Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/584/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203291
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: I.. U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. X/C, XXX XX Q., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského
2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so
sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.05.2014, č. k. 8C/24/2012 - 209 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.05.2014, č. k.
8C/24/2012 - 209, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zo dňa 10.01.2014 na podanie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa
zo dňa 30.12.2011, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 46.670,59 Eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z.") na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej len "NBS"), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu
s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a

doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani
zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi,
v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do
Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela
alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahuk Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo
Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z
činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými

papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď
NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/
NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči

klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následnénárokysvojichčlenov,5/NBSinýmizbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťouspôsobila,
že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila,
že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa,
resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní

činnosti porušuje zákon.
Následne navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedol bližšiu časovú a vecnú
špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, spočívajúci v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené
zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po

zisteniach v prerokovaní nedostatkov a 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.
Pokiaľ ide o bod 1/, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu
20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa
30.05.2011, č. G.-XXXXX-X/XXXX, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj

majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/ predmete
podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo,
d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú

nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. V rozhodnutí pritom NBS ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v
rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie
dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície

pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi
predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície.
Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči
Družstvu zakročila až v máji 2011.

K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
ako aj obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a
vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle
§ 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné
rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s.,

pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania
nedostatkov) patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu.
NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek
dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z.

Čo sa týka bodu 3/, navrhovateľ poukázal, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
G.-XXXX/X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie
povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľa
ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila
svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne

kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu,
čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej
investície.Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 03.02.2012
a 03.01.2014 a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol, že Družstvo ako
podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len

"Obch. z."), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť
Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním
finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný

trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002
Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo
oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri
schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 zákona č.
566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods.
1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za

pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o
riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa §
128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie

Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi
zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými
papiermi by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o
namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a
to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred
začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty
trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s
účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože

by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom
nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník
s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom.
Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v
tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch

spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od
20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že
neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom
k uvedenému NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. G.-XXXX/XXXX, o predbežnom opatrení

a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov
bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. G.-XXXX-
X/XXXX, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. Y.-XXX/XXXX
zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné

Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti
a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom
s cennými papiermi, odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo
žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu NBS žiadosť nedoplnila napriek
viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Z uvedeného dôvodu NBS rozhodnutím

zo dňa 26.08.2010, č. G.-XXXX/X-X/XXXX konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie
potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. Y.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS
listom zo dňa 27.08.2010, č. G.-XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129
ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1, v spojení s§ 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti
v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. G.-
XXXXX-X/XXXX, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001
Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti
s investíciou do Družstva, odporca mal za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva
bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, vyhlásený

konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok
prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať
sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i bývalé predstavenstvo Družstva sa na
Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške
63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských
vkladov členov Družstva.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predložených a označených
navrhovateľom v podaní zo dňa 11.04.201, ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný
skutkový stav.
Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť
nebola medzi účastníkmi sporná.

Navrhovateľ svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava
I, sp. zn. 3K/95/2010 prihlásil, ale z dôvodu formálnych nedostatkov nebola zaradená medzi prihlášky,
preto nie je navrhovateľ ani účastníkom konkurzného konania.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorých ustanovení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom; pričom zodpovednosti podľa ods.

1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa nemožno zbaviť.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 15 a § 17 ods. 1 cit. zákona.

Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel

k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľ požiadal Družstvo žiadosťou zo dňa 30.03.2011 o zrušenie
členského podielu v Družstve. Jeho členstvo zaniklo dňa 30.03.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov
družstva. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz,
do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na

prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si pohľadávku voči
Družstvu pohľadávku spočívajúcu vo vyrovnacom podiele v konkurze prihlásil, avšak prihláška pre
formálne nedostatky nebola správcom zaradená medzi konkurzné prihlášky, čím sa navrhovateľ nestal
účastníkom konkurzného konania.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody.

Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulomvydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak
má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný

základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb., alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom
vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii

dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Navrhovateľ však svoje právo nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil v konkurze
vyhlásenom na majetok Družstva spôsobom, ktorý stanovujú právne predpisy, čím sa nestal účastníkom
konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť
uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu -
Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená

jeho pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní
titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti
členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods.
4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ teda primárne mal uplatňovať svoj nárok voči
Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti

vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v
prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase
ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe
rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Súd považoval za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a
to práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné
konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v

prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.
Súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľom, jeho návrhu by nebolo možné
vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.
Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu, sa súd prvého stupňa stotožnil s
tvrdeniami a argumentáciou odporcu v danom smere.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázaniačinnostiDružstva,súdkonštatoval,žedohľadNBSnadčinnosťouDružstvaakovyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila, počnúc od 01.01.2009, i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania

Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.

Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001

Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomocvykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone

dohľadu na mieste samom v dňoch od 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka

Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. G.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa

§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. G.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v
prvom rade uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len

Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako
súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so

zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa

verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravutohtostavu.NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiť

k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu, po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri

činnosti voči Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Zároveň súd poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS
o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. G. XXXX/X/XXXX), vo
výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. G.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná banka

Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2,
že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na
nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac,

bol súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a
Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky
dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností
a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnostisamotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich
výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich
majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom
rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik
príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti
odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy, týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými

papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadunadobchodníkomscennýmipapiermi.Súdzároveňzamietolnávrhynavrhovateľanavykonanie
dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov D..
U. N., I.. L. Š., I.. T. B. a I.. P. N., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné,
nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení

navrhovateľa, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Súd prvého stupňa zároveň návrh navrhovateľa zo dňa 10.01.2014 na podanie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., pričom odporca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov prvostupňového konania

odporcovi nepriznal z dôvodu, že si odporca ich náhradu výslovne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to proti druhému
výrokurozsudkuažiadal,abyodvolacísúddruhývýrokrozsudkusúduprvéhostupňazmeniltak,žeuloží
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 46.670,59 eur s príslušenstvom,

vrátane trov konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľ namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázal na niektoré citáty
z rozhodnutí súdov, ako Ústavného súdu v náleze sp. zn. III ÚS 341/07, na nález sp. zn. I. ÚS

243/07 Ústavného súdu SR, ako aj nález sp. zn. PL ÚS 21/96 Ústavného súdu ČR. Považoval za
úplne irelevantný argument odporcu, že mal upozorniť družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad
činnosťou družstva, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Mal za to, že zákon č. 566/2001
Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pritom
takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil

prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa odôvodnene spoliehal, že
v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok podľa zák. č. 566/2001 Z.z..
Konštatovanie súdu, že navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že právo
patrí bdelým, považoval za nepochopiteľné, pretože ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia

zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho,
že navrhovateľ nebol bdelý. Tým, že súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu nedostatku príčinnej
súvislosti, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý plne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.
Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov,
pričom takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankoviek a

investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných odporcom, pretože zákon, ktorý ich mal chrániť
aj prostredníctvom odporcu, ich nechráni.

Podľa§135ods.2ZCPmalodporcazisťovať-čovprípadeDružstva,obchodníkaakoaninavrhovateľa-
neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných

NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS.

V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo preukázané z výpovede svedka I.. S. T., K.., že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,

že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v
subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom.V konaní 7C/206/2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že NBS sa po tomto vážnom zistení a rizikovosti
portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI

HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3 spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom I.. C. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do
prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.

Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v
žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci
nich aj výslovne pre Družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch, ako napr.:
- poskytoval družstvu investičnú službu, ktorú podľa názoru NBS poskytovať družstvu nemohol,
- podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, ktorú mal obchodník uzavretú s družstvom,

- porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré obchodník spravoval.

Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám, zapríčinila taktiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol

rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS
ani v minimálnej možnej miere neochránila.
NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. G.-XXXXX-X/XXXX vydanom
v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len
„Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili

skutočnosti v ňom uvedené.

Z výpočtu nedostatkov prospektu Družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné,
že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich
skutočnostiach. Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla, že na základe neaktuálneho

prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej, že prospekt je
neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé.
Prípadné zistenie neaktuálnosti údajov v prospekte za obdobie pred začatím oficiálneho dohľadu na
mieste zo strany NBS by samozrejme vrhlo na NBS negatívne svetlo v podobe podozrení zo zanedbania
dohľadu nad družstvom.

Navrhovateľ uviedol, že práve tieto skutočnosti sa potvrdili a z dôkazov predkladaných navrhovateľom
v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS
dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, I.. S. T. a I.. L. U. za účelom

prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z
dôvodu nedodržania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov“).

