211/2013).
29. Zároveň súd zistil, že výška úrokovej sadzby 32,12 % ročne sa prieči dobým mravom a z
tohto dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Dobré mravy možno stotožniť so

všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/137/2003).
Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel

správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými
mravmi.

30.Ročnáúrokovásadzbajepodstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúvere.Vzmluveoúvere
je uvedená ročná úroková sadzba 32,12 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná
úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva bola uzatvorená
na 36 mesiacov) poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2011 na úrovni 10,36 % ročne. Dohodnutá
výška úrokov 32,12 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako trojnásobne) prekračuje priemernú

úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci
jún 2011.
31. Podľa názoru súdu výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne
kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď
vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať

znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne
z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
32.Dohodaoúrokochmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi,t.j.pravidlamimorálnehocharakteru,ktorésú
všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
32Odo/1022/2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov
podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí
byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného
úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 32,12 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je

zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
33. Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o ročnej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver za absolútne
neplatnú dohodu, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a v súlade s §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam neposkytuje právna
ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Výška ročnej úrokovej sadzby v danom prípade

viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytnuté bankami v čase
uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto bola vo výške 32,12 % ročne, a preto je neplatná aj podľa ustanovenia
§ 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014. Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vzhľadom na judikát

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú
neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať.
34. Vzhľadom na to, že súd považoval dohodu o úrokoch za neplatne dojednanú vzniklo veriteľovi právo
iba na vrátenie požičanej sumy.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a

žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni rozdiel medzi sumou zaplatenou zo strany žalobkyne a výškou
poskytnutého úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na úverovú zmluvu uhradila sumu 1 142,19
eura, pričom výška poskytnutého úveru bola 600 eur. Žalovaný je preto povinný titulom bezdôvodného
obohatenia vydať žalobkyni z tejto zmluvy sumu 542,19 eura.36. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, lebo žaloba nebola podaná podľa jeho
názoru včas vzhľadom na uplynutie premlčacej doby. Súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú
žalovaným za nedôvodnú. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom

uznesení poukazuje na to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre
uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už
skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986).
37. Na žalobkyni spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti,
že žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. K tomuto súd uvádza,
že žalobkyňa v žalobe uviedla a k žalobe aj pripojila dôkaz, z ktorých uvedená skutočnosť vyplýva.
O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to začiatkom roka 2016, kedy ju informovali o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo vyplýva z prehlásenia
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 22.07.2016 (č. l. 9 spisu). Žaloba bola na súd
podaná dňa 26.07.2016, preto bola podaná v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný
vykonanie dôkazu, ktorým by uvedené skutočnosti vyvrátil, nenavrhol.

38. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu (nebankový subjekt) má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu
sa bude správať poctivo. V predmete činnosti mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy okrem iného i
poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu a poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy

vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie
princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere
(porov.UznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa16.01.2013sp.zn.6MCdo/9/2012). Zmluvnépodmienky
boli vytvorené poskytovateľom úveru (žalovaným), ktorý ako odborný subjekt na trhu pri uzatváraní

zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku. Preto takýto subjekt nesie aj väčšiu
zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.
Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval
v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto
nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho

dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,
keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej
povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 28.07.2016, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej

objektívnej premlčacej doby nedošlo (úverová zmluva bola uzatvorená dňa 11.06.2011).
39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Podľa § 563 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
42. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 01.09.2016 do zaplatenia. Za žiadosť o plnenie možno považovať
deň, kedy bola žaloba doručená žalovanému t.j. 30.08.2016, pričom žalovaný mal plniť nasledujúci deň.
Od 01.09.2016 je žalovaný v omeškaní, preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania od tohto dňa. V

prevyšujúcej časti nad zákonom prípustnú hranicu úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
43. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípadesúd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
44. Súd podrobil úverovú zmluvu ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú z hľadiska existencie
neprijateľných zmluvných podmienok. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok(čl.6bod1SmerniceRady

93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ak ide o neprimeranú
doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
45.Žalobkyňavpostaveníspotrebiteľkymázákonnéprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.
46. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.
47. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že zmluvné pokuty a upomienky, ktoré
je dlžník povinný zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátky úveru predstavujú neprijateľné

zmluvné podmienky. Vyššie uvedené zmluvné podmienky uvedené v hlave 17 § 3 úverových zmluvných
podmienok neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a zakladajú tak značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri dojednaní zmluvných pokút v
úverových podmienkach žalovaného tak predovšetkým absentuje predpísaná písomná forma v zmysle
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty sú obsiahnuté v úverových podmienkach

žalovaného, ktoré predstavujú typové ustanovenia formulované výlučne žalovaným bez možnosti
spotrebiteľa tieto ustanovenia ovplyvniť a individuálne dojednať, resp. dosiahnuť ich zmenu. Úverové
podmienky nie sú osobitne podpísané spotrebiteľom. Súd poukazuje na to, že i v spotrebiteľských
zmluvách je možné všeobecné obchodné/zmluvné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým
písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí,

nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Otázku
základnýchnáležitostíspotrebiteľskejzmluvyaotázkusankciízanesplneniezáväzkovspotrebiteľatreba
považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie v úverových zmluvných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. Zmluvné
ustanovenia upravujúce povinnosť spotrebiteľa zaplatiť zmluvné pokuty a poplatky za upomienky sú

navyše písané drobnými, ťažko čitateľnými písmenami a tak splývajú s ostaným obsahom úverových
podmienok žalovaného. Zároveň nemožno považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu, ak z dohody o zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani
s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená
zmluvná pokuta hradená, teda, či ide o 15%, resp. 8% zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne,

či ročne, preto zmluvnú pokutú dojedanú v zmysle hlavy 17 § 3 úverových zmluvných podmienok
žalovaného, súd považoval za neplatne dojednanú, aj z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. V čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute musí byť nepochybne vymedzené, akým spôsobom sa má výškazmluvnej pokuty určiť, teda z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v
prípade porušenia zmluvnej povinnosti v určitom čase zistená.
48. Súd prvej inštancie zastáva názor, že upomienky, resp. zmluvné pokuty v prejednávanej veci majú

jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku
hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú), čo treba považovať za neprípustné. Navyše
tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú netransparentne uvedené iba v úverových podmienkach
a nie priamo v zmluve. Preto súd vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a uviedol ju vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

49. V zmysle § 298 ods. 1 CSP bol súd oprávnený aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky napriek tomu, že súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh na zmenu žaloby. Súd žalobu
zamietol pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v hlave 18 § 1 vzhľadom na to, že
úverové zmluvné podmienky takéto ustanovenie neobsahujú.
50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom zamietnutie žaloby v
časti príslušenstva považoval za nepatrný neúspech. Súd v danej veci nezistil dôvody pre aplikáciu §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).