Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219692
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117219692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: X. A., S.. X.X.XXXX,

bytom H. XXX, 082 12 Kapušany, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 478,41 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 250 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške478,41eura.Svojužalobuodôvodnilatým,ževkonaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29Csp 44/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky v prevažnej miere úspešná. Súd žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovel, žalobu zamietol len v časti úrokov z omeškania nad výšku 5 %

ročne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol: „Nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver za iných podmienok ako uvedených v žiadosti
o požadovanom revolvingovom úvere žalobkyňou dňa 19.6.2008, schválením revolvingového úveru
žalovaným dňa 25.6.2008 s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového úveru,
ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu
žalobkyňou v zmysle ust. § 43c ods. 2, 44 a 46 ods. 2 veta prvá OZ, ktorý by okrem iného musel

obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ust. § 4 zák. č.
258/2001 Z.z. Na základe uvedeného, preto súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č.
8300009560 je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s ust. § 40 ods.1 OZ. Na základe uvedených skutočností, preto
žalovaný mal nárok iba na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov podľa karty klienta v sume
497,91 Eur. Aj v prípade, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere by bola platným právnym úkonom v
zmysle ust. § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z., táto okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem

iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže z predloženého rovnopisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje vyššie uvedené podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu tá ktorá
mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku. Keďže predmetná úverová zmluvaneobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ust. § 4 ods.2 písm.
i) zák. č. 258/2001 Z.z., uvedený úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému
by opätovne vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého

úveru. Na základe uvedeného vyhovel žalobe žalobkyni o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
478,41 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
v uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol." Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za
porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň

má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde,
bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 478,41
eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, aké konkrétne
právo žalobcu bolo porušené. Rovnako má za to, že žalobcom označený rozsudok žiadne uvedené

porušenie práv spotrebiteľa nepreukazuje. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom
a ani nekonkretizoval také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ním tvrdených funkcií
finančného zadosťučinenia, teda funkciu relutárnu, satisfakčnú, sankčnú a odradzujúcu. Popiera tiež
výšku nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia a spôsob jej určenia. Navrhol žalobu
zamietnuť.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29Csp 44/2016, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 3.2.2017, č.k. 29Csp 44/2016-38 rozhodol o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni 478,41 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2016 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti (v uplatnenom úroku z omeškania) žalobu zamietol. V uvedenom rozhodnutí
dospel súd k záveru, že žalovaný poskytol žalobkyni úver za iných podmienok ako boli uvedené v
žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere žalobkyňou dňa 19.6.2008. Schválením revolvingového
úveru žalovaným dňa 25.6.2008 s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového

úveru išlo zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu
žalobkyňou v zmysle § 43c ods. 2, 44 a 46 ods. 2 veta prvá OZ, ktorý by okrem iného musel obsahovať
všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ust. § 4 zák. č. 258/2001
Z.z. Na základe uvedeného konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300009560 je neplatným

právnym úkonom pre rozpor s § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v
spojení s § 40 ods. 1 OZ. V dôsledku uvedených skutočností, preto žalovaný mal nárok iba na vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov podľa karty klienta v sume 497,91 eura. Rovnako uviedol, že aj v
prípade, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere by bola platným právnym úkonom v zmysle § 4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z., táto okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané § 4 ods.2 písm. i) zák. č. 258/2001
Z.z., uvedený úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému by opätovne
vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru.

5. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

7. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.8. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje

primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie
Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

10. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná

úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29Csp 44/2016, v ktorom bolo
rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 478,41 eura titulom bezdôvodného obohatenia.
V tomto pôvodnom konaní bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver za iných podmienok,

ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8300009560. Nový návrh na uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany žalovaného nebol písomne akceptovaný žalobkyňou,
v dôsledku čoho súd v pôvodnom konaní konštatoval rozpor s § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žalovaný mal nárok
len na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov podľa karty klienta.

12. Uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a
teda stratu finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v
budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že uvedené finančné prostriedky boli žalovaným

prijímané nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok s poukazom na právoplatný rozsudok tunajšieho
súdu sp. zn. 29Csp 44/2016. Žalobkyňa v dôsledku toho nemohla disponovať finančnými prostriedkami,
ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale aj jej rodiny. Závery, ktoré súviseli s priznaním
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, svedčia o tom, že spotrebiteľka na súde
úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i

osobitnými predpismi So zreteľom na to má žalobkyňa podľa názoru súdu právo na primerané finančné
zadosťučinenie.

13.Pokiaľideovýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúdu.Priurčenívýškyfinančného
zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom

je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže
predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Prihliadol preto tiež na to, že určitú satisfakciu
predstavovalo aj priznané bezdôvodné obohatenie vo výške 497,41 eura.

14. Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu považoval súd za primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 250 eur. Priznanú sumu považoval súd za adekvátnu s ohľadom na
intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako
dodávateľ finančnej služby závadne konal.

15. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška

nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.