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129
ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125c ods. 1, v spojení s

ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

NBS sama vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa 30.05.2011, č. G.-
XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstva potvrdila, že voči družstvu bola

povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej Družstvo
napriek neaktuálnemu, nepravdivému, neúplnému, a tým neplatnému, prospektu pokračovalo vo svojom
podnikaníaneoprávnenezhromažďovalofinančnéprostriedkyodtretíchosôb(členovdružstva),vrátane
navrhovateľa a uvádzalo ich do omylu o absolútne rozhodujúcich skutočnostiach pre investovanie doň
alebo zotrvanie so svojou investíciou v ňom (viď napr. údaje uvádzané pod písmenami c/, d/ a f/ vyššie),

v čom navrhovateľ vidí závažný nesprávny úradný postup NBS.

Navrhovateľtaktiežupriamujepozornosťsúdunaskutočnosť,žekonanieNBSodohľadenadDružstvom
z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné Družstvo podnetom z 15.04.2010„Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu
na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu.

Navrhovateľ ďalej upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že žiadna platná právna norma
neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal
možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového
súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto závere nie je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej
republiky.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,oktorýnavrhovateľopierasvojužalobu,neustanovuje,
nevyžaduje a dokonca, ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Názor odporcu týkajúci sa okamihu vzniku škody,
ktorý podľa tvrdenia odporcu má nastať, až potom, ak sa navrhovateľ nedomôže svojich pohľadávok

voči družstvo PDSI, je nepresný. Ak berieme do úvahy, že škoda prestavuje majetkovú ujmu v podobe
skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym
ukončením konkurzného konania, tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce
konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“) fakticky suspendoval

občiansky zákonníka, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i zákon č. 300/2005 Z.z trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania (čo by mohlo trvať i
niekoľko rokov). Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či
trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento
záver je celkom neprijateľný a scestný, avšak bol by logickým vyústením právneho názoru odporcu v

tejto veci. Pripustením tohto názoru by nasledovala praktická nemožnosť po prehlásení konkurzu začať
trestné stíhanie pre trestné činy, ktorých znakom je spôsobenie škody.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy, vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a

rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. (v zápisniciach nie je
uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti). Skutkové
zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemohli byť preto pre
súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Najvyšší súd (sp. zn. 6M Cdo 11/2010, zo dňa 31.01.2012) vyslovil, že pokiaľ v zápisniciach nie
je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani
z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne
vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre
právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Pokiaľ súd založí svoje právne závery na týchto

zisteniach, konanie pred ním sa považuje za postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 15.07.2014 a žiadal, aby odvolací súd zamietol
odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu a ako vecne a právne správny potvrdil odvolaním napadnutý

prvostupňový rozsudok, t.j. druhý výrok predmetného rozsudku.

Odporca mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a
správne zistil skutkový aj právny stav veci. Odporca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ

nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu
proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, pokiaľ navrhovateľ ako neznalý právnych predpisov mohol požiadať odporcu o vyjadrenie
jeho zákonom zverených kompetencií ohľadom dohľadu nad finančným trhom, muselo mu byť známe,
že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich

výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 b) Zákona o cenných papieroch. Zároveň odporca poukázal
na svoje písomné vyjadrenia k doplneniu žaloby. Odporca uviedol, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
o investičných službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľaverejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície.
Až odvtedy mohol odporca NBS dohliadať, či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom.
Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od
01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch, v znení
zákona 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny

zástupca nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte
investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných papieroch. Uviedol, že žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v
oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov a preto
údajné reálne neexistujúce povinnosti družstva nemohol odporca kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI
celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný

orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva.

Odporca zároveň reagoval podľa neho na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že
odporca vraj v súdnom konaní namietal, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané

subjekty. Naopak práve navrhovateľ počas celého konania uvádzal rôzne nepravdivé tvrdenia.
Odvolanie navrhovateľa obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch
družstva PDSI a správcu konkurznej podstaty v úpadku, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa
nepreukázalo, že odporca mal širšie kompetencie ako mu vyplývali z platných právnych predpisov.
Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti,

odporca mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých
ustanovení § 126 - 130 Zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a
to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením
§ 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého
ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ zástupca navrhovateľa pri popieraní reálnej

predčasovosti žalobného návrhu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, tým že
tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, žalobu
o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Odporca uviedol, že neobstojí tvrdenie
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že nie je možné vznik škody spojiť s formálnym ukončením
konkurzného konania. Z obsahu spisu, ale aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ nie

je účastníkom konkurzného konania, navrhovateľ teda nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči
družstvu PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť bola ním zavinená. Tým navrhovateľ nepreukázal
hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to vznik škody. Ak si navrhovateľ riadne a
včas neuplatnil svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi - družstvu PDSI, v takom prípade sa nemôže
úspešne domáhať náhrady škody od štátu, v tejto súvislosti odporca poukázal na nález Ústavného súdu

SR z 13.02.2013, č.k. II. ÚS 165/2012-45, v zmysle ktorého, kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zák.
č. 58/1969 Zb. a to existencia samotnej škody (k tomu rozhodnutie NS SR 4Cz 110/84 zo 16.04.1985,
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 z 31.05.2006). Navrhovateľ nepreukázal teda bezúspešné

domáhanie sa svojej pohľadávky od svojho dlžníka družstva PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť
nebola ním zavinená. Tiež odporca poukázal i na existujúcu judikatúru súdu, napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, v ktorom Najvyšší súd ČR judikoval, „že
akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v §

3 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, teda českého zákona 328/1991 Zb.“ Uvedený rozsudok sa
zaoberal náhradou škody, v ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu jednej
obchodnej spoločnosti, teda nie proti štátu preto lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene
splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom
v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky

škody a tiež sa nedomáhali náhrady škody proti štátu. Zodpovednosť týchto osôb je všeobecnou
občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu založenú na prezumpcii zavinenia s možnosťou týchto
osôb sa tejto zodpovednosti zbaviť. V tomto rozhodnutí súd jednoznačne uviedol, že posúdenie otázky
vzniku škody je v prípade iných subjektov (nie štátu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, akoposúdenieotázkyvznikuškodyprizodpovednostištátuzaškoduaniejemožnéichnavzájomzmiešavať.
Posúdenie tejto otázky musí byť iné, pretože zodpovednosť štátu, ak existuje iný dlžník (PDSI) je
zodpovednosť subsidiárna a naviac je to zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto

musí byť jednoznačne preukázaná a nie navrhovateľmi iba predpokladaná. Až po vyčerpaní všetkých
zákonnýchmožnostíveriteľov(navrhovateľov)úpadcu-PDSIkuspokojeniunárokovzosvojichprávnych
vzťahov proti súkromnej právnickej osobe a jej zodpovednostným predstaviteľom môže byť nastolená
otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.,
odporca uviedol, že zo zápisnice prvostupňového súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval,
o aké jednotlivé doklady išlo a aký je ich obsah. Súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj
odporcovi bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového
súdu, keď na rovnakom skutkovom a právnom základe je podaných cca 800 žalôb, pričom od roku 2012

sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo právne identických veciach, pričom podľa uznesenia NS
SR 1Obo 283/2006 z 27.02.2008 netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti. Dôkazy, na ktoré navrhovateľ dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože
navrhovateľ viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom,
takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Navrhovateľ tvrdí, že je nedostatkom, pokiaľ

vzápisniciachniejeuvedené,žeboliprečítanéurčitépresneoznačenélistinyaleboichpresneoznačené
časti, ak ani z nich nevyplýva, že sudca oboznámil ich obsah. Navrhovateľ zavádzajúco poukazuje na tú
časť judikatúry NS SR podľa ktorej je nedostatkom pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané
určité presne označené listiny, ale navrhovateľ tendenčne zamlčiava tú časť judikatúry NS SR, podľa
ktorej nevyhnutným predpokladom pre nedostatok je aj to, že ani z nich (t.j. zo zápisníc) nevyplýva, že

sudca oznámil ich obsah. Pritom zo zápisníc prvostupňového okresného súdu jasne vyplýva, že súd
oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania,
podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal

odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 156 ods 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne
vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva.

Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak,
že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb.
Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť,
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v
konaní nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával
bankový dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až

od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Tedaaž od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na

základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.)
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001
Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jej

investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013; § 126
až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z.,
účinným dňa 22.07.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľ nebol vedomý, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.

To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou
Slovenska. K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ tento rozsudok interpretoval
nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom
spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli
v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie
R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade

prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia, čo však nie je prípad navrhovateľa, keďže si pohľadávku v
konkurze neuplatnil. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia
R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti

uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí
prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia druhej triedy

neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky teda nevyplýva
záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania.
Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť
pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní
žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.

pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu potom, ako odporca zistil pochybenie obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie.

K ďalšej námietke na navrhovateľa, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom
zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu
dokazovanielistinnýmidôkazmi,odvolacísúduvádza,žezobsahuzápisnicezodňa06.05.2014vyplýva,
že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom predložených listinných dôkazov. Z obsahu
predmetnej zápisnice jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy

predložené účastníkmi konania tak navrhovateľom ako aj odporcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa v tejto
veci neobstojí.Rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa o
náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s poukazom na ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudicionálneho konania
pred súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